Slovenské zdravotníctvo prechádza dynamickým obdobím, ktoré prináša nové príležitosti aj značné výzvy pre lekárov a celkový systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. V kontexte modernizácie, digitalizácie a snahy o efektívnejšie riadenie verejných zdrojov sa menia aj požiadavky na odborníkov v medicínskom sektore. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty týkajúce sa postavenia a fungovania ľudských lekárov na Slovensku, pričom čerpá z informácií o aktuálnych projektoch, legislatívnych zmenách a strategických plánoch.
Digitalizácia a ITMS2014+ v zdravotníctve: Nová éra monitorovania a riadenia
Riadiaci orgán pre Operačný program Ľudské zdroje informuje o stave funkcionalít a procesov v IT monitorovacom systéme pre nové programové obdobie 2014-2020, známeho ako ITMS2014+. Táto platforma zohráva kľúčovú úlohu pri implementácii a monitorovaní projektov financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Pre všetky povinnosti a postupy, ktoré predpokladajú použitie ITMS2014+ po 31. decembri 2015, sa uplatňuje obdobný postup ako bol stanovený v príručke pre prijímateľa pre národné projekty v prioritných osiach 2, 3 a 4. Taktiež sa prihliada na Systém riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu na programové obdobie 2014-2020, ako aj na Systém riadenia Európskych štrukturálnych a investičných fondov do 31. decembra 2015.
V kontexte tejto digitalizácie je dôležité poznamenať, že žiadosti o grantovú podporu z Bilaterálneho fondu mohli byť predkladané priebežne od 2. novembra 2015 najneskôr do 22. januára 2016. Zároveň bolo potrebné, aby kompletná žiadosť bola doručená poštou do sídla Správcu, ktorým je Nadácia otvorenej spoločnosti, MVO - FOND, na adrese Baštová 5, 811 03 Bratislava. V prípade, ak žiadateľ nepredložil kompletnú žiadosť, ktorá nespĺňa kritériá administratívnej zhody, bola automaticky zamietnutá. Tieto procesy naznačujú snahu o transparentnejšie a efektívnejšie prideľovanie finančných prostriedkov na rozvojové projekty, vrátane tých v sektore ľudských zdrojov, kam patrí aj zdravotníctvo.
Podpora zamestnanosti a rozvoja ľudských zdrojov: Priame investície do lekárov a zdravotníckeho personálu
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne realizuje viacero národných projektov zameraných na podporu zamestnanosti a zlepšenie situácie na trhu práce. Tieto aktivity majú priamy vplyv aj na oblasť zdravotníctva, či už ide o podporu vzniku nových pracovných miest, rekvalifikáciu alebo podporu zamestnávania znevýhodnených skupín.
Od 18. decembra 2015 bolo možné predkladať žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní v rámci národného projektu „Úspešne na trhu práce“ - Aktivita č. 1, v zmysle § 51a zákona č. 5/2004 Z. z. Taktiež boli sprístupnené žiadosti o finančný príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta prostredníctvom samozamestnania v rámci národného projektu „Úspešne na trhu práce“ - Aktivita č. 2, v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. Tieto opatrenia môžu motivovať lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov k podnikaniu alebo k vytváraniu vlastných zdravotníckych zariadení či služieb.
Okrem toho boli spustené projekty zamerané na podporu zamestnávania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie vo veku 50 rokov a viac, ako napríklad národný projekt „Chceme byť aktívni na trhu práce (50+)“ v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. Taktiež bol spustený národný projekt „Cesta z kruhu nezamestnanosti“ v zmysle § 54 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý sa snaží pomôcť dlhodobo nezamestnaným nájsť si uplatnenie na trhu práce. Tieto iniciatívy môžu byť relevantné aj pre lekárov, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii alebo hľadajú nové kariérne možnosti.
Zvýšenie transparentnosti a efektivity verejnej správy: Dátové centrum obcí a miest (DCOM) a referenčné registre
Od januára 2016 sa vďaka národnému projektu Dátové centrum obcí a miest (DCOM) očakáva zjednodušenie komunikácie s obecnými a mestskými úradmi. Projekt elektronizácie samosprávy má za cieľ zvýšiť transparentnosť, znížiť byrokraciu pre občanov, podnikateľov aj zamestnancov obcí a miest. Do projektu DCOM sa zapojilo 1511 obcí a miest po celom Slovensku, čo pokrýva takmer 1,4 milióna obyvateľov.
DCOM Produktové video
Projekt DCOM vytvoril Informačný systém DCOM, ktorý je pripravený na používanie a umožní rýchlejšie, jednoduchšie a efektívnejšie vybavenie agendy a služieb poskytovaných samosprávou. K dispozícii bude 138 elektronických služieb, ktoré samospráva poskytuje, pričom kvalita služieb nie je závislá od veľkosti obce či mesta. Ide napríklad o platenie miestnych daní, podávanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, poplatky za komunálne odpady a rôzne iné. Služby budú prístupné online 24 hodín denne, sedem dní v týždni, čo umožní vypracovanie a doručenie úradných podaní odkiaľkoľvek s prístupom na internet.
Okrem DCOM sa pripravuje aj zverejnenie prvých troch referenčných registrov, ktoré budú obsahovať referenčné údaje o občanoch a podnikateľoch. Register právnických osôb bude poskytovať údaje o právnických osobách, fyzických osobách - podnikateľoch a iných subjektoch. Register daňových subjektov bude ako referenčný údaj poskytovať identifikačné číslo platiteľa DPH. Zavedenie konceptu referenčných registrov verejnej správy znamená, že úrady budú mať povinnosť do jedného roka zosúladiť svoje údaje s údajmi v týchto registroch. Občania a podnikatelia už nebudú musieť úradom predkladať údaje, ktorými štát už disponuje. Tento krok k zjednodušeniu administratívy môže v konečnom dôsledku pozitívne vplývať aj na zdravotnícke zariadenia a lekárov, ktorí sa budú môcť menej venovať byrokracii a viac svojej odbornej práci.
Operačný program Životné prostredie a rozvoj občianskej spoločnosti: Širšie kontexty pre zdravotníctvo
Ministerstvo životného prostredia SR symbolicky ukončilo 15. decembra 2015 implementáciu Operačného programu Životné prostredie na programové obdobie 2007-2013. Tento program prispel k zlepšeniu stavu a ochrany životného prostredia a k efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov. Z Európskej únie bolo na tento účel vyčlenených v rámci operačného programu 1,82 miliardy EUR.
Vďaka tomuto programu sa na Slovensku podarilo zrealizovať viac ako 750 environmentálnych projektov v rôznych oblastiach, ako sú ochrana vôd, ovzdušia, prírody a krajiny, ochrana pred povodňami a riešenie problematiky odpadového hospodárstva či environmentálnych záťaží. Tieto projekty, hoci sa priamo netýkajú zdravotníctva, prispievajú k zlepšeniu celkovej kvality života a zdravia obyvateľstva, čo je v konečnom dôsledku aj cieľom lekárov.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti pripravil návrh akčného plánu Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2016-2018. V rámci realizácie národného projektu „Podpora partnerstva a dialógu medzi verejnou správou, občanmi a mimovládnymi neziskovými organizáciami na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni v oblasti participatívnej tvorby verejných politík“ bola vyhlásená výzva na predkladanie projektových zámerov na výber pilotných projektov tvorby verejných politík. Cieľom výzvy bolo vybrať 12 mimovládnych organizácií spolu s 12 subjektmi verejnej správy, ktoré budú spoločne participovať na realizácii národného projektu formou tvorby participatívnych verejných politík. Úrad si mimoriadne váži záujem mimovládnych neziskových organizácií a verejnej správy zapojiť sa do tohto projektu, čo naznačuje snahu o posilnenie spolupráce a zapojenie rôznych aktérov do tvorby verejných politík, vrátane tých, ktoré sa môžu dotýkať aj zdravotníckeho sektora.
Financovanie inovácií a rozvoja v agropotravinárskom sektore a podpora podnikov
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) považuje prijatie zákona o verejnom obstarávaní za úspech, ktorý by mal viesť k zníženiu nákladov pre subjekty pôsobiace v agropotravinárskom sektore. Očakáva sa, že sa týmto opatrením ušetrí minimálne 6 miliónov eur ročne, keďže cena za jedno verejné obstarávanie sa začína na sume 2 tisíc eur a v novom programovom období bolo podaných viac ako 3 tisíc žiadostí v roku 2015.
Fondy EŠIF (Európske štrukturálne a investičné fondy) vo výške 1,8 miliardy EUR majú zabezpečiť nárast súkromných a verejných výdavkov na výskum a vývoj (VaV) z 0,8% na 1,2% HDP. Tieto investície majú posilniť inovácie a konkurencieschopnosť podnikov, zlepšiť výkonnosť vedecko-výskumného systému a podporiť spoluprácu medzi výskumnými organizáciami, univerzitami a podnikateľským sektorom.
Vyššiu produktivitu a pridanú hodnotu v podnikateľskom sektore má zabezpečiť 915 miliónov EUR na podporu malých a stredných podnikov a poľnohospodárskych statkov. Podnikateľské prostredie sa zlepší vďaka poskytovaniu služieb šitých na mieru pre spoločnosti a opatreniam na uľahčenie ekonomického využívania nových myšlienok, ako aj vďaka podpore pre začínajúce podniky.
Pre zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach bude vynaložených 737 miliónov EUR. Medzi kľúčovými oblasťami pre investície sú kvalitné vzdelávanie a starostlivosť v detstve, lepšie výsledky vzdelávania, inkluzívne a odborné vzdelávanie. Tieto investície do vzdelávania môžu v dlhodobom horizonte prispieť k výchove novej generácie lekárov a zdravotníckych pracovníkov so špičkovými znalosťami a zručnosťami.
Zamestnanosť, sociálne začlenenie a efektívnosť verejnej správy
V rámci stratégie zamestnanosti a sociálneho začlenenia sa očakáva, že približne 250 000 nezamestnaných osôb, najmä tých s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaných, dostane lepšie šance na trhu práce. Veľký dôraz bude kladený aj na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Tieto opatrenia môžu nepriamo pomôcť aj lekárom, ktorí sa napríklad rozhodnú pre špecializáciu v oblastiach s nedostatkom personálu alebo ktorí sa zameriavajú na liečbu ochorení súvisiacich so sociálnymi faktormi.
Do efektívnosti verejnej správy, súdneho systému a vymožiteľnosti práva sa investuje 278 miliónov EUR. Zlepšenie týchto oblastí môže prispieť k celkovému fungovaniu štátu a k vytvoreniu priaznivejšieho prostredia pre všetky sektory, vrátane zdravotníctva.
Investície do nízko-uhlíkovej ekonomiky a IKT
Viac ako 1 miliarda EUR investícií do nízko-uhlíkovej ekonomiky sa zameria na zvýšenie energetickej účinnosti vo verejných a obytných objektoch a podnikoch, na podporu účinnejšieho centrálneho zásobovania teplom a na rozvoj nízko-uhlíkových akčných plánov. Konečná spotreba energie vo verejných budovách by mala vďaka investíciám klesnúť o 279 miliónov kWh/rok. Tieto opatrenia prispievajú k ochrane životného prostredia, čo má tiež vplyv na zdravie obyvateľstva.
Investície vo výške 805 miliónov EUR do informačných a komunikačných technológií (IKT) urýchlia šírenie širokopásmového pokrytia a sietí novej generácie. Rozvoj IKT infraštruktúry je kľúčový pre ďalšiu digitalizáciu zdravotníctva, zavádzanie elektronických zdravotných knižiek, telemedicíny a iných moderných foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Investície do dopravnej a ekologickej infraštruktúry
Investície z EŠIF vo výške 3,7 miliardy EUR zabezpečia dokončenie sietí TEN-T a zlepšia dostupnosť dopravy. To bude zahŕňať výstavbu 100 km nových diaľnic a rekonštrukciu 125 km železničných tratí. Tieto investície do infraštruktúry môžu uľahčiť prístup k zdravotníckym zariadeniam, najmä v odľahlejších regiónoch.
Takmer 1,5 miliardy EUR investícií pomôže vybudovať ekologickú infraštruktúru, zabezpečí ochranu životného prostredia a podporí efektívne využívanie zdrojov. Viac ako 200 000 ľudí získa výhody lepšieho čistenia odpadových vôd a viac než 12 000 ďalších bude chránených vďaka protipovodňovým opatreniam. Tieto kroky prispievajú k zlepšeniu verejného zdravia a k prevencii ochorení.
Snahy o zabezpečenie trvalo-udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochranu slovenskej biodiverzity sa zamerajú na zabránenie opustenia 1,2 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Integrované územné nástroje zabezpečia koordinovaný prístup k regionálnemu rozvoju.
Všetky tieto iniciatívy, hoci sa na prvý pohľad nemusia priamo dotýkať každodennej praxe lekára, vytvárajú širší rámec pre fungovanie spoločnosti a zdravotníckeho systému. Zlepšenie infraštruktúry, podpora inovácií, zníženie byrokracie a investície do vzdelávania a životného prostredia vytvárajú predpoklady pre moderné a efektívne zdravotníctvo, v ktorom budú mať ľudskí lekári lepšie podmienky na prácu a rozvoj. Dôležité bude, aby sa tieto pozitívne trendy premietli aj do konkrétnych opatrení na úrovni nemocníc, ambulancií a celkovej organizácie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.