Denné štúdium a práca: Ako zosúladiť školu s kariérou a legislatívou

V dnešnej dobe je čoraz bežnejšie, že študenti denného štúdia sa popri získavaní akademických vedomostí venujú aj pracovnej činnosti. Táto kombinácia však prináša so sebou množstvo otázok týkajúcich sa legislatívy, finančných nárokov, ale aj praktickej realizovateľnosti. Ako teda zosúladiť náročné študijné povinnosti s požiadavkami pracovného trhu a aké sú možnosti a obmedzenia pre študentov?

Rôznorodé pohľady na zamestnávanie študentov

Otázka zamestnávania študentov denného štúdia je často diskutovaná a vyvoláva rôzne názory. Zatiaľ čo niektorí v tom vidia príležitosť pre študentov získať prax a finančnú nezávislosť, iní sa obávajú, že práca môže negatívne ovplyvniť ich študijné výsledky. Existuje názor, že študent by sa mal primárne venovať štúdiu. Na druhej strane, samotní študenti vnímajú možnosť zárobku pozitívne. Ak je niekto šikovný, zvládne oboje. Braňo by takúto príležitosť určite využil. Milka poukazuje na rozdielny pohľad externých študentov, ktorí si za štúdium platia a zároveň pracujú, zatiaľ čo denní študenti majú štúdium bezplatné a môžu si aj zarábať.

Realita je taká, že mnohí študenti sú nútení pracovať kvôli zlej rodinnej situácii. V takom prípade môžu požiadať školu o sociálne štipendium. Ak ročný príjem študenta nepresiahne nezdaniteľnú čiastku, nepovažuje sa za príjem a k žiadosti o štipendium je potrebné doložiť príjmy rodičov, daňové priznanie študenta, jeho súrodencov a potvrdenie o návšteve školy.

Študent s notebookom a pracovnými dokumentmi

Právne aspekty zamestnávania študentov: Čo hovorí zákon?

Slovenská legislatíva nezakazuje študentom denného štúdia pracovať na trvalý pracovný pomer. Študenti majú dvere do práce otvorené a platia pre nich rovnaké pravidlá ako pre každého v pracovnoprávnom vzťahu. Je teda na dohode zamestnávateľa a študenta, ako si bude študent plniť pracovné povinnosti popri štúdiu.

Podľa Zákonníka práce môžu študenti na Slovensku začať brigádovať od veku 15 rokov. Okrem toho je nevyhnutnou podmienkou aj ukončenie povinnej školskej dochádzky. Tá zvyčajne končí po deviatom ročníku základnej školy. Znamená to, že ak máte 15 rokov, ale ešte stále ste žiakom základnej školy, pracovať nemôžete. Ak ste študentom či študentkou vo veku 15 až 18 rokov, vaša práca je regulovaná Zákonníkom práce. Podľa neho môžu mladiství pracovať maximálne 8 hodín denne a 40 hodín týždenne. Práca v noci, t.j. medzi 22:00 až 6:00 je zakázaná. Mladiství nemôžu pracovať nadčas a nie je možné im nariadiť alebo dohodnúť s nimi pracovnú pohotovosť.

Študenti denného štúdia na vysokej škole do 30 rokov nemajú povinnosť platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie na začiatku podnikania. Povinnosť platiť mesačné preddavky vzniká až nasledujúci rok po podaní daňového priznania. V prvom roku podnikania živnostník (aj študent) neplatí povinné poistné a príspevky na sociálne poistenie. Ak príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vzniká povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. (resp. 1.10.) nasledujúceho roka.

Študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na pracovný pomer. V prípade pracovného pomeru sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške. Študentské výhody, ako napríklad odvodová úľava, sa vzťahujú najmä na dohodu o brigádnickej práci študentov, nie na klasický pracovný pomer. Ak by sa študent rozhodol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, môže využiť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (mesačný príjem do stanovenej hranice je oslobodený od odvodov na dôchodkové poistenie).

Graf s porovnaním odvodov pri rôznych typoch zamestnania študenta

Možnosti zamestnania pre študentov: Dohody verzus pracovný pomer

Pre študentov denného štúdia existuje viacero možností zamestnania, pričom každá má svoje špecifické výhody a obmedzenia:

  • Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ): Táto forma je obľúbená pre svoju flexibilitu a možnosť využitia odvodových výnimiek. Na základe DBPŠ môžete vykonávať maximálne polovicu určeného týždenného pracovného času. Hodiny sa však môžu kumulovať, dôležitý je koncoročný súčet. Práca je vymedzená druhom (nie výsledkom). Výhodou je, že pri príjme do určitej výšky (do 200 € mesačne) môže študent požiadať o uplatnenie výnimky z platenia odvodov na dôchodkové poistenie, pričom odvádza iba zdravotné poistenie. Avšak od roku 2013 za Vás zamestnávateľ platí odvody na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Dohody budú pravdepodobne môcť byť uzatvárané už len na dobu určitú. DBPŠ by mala byť podpisovaná najviac na 1 rok. Každý brigádnik má právo využiť jednu výnimku z platenia týchto odvodov u jedného zamestnávateľa za jeden mesiac. Tomu je treba priniesť Oznámenie k dohode o brigádnickej práci študentov, ktoré je čestným prehlásením zamestnávateľovi, že si neuplatňujete túto úľavu súčasne u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

  • Dohoda o pracovnej činnosti: Môžete na ňu pracovať najviac 10 hodín týždenne alebo 520 hodín v kalendárnom roku, ak ide o výkon sezónnej práce. Táto dohoda je vymedzená druhom vykonávanej práce. Môže byť stanovená na určitý alebo neurčitý čas. Podpisom dohody sa nestávate „plnohodnotným“ zamestnancom, a to v niektorých oblastiach: nemáte napríklad nárok na stravenky alebo na dovolenku. Avšak od roku 2013 za Vás zamestnávateľ platí odvody na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

  • Dohoda o vykonaní práce: Na takúto dohodu môžete pracovať najviac 350 hodín v jednom kalendárnom roku. Túto je možné podpísať, ak Váš predpokladaný pracovný čas na základe rozsahu činností nepresiahne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa. Teda ak podpíšete viac DVP u rôznych firiem, napríklad dve, môžete odpracovať za rok 700 hodín.

  • Trvalý pracovný pomer (TPP) na plný alebo skrátený úväzok: Študent môže pracovať aj na plný alebo skrátený pracovný úväzok. V takom prípade sa na neho vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných zamestnancov, vrátane povinnosti platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Zo mzdy sa odvádza 13,4 % (sociálne poistenie: 4 % starobné, 3 % invalidné, 1 % nezamestnanosť, 1,4 % nemocenské; zdravotné poistenie: 4 %), zamestnávateľ odvádza ďalších 35,2 %. Študent v tomto prípade nemá nárok na žiadne odvodové výnimky. Zamestnávateľ totiž môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

Finančné aspekty: Odvody, dane a prídavky

Študenti denného štúdia sú na účely zdravotného poistenia považovaní za poistencov štátu. Ak študent po skončení strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole v tom istom roku, je poistencom štátu aj počas prázdnin do zápisu na vysokú školu. To isté platí aj pri prechode z prvostupňového na druhostupňové štúdium. Absolvent vysokoškolského štúdia je poistencom štátu aj počas prázdnin, ak pokračuje a zapíše sa v tom istom roku na doktorandské štúdium dennou formou. Štatút študenta a poistenca štátu trvá do dňa vykonania štátnej záverečnej skúšky. Po jej zložení sa študent musí zaevidovať na úrade práce alebo si platiť zdravotné poistenie ako samoplatca. Minimálny preddavok na poistné na zdravotné poistenie pre samoplatiteľa je stanovený zákonom.

Prídavky na dieťa a daňový bonus: Rodičia pracujúceho študenta majú nárok na prídavok na dieťa, ak spĺňajú podmienky. Na ich výplatu nemá vplyv skutočnosť, že študent pracuje alebo brigáduje. Nárok na prídavky je vymedzený vekom dieťaťa (najdlhšie sa vyplácajú do dovŕšenia 25 roka veku dieťaťa) a predpokladom, že sa jedná o nezaopatrené dieťa.

Daň z príjmov: Študent má povinnosť podať daňové priznanie, ak jeho zdaniteľné príjmy prekročili za zdaňovacie obdobie 2023 sumu 2 461,41 eur. Ak zarobil menej, daňové priznanie môže podať dobrovoľne, pretože je šanca, že sa mu časť zaplatených daňových preddavkov vráti. Pre študenta živnostníka platia rovnaké pravidlá pre daň z príjmov ako pre iných živnostníkov. Prvé daňové priznanie sa podáva do konca marca nasledujúceho roka.

Škola a práca: Hľadanie rovnováhy

Zvládnuť prácu a zároveň štúdium môže byť veľkou záťažou, keďže tým trpia aj voľnočasové aktivity. Študenti často pracujú od šiestej rána do šiestej večer celý týždeň, aby stihli všetko potrebné, čo je psychicky náročné. Ak máš možnosť zobrať skrátený úväzok, napríklad na 6 hodín, radšej choď do toho.

Niektoré školy ponúkajú možnosti, ako zosúladiť študijné a pracovné povinnosti. Na Prešovskej univerzite môžu študenti využiť dohodu o náhradnom plnení povinností, ktorú podpisujú s každým vyučujúcim osobitne. Vopred tak majú obe strany jasné, za akých podmienok musí študent predmet ukončiť. Vyučujúci však nie je povinný dohodu podpísať a zvažuje závažnosť dôvodov, ktoré študent uvedie. Dohodu môže vyučujúci podpísať, ak ide o študenta starajúceho sa o dieťa, dlhodobo chorého alebo študenta v nepriaznivej rodinnej situácii. Názory vyučujúcich na túto problematiku sa líšia. Niektorí si myslia, že študenti si povinnosti plnia aj popri práci, iní nevidia dôvod na úľavy.

Časový harmonogram študenta kombinujúceho štúdium a prácu

Podnikanie počas štúdia: Živnosť pre študentov

Pre študentov, ktorí majú podnikateľského ducha, je možnosťou založiť si živnosť. Študentská živnosť je bežná živnosť, ktorá predstavuje základnú právnu formu podnikania na Slovensku. Výhodou je jednoduché založenie a ukončenie, možnosť uplatnenia nezdaniteľného základu, paušálnych výdavkov alebo odvodových prázdnin na sociálne poistenie v prvom roku podnikania.

Študent živnostník môže využiť výhody v oblasti platenia zdravotných odvodov a sociálnych odvodov (odvodové prázdniny v prvom roku podnikania) a možnosť uplatniť 60%-tné paušálne výdavky v podnikaní. Pri voľných živnostiach nie je potrebné preukazovať žiadne vzdelanie ani prax.

Študentská živnosť sa zakladá rovnako ako akákoľvek iná živnosť, a to osobne na živnostenskom úrade alebo online. Pre študenta môže živnosť predstavovať dobrú štartovnú čiaru v podnikaní.

Financovanie vysokoškolského štúdia

Vysokoškolské štúdium je nákladné, no existuje viacero spôsobov, ako ho financovať. Štúdium na štátnych vysokých školách je bezplatné, ak študent študuje denne a neprekročí štandardnú dĺžku štúdia. V opačnom prípade sa platí školné. Spoplatnené je štúdium na súkromných vysokých školách. Okrem školného je potrebné počítať s nákladmi na ubytovanie, stravu, cestovné, skriptá a iné študijné materiály.

Možnosti financovania zahŕňajú finančný príspevok od rodičov, brigádnickú prácu, pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania alebo od komerčných inštitúcií, ako aj motivačné štipendiá či štipendiá od podnikateľov.

Denní študenti často pracujú na dohodu o brigádnickej práci študentov. Je to dobrý spôsob, ako si privyrobiť a zároveň získať prvé pracovné skúsenosti. Študentské brigády sú skvelou školou pre mladých ľudí. Vďaka nim získajú prvé pracovné skúsenosti, začnú si uvedomovať skutočnú hodnotu peňazí a zároveň si privyrobia.

Práca popri štúdiu ponúka nielen finančnú nezávislosť, ale aj cenné praktické skúsenosti, ktoré môžu študentom pomôcť pri hľadaní zamestnania po skončení štúdia. Mnohí zamestnávatelia uprednostňujú uchádzačov, ktorí si už so sebou nesú praktické skúsenosti.

Mnohí zamestnávatelia uprednostňujú uchádzačov, ktorí si už so sebou nesú praktické skúsenosti. Študenti by mali aktívne hľadať pracovné ponuky na internetových pracovných portáloch, univerzitných stránkach či prostredníctvom personálnych agentúr. Je dôležité vytvoriť si kvalitný životopis a prezentovať svoje zručnosti a motiváciu.

V konečnom dôsledku, úspešné zosúladenie denného štúdia a práce závisí od individuálnej organizácie, odhodlania a schopnosti nájsť rovnováhu medzi študijnými a pracovnými povinnosťami. Legislatívne rámce poskytujú študentom možnosti, ale je na nich, aby ich efektívne využili a zároveň dodržiavali všetky predpisy.

tags: #mozem #byt #dennym #studentom #a #pri