Sektor finančného sprostredkovania a poradenstva prechádza neustálym vývojom, ktorý prináša so sebou nielen nové príležitosti, ale aj komplexné právne a daňové otázky. Pre fyzické osoby, ktoré sa venujú tejto profesii, je kľúčové správne pochopenie ich postavenia - či už pôsobia ako živnostníci, alebo sa riadia špecifickými zákonmi. Tento článok sa zameriava na rozlíšenie týchto dvoch kategórií, ich daňové dôsledky a legislatívne rámce, ktoré ich definujú.
Finančné sprostredkovanie: Viac než len živnosť
Základné rozlíšenie spočíva v tom, že činnosť finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ako je definovaná v zákone č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve, nie je živnosťou podľa živnostenského zákona. Tento osobitný predpis totiž výslovne uvádza, že živnosťou nie je činnosť pri výkone povolaní burzových dohodcov, samostatných finančných agentov a finančných poradcov a iných fyzických osôb oprávnených vykonávať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo podľa osobitného predpisu.
Z toho jednoznačne vyplýva, že túto činnosť nie je nutné vykonávať ako fyzická osoba - podnikateľ v zmysle živnostenského zákona. Naopak, zákon túto možnosť výslovne vylučuje. Finančné sprostredkovanie je právne regulované už spomínaným zákonom č. 186/2009 Z. z., ktorý v § 2 ods. 5 ustanovuje, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. Toto ustanovenie však obsahuje odkaz na § 2 ods. 2, čo naznačuje potrebu hlbšieho pochopenia definície podnikania v kontexte tohto zákona.
Kto je finančný poradca a aké sú jeho povinnosti?
V zmysle zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve sa finančným poradcom rozumie osoba so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom. Dôležité je poznamenať, že finančný poradca v zmysle uvedeného zákona nemôže vykonávať finančné sprostredkovanie. Finančné poradenstvo vykonávané podľa tohto zákona je zároveň považované za podnikanie.
Okrem toho, pojem „finančný poradca", jeho cudzojazyčné preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba podnikateľ, ktorý má udelené povolenie na vykonávanie finančného poradenstva podľa uvedeného zákona.
Právne rámce pre finančných sprostredkovateľov
Finanční sprostredkovatelia, ktorí nie sú živnostníkmi, sa riadia špecifickými zákonmi. Medzi príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou podľa § 6 ods. 2 písm. Zákona o dani z príjmov (ZDP), patria:
- Príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 186/2009 Z. z.
- Príjmy z činnosti sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 747/2004 Z.
- Príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa zákona č. 5/2004 Z. z.
- Príjmy z činnosti sprostredkovateľov stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb.
- Príjmy z činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z.
Daňové aspekty: Živnosť vs. Osobitné predpisy
Rozlíšenie medzi príjmami zo živnosti a príjmami z činností podľa osobitných predpisov má priamy vplyv na daňové zaobchádzanie.
Fyzická osoba vykonávajúca sprostredkovanie na základe živnostenského oprávnenia: Svoje príjmy zaradí medzi príjmy zo sprostredkovania podľa § 6 ods. 2 písm. ZDP. V tomto prípade sa príjmy z vykonávanej činnosti zaradia medzi príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov.
Fyzická osoba vykonávajúca finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, s osvedčením a registráciou v NBS: Príjmy z takejto činnosti sa zaradia medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP (príjmy sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov).
Uplatňovanie výdavkov: Paušálne alebo skutočné?
Pri príjmoch podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP (príjmy sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov) sa daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo je platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia, môže rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov. Tzv. "paušálne výdavky" sú vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 ZDP, najviac však do výšky 20 000 eur ročne.
Ak sa však daňovník rozhodne uplatňovať skutočné preukázateľné výdavky na dosiahnutie príjmov (napríklad pri sprostredkovaní poistenia), môže si počas celého zdaňovacieho obdobia viesť daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. V takomto prípade daňovník nie je účtovnou jednotkou a nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku či vyhotoviť účtovné výkazy. Je však dôležité poznamenať, že ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, musí ju viesť počas celého zdaňovacieho obdobia - nie je možné striedať vedenie účtovníctva a daňovej evidencie.
Štátny zamestnanec a finančné poradenstvo: Zlučiteľnosť funkcií
Pre štátneho zamestnanca, ktorý má uzatvorenú zmluvu o stálej štátnej službe, je situácia s výkonom činnosti finančného konzultanta komplexnejšia. Zákon o štátnej službe jasne stanovuje obmedzenia: štátny zamestnanec nesmie podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta.
V prípade finančného poradenstva, ak by výkon tejto činnosti nebol zhodný alebo obdobný s náplňou jeho štátnozamestnaneckého pomeru, mohol by uzatvoriť pracovnú zmluvu s iným zamestnávateľom. Avšak, ak by predmet činnosti bol zhodný alebo obdobný, došlo by k porušeniu zákona a pracovnej disciplíny. Preto je nevyhnutné dôkladne preveriť služobný poriadok a legislatívu týkajúcu sa štátnej služby.
Ako začať podnikať v 2025?
Daň z finančných transakcií a podnikateľský účet
Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií priniesol nové povinnosti pre podnikateľov. Hoci nie je povinné si otvoriť špecifický podnikateľský účet, je potrebné jasne identifikovať účet určený na príjmy z podnikania. Od 1. apríla 2025 bude z tohto účtu vyberaná transakčná daň vo výške 0,4 % z transakcie (s maximom 40 eur na prevod), resp. 0,8 % pri výbere hotovosti bez limitu.
Je dôležité si uvedomiť, že definícia "fyzickej osoby - podnikateľa" pre účely tohto zákona je širšia a nezahŕňa len držiteľov živnostenského oprávnenia. Do tejto kategórie spadajú aj osoby, ktoré dosahujú príjmy podľa § 6 ZDP, ale nepovažujú sa za živnostníkov. Banky môžu pri zriaďovaní "podnikateľského" účtu vyžadovať výpis zo živnostenského registra, čo môže spôsobiť komplikácie pre tých, ktorí túto formu oprávnenia nemajú, hoci sa podľa zákona považujú za podnikateľov.
Proces získania povolenia na finančné sprostredkovanie
Vykonávať činnosť finančného agenta (samostatného alebo podriadeného) je možné buď ako fyzická osoba, alebo právnická osoba. Na získanie oprávnenia na vykonávanie činnosti finančného agenta je potrebné povolenie od Národnej banky Slovenska (NBS).
Proces zahŕňa:
- Založenie spoločnosti (ak ide o právnickú osobu): Vypracovanie zakladateľských dokumentov, výber obchodného mena, sídla a predmetov podnikania.
- Splnenie požiadaviek na odbornú spôsobilosť: NBS vyžaduje preukázanie dostatočných odborných vedomostí a zručností, pričom pre samostatného finančného agenta a finančného poradcu sú stanovené vyššie stupne odbornej spôsobilosti.
- Žiadosť o povolenie NBS: Na základe splnených podmienok NBS rozhodne o udelení povolenia.
- Zápis do registra NBS: Po udelení povolenia je agent zapísaný do príslušného registra NBS.
- Zápis predmetu podnikania do Obchodného registra: Pre právnické osoby je potrebné zapísať predmet podnikania v oblasti finančného sprostredkovania alebo poradenstva do Obchodného registra, čo si vyžaduje podanie návrhu na zápis zmeny a úhradu súdneho poplatku.
Je dôležité zdôrazniť, že proces zápisu nového predmetu podnikania do obchodného registra sa vykonáva ako samostatný návrh na zápis zmien zapísaných údajov a je spojený so súdnym poplatkom vo výške 66 eur.
Výzvy a budúcnosť finančného sprostredkovania
Napriek dôležitosti odbornej pomoci, ktorú finanční sprostredkovatelia poskytujú, slovenský trh čelí výzve vysokej miery ukončenia podnikania v tomto sektore, často do jedného roka. Problém sa často vidí v nastavení MLM systémov, ktoré nemotivujú dostatočne obchodníkov na najnižších úrovniach. Zmena provízneho cash-flow smerom k týmto pracovníkom a dôraz na odbornosť by mohli viesť k rastu kvalitných odborníkov a k lepšej službe pre klienta.
Poctivý finančný sprostredkovateľ - odborník - sa tak bude môcť seriózne živiť svojím remeslom, namiesto toho, aby sa obával sociálnych a zdravotných odvodov ako začínajúci živnostník. V konečnom dôsledku, zmena a snaha o zlepšenie sú kľúčové pre každého, kto chce v tomto dynamickom odvetví uspieť.