V dynamickom svete obchodu a práva je pochopenie vzťahov medzi spriaznenými osobami kľúčové pre zabezpečenie transparentnosti, spravodlivosti a ochrany záujmov všetkých zúčastnených strán. Slovenský právny systém venuje tejto problematike osobitnú pozornosť, pričom definície a dôsledky týchto vzťahov sú roztrúsené v rôznych právnych predpisoch. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu pojmu „spriaznené osoby“ v slovenskom práve, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na túto zložitú oblasť.
Úvod do obchodných vzťahov a prepojenia podnikateľských subjektov
Obchodné vzťahy predstavujú základný pilier ekonomickej aktivity. Sú to záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Tieto vzťahy sa riadia Obchodným zákonníkom, ktorý upravuje aj záväzkové vzťahy medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky.
V snahe o dosiahnutie ekonomických výhod podnikateľské subjekty často vytvárajú rôzne formy integrácie. Táto integrácia nemusí vždy znamenať zlučovanie právnych jednotiek do jednej, ale môže mať podobu rôznych prepojení. Realizácia spoločných cieľov si často vyžaduje vzájomné transakcie medzi prepojenými osobami, ktoré sa v praxi označujú aj ako spriaznené osoby. Spriaznené osoby a transferové oceňovanie spolu bezprostredne súvisia. Vzhľadom na skutočnosť, že spriaznené osoby majú tendenciu konať koordinovane a môžu disponovať značnou ekonomickou silou, ich správanie môže za určitých okolností viesť k poškodzovaniu záujmov ostatných subjektov. Z tohto dôvodu je problematika spriaznených osôb v mnohých krajinách upravená niekoľkými predpismi pre potreby regulácie ich konania alebo aspoň informovania o ich konaní.
Definícia spriaznených osôb v slovenskom práve
Pojem „spriaznené osoby“ sa v slovenskom práve vyskytuje v rôznych kontextoch a pod rôznymi výrazmi. Jednotná definícia neexistuje, preto je potrebné vychádzať z jednotlivých právnych predpisov. V predpisoch Slovenskej republiky sú nejakým spôsobom prepojené osoby v závislosti od konkrétneho predpisu častokrát označované odlišným výrazom. Napríklad prepojené osoby, spriaznené osoby, spriaznené strany, závislé osoby, blízke osoby, osoby s osobitným vzťahom k danej osobe.
Transferové oceňovanie sa vzťahuje len na vzájomné transakcie spriaznených osôb - tzv. „kontrolované transakcie“. Definícia spriaznených osôb je preto pre mnohých daňovníkov veľmi dôležitá. Dáva im odpoveď na to, či sa na nich transferové oceňovanie vzťahuje alebo nevzťahuje. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“) používa pre spriaznené osoby výraz „závislé osoby“. Tieto dve spojenia - spriaznené osoby a závislé osoby - je potrebné vnímať ako synonymické výrazy s rovnakým obsahovým významom.
Spriaznenými osobami v roku 2021 môžu byť:
- blízke osoby,
- ekonomicky alebo personálne prepojené osoby alebo subjekty,
- inak prepojené osoby alebo subjekty,
- osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku.
Blízke osoby podľa Občianskeho zákonníka
Občiansky zákonník definuje blízke osoby v ustanovení § 116. Ide o príbuzných v priamom rade, súrodencov a manželov. Pre vysvetlenie, príbuznými v priamom rade sú fyzické osoby, medzi ktorými existuje vzťah predka a potomka. Príbuznými v priamom rade sú teda napríklad rodičia a ich deti, starí rodičia a ich vnúčatá a tak ďalej.
Definícia blízkych osôb potom pokračuje takto ďalej: „iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. Pri aplikácii tejto časti definície blízkych osôb je potrebné vždy postupovať obzvlášť opatrne. Je potrebné dôsledne skúmať stupeň blízkosti dvoch osôb na základe pociťovania ujmy. Dôležité je tiež to, že podľa tejto časti definície blízkych osôb môžu byť blízkymi osobami aj právnické osoby vo vzťahu k fyzickým osobám.
V praxi sú spriaznenými osobami na základe vzťahu blízkych osôb najčastejšie manželia, súrodenci, rodičia a ich deti.
Príklady na blízke osoby:
- otec živnostník a syn živnostník,
- manžel živnostník a manželka živnostníčka,
- brat živnostník a sestra živnostníčka.
Spriaznenými osobami na základe rodinného alebo obdobného pomeru môžu byť napríklad:
- strýko živnostník a synovec živnostník,
- druh živnostník a družka živnostníčka,
- syn živnostník a otcova obchodná spoločnosť.
Ekonomické alebo personálne prepojenie
Ekonomické a personálne prepojenie je ďalšou z možností, ako môžu byť dve osoby alebo dva subjekty závislými osobami. Ekonomickým prepojením alebo personálnym prepojením je účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel.
Vymedzenie ekonomického a personálneho prepojenia je pomerne zložité. Vyžaduje si vysvetlenie aj ďalších pojmov používaných v tejto definícii. V praxi sú najčastejšie spriaznenými osobami na základe týchto typov prepojenia obchodné spoločnosti s ich spoločníkmi alebo štatutármi. Spriaznené osoby z dôvodu ekonomického prepojenia sú častokrát aj firmy rovnakého spoločníka alebo firmy dvoch blízkych osôb.
Účasť na majetku alebo kontrole inej osoby alebo subjektu (ekonomické prepojenie)
Účasťou na majetku alebo kontrole sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie:
- priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na základnom imaní,
- priamy podiel, nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel vo výške najmenej 25 % na hlasovacích právach, alebo
- podiel vo výške najmenej 25 % na zisku.
Priamy podiel je zrejmý, nie je potrebné ho počítať. Je to bezprostredný podiel prvej osoby na základnom imaní alebo hlasovacích právach druhej osoby. Nepriamy podiel sa počíta ako súčin percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stami a na záver sa ešte tento výsledok vynásobí stami. Nepriamy podiel sa používa vtedy, ak má prvá osoba účasť na majetku alebo kontrole druhej osoby cez jednu alebo viacero osôb v jednom rade za sebou. Nepriamy odvodený podiel sa počíta ako súčet nepriamych podielov. Nepriamy odvodený podiel sa používa vtedy, ak má prvá osoba účasť na majetku alebo kontrole druhej osoby cez jednu alebo viacero osôb v dvoch alebo viacerých radoch za sebou. V prípade, ak výška nepriameho odvodeného podielu presiahne 50 %, všetky osoby alebo subjekty, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku podielov.
Príklady na účasť na majetku alebo kontrole:
- Priamy podiel: Ak osoba A priamo vlastní 100 % podiel na osobe B, tak osoba A vlastní 100 % priamy podiel na osobe B.
- Nepriamy podiel: Ak osoba A priamo vlastní 80 % podiel na osobe B, ktorá priamo vlastní 50 % podiel na osobe C, tak osoba A vlastní 40 % nepriamy podiel na osobe C.
- Nepriamy odvodený podiel: Ak osoba A priamo vlastní 80 % podiel na osobe B, ktorá priamo vlastní 50 % podiel na osobe C, a zároveň osoba A priamo vlastní 40 % podiel na osobe D, ktorá priamo vlastní 50 % podiel na osobe C, tak osoba A vlastní 40 % nepriamy podiel na osobe C cez osobu B a 20 % nepriamy podiel na osobe C cez osobu D. To spolu predstavuje 60 % nepriamy odvodený podiel osoby A na osobe C.
Konanie v zhode pri výpočte účasti na majetku alebo kontrole
Dôležité pri výpočte výšky účasti na majetku alebo kontrole je to, že na tieto účely osoba alebo subjekt, ktorý koná v súvislosti s hlasovacími právami alebo podielom na základnom imaní spoločne s inou osobou alebo subjektom, sa považuje za osobu alebo subjekt, ktorý má účasť na všetkých hlasovacích právach alebo je vlastníkom tohto podielu na základnom imaní, ktoré má v držbe táto iná osoba alebo subjekt.
Napríklad dvaja spoločníci majú v súvislosti s riadením spoločnosti uzatvorenú dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv. Z tohto dôvodu na účely výpočtu účasti na majetku alebo kontrole v tejto spoločnosti každý z týchto spoločníkov pripočíta k svojmu podielu na hlasovacích právach aj podiel na hlasovacích právach spoločníka, s ktorým uskutočňuje zhodný výkon hlasovacích práv.
Účasť na vedení inej osoby alebo subjektu (personálne prepojenie)
Účasťou na vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby alebo subjektu k tejto právnickej osobe alebo k subjektu. Takto znie definícia účasti na vedení podľa zákona o dani z príjmov. Ekonomické a personálne prepojenia pokrýva aj nepodnikateľskú sféru. Za spriaznené osoby sa tak považujú napríklad aj občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia s ich predsedom alebo riaditeľom, resp.
Príklady na účasť na vedení:
- konateľ a spoločnosť s ručením obmedzeným,
- predseda občianskeho združenia a občianske združenie,
- člen dozornej rady a akciová spoločnosť,
- riaditeľ a nezisková organizácia,
- starosta obce a obec.
Príklady na spriaznené osoby na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia (kombinácia druhov prepojení)
Z definície ekonomického alebo personálneho prepojenia vyplýva, že spriaznené osoby môžu vznikať nielen na základe vzťahu medzi osobami, ktoré sú prepojené účasťou prvej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby. Ekonomické alebo personálne prepojenie môže vzniknúť aj ako vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby, jej blízkej osoby alebo subjektu.
Spriaznené osoby na základe vzájomného vzťahu osôb pod kontrolou alebo vedením tých istých osôb alebo blízkych osôb môžu byť napríklad:
- obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B, ak tá istá osoba má najmenej 25 % podiel na základnom imaní oboch spoločností,
- obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B, ak tá istá osoba má najmenej 25 % podiel na základnom imaní spoločnosti A a je štatutárnym orgánom spoločnosti B,
- obchodná spoločnosť A a obchodná spoločnosť B, ak manžel má najmenej 25 % podiel na základnom imaní spoločnosti A a jeho manželka má najmenej 25 % podiel na základnom imaní spoločnosti B.
Iné prepojenie
Zákon o dani z príjmov definuje iné prepojenie ako právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Aj keď je definícia iného prepojenia najkratšia spomedzi všetkých prepojení zakladajúcich vzťah závislých osôb, tak je v skutočnosti najkomplikovanejšia. Dôvodom je, že iné prepojenie je zadefinované veľmi všeobecne. Existenciu iného prepojenia je potrebné overovať vtedy, ak medzi dvoma osobami alebo subjektmi nebol potvrdený vzťah blízkych osôb, ekonomické a personálne prepojenie a ani prepojenie založené na participácii na konsolidovanom celku.
Pre iné prepojenie musí byť charakteristické to, že transakcia medzi týmito osobami alebo subjektmi vznikla predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty. Takéto transakcie sa vyznačujú tým, že za bežných okolností by do nich nezávislé osoby alebo subjekty nevstupovali. Jedným zo znakov iného prepojenia teda môže byť to, že transakcia sa uskutočnila za neprimeraných podmienok - napríklad cena bola neprimerane nadhodnotená alebo naopak podhodnotená. Účelové transakcie s neprimeranými podmienkami vytvorené prevažne na zníženie základu dane alebo zvýšenia daňovej straty naznačujú iné prepojenie. Charakteristickými znakmi takýchto transakcií môžu byť neprimerane nízke alebo neprimerane vysoké ceny. Osoby, ktoré takéto transakcie uskutočňujú, sa považujú za spriaznené osoby a vzťahuje sa na ne transferové oceňovanie. Častokrát pri uskutočnení transakcie spadajúcej do iného prepojenia dochádza aj k porušeniu iných predpisov.
Príklad na iné prepojenie:Norbert je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti. Natália je jeho súrodencom. Jediný spoločník obchodnej spoločnosti rozhodne, že obchodná spoločnosť kúpi notebook od Lukáša, ktorý je Natáliin priateľ. Zmluvné strany sa dohodnú na cene 1 700 eur (trhová hodnota tohto notebooku je v skutočnosti len 300 eur), ktorá bude uvedená aj v kúpnej zmluve a zníži základ dane z príjmov obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť formálne uhradí predávajúcemu 1 700 eur v hotovosti, ale v skutočnosti len 300 eur. V tomto prípade by sa obchodná spoločnosť a Lukáš považovali za spriaznené osoby kvôli inému prepojeniu, a preto by sa na ich transakciu vzťahovali pravidlá transferového oceňovania.
Súčasť konsolidovaného celku
Spriaznenými osobami sú aj osoby alebo subjekty, ktoré sú na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku. V tomto smere zákon o dani z príjmov odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý sa detailne zaoberá celou rozsiahlou problematikou konsolidácie a konsolidovaného celku.
Konsolidovaný celok tvorí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky. Materskou účtovnou jednotkou je účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou. Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv (priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek).
Dôležitým pojmom pri určovaní prepojenia založeného na súčasti konsolidovanom celku je pojem „rozhodujúci vplyv“. Definícia rozhodujúceho vplyvu je pomerne rozsiahla. Je možné ju nájsť v § 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V praxi sa prepojenia spriaznených osôb na základe súčasti konsolidovaného celku častokrát prelínajú s prepojeniami na základe ekonomického alebo personálneho prepojenia.
Príklad na súčasť konsolidovaného celku:Obchodná spoločnosť A je materskou účtovnou jednotkou pre obchodné spoločnosti B, C a D, v ktorých má na základe väčšiny hlasovacích práv rozhodujúci vplyv. Keďže obchodné spoločnosti A, B, C a D sú súčasťou rovnakého konsolidovaného celku, tak sú aj navzájom medzi sebou spriaznenými osobami.
Spriaznené osoby a Obchodný zákonník (§ 59a)
Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka (OBZ) upravuje nadobúdanie majetku medzi spriaznenými osobami. Toto ustanovenie bolo do Obchodného zákonníka vložené novelou č. 500/2001 Z. z. ako transpozícia čl. 11 druhej smernice práva obchodných spoločností (77/91/EHS). Účelom tohto ustanovenia bola ochrana kapitálu obchodných spoločností pred nevýhodnými transakciami v prospech spriaznených osôb - teda variácia na slovenské „tunelovanie“. Novelou č. 87/2015 Z. z. bol zavedený inštitút krízy ako prepracovanejší nástroj na ochranu kapitálu spoločnosti a zároveň boli z pôsobnosti § 59a vyňaté spoločnosti s ručením obmedzeným.
Historický kontext § 59a OBZ
Ustanovenie § 59a bolo do Obchodného zákonníka vložené novelou č. 500/2001 Z. z. ako transpozícia čl. 11 druhej smernice práva obchodných spoločností (77/91/EHS) (medzitým ide o čl. 52 kodifikovanej smernice 2017/1132). Účelom tohto ustanovenia bola ochrana kapitálu obchodných spoločností pred nevýhodnými transakciami v prospech spriaznených osôb - teda variácia na slovenské „tunelovanie“. Novelou č. 87/2015 Z. z. bol zavedený inštitút krízy ako prepracovanejší nástroj na ochranu kapitálu spoločnosti a zároveň boli z pôsobnosti § 59a vyňaté spoločnosti s ručením obmedzeným. Okrem toho bol doplnený odsek 7 upravujúci následky porušenia tejto normy okrem neúčinnosti: „Hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.“
Judikatúra k § 59a OBZ
Judikatúry k právnym následkom porušenia § 59a OBZ bolo historicky málo. Vo veci C-373/97 k inému ustanoveniu druhej smernice však Súdny dvor EÚ konštatoval, že nakoľko smernica neustanovuje sankcie za porušenie jej ustanovení, aplikujú sa bežné sankcie súkromného práva, medzi ktorými môže figurovať aj neplatnosť (bod 41).
Česká judikatúra taktiež nebola nápomocná vzhľadom na odlišnú úpravu. Ekvivalentné ustanovenie v českom Obchodnom zákonníku (pred rekodifikáciou) bol § 196a. České súdy judikovali neplatnosť zmlúv, ktoré porušovali toto ustanovenie; ak však išlo len o formálne nedodržanie postupu, ale cena nebola nevýhodná, nemuselo ísť o neplatnosť (napr. NS ČR, sp. zn. 31 Cdo 3986/2009 a tam citovaná judikatúra). České úprava však bola formulovaná inak ako slovenská. Na rozdiel od § 59a slovenského OBZ totiž § 196a českého OBZ neustanovoval neúčinnosť ako následok nedodržania predpísaného postupu. Z hľadiska následkov porušenia tejto normy teda české súdy vychádzali z inej úpravy a aplikovateľnosť ich záverov na Slovensku tak bola limitovaná.
Nedávna judikatúra slovenských súdov k § 59a OBZ
V konaní pod sp. zn. 4 Obdo/41/2020 Najvyšší súd SR rozhodoval o dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu, podľa ktorého porušenie § 59a malo za následok, že „kúpna zmluva […] nenadobudla účinnosť [… a …] na neúčinnosti kúpnej zmluvy nemení nič ani fakt, že kúpna zmluva bola zavkladovaná príslušnou správou katastra.“ Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil z iných dôvodov, obiter dictum však poznamenal nasledovné: „[S] účinnosťou od 1. júla 2015 zákonodarca doplnil do uvedeného ustanovenia § 59a odsek 7, v ktorom zákonodarca upresnil dôsledky zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť pre nesplnenie § 59a Obchodného zákonníka tak, že účastníci takejto zmluvy sa môžu domáhať vrátenia hodnoty vzájomného plnenia, pričom nedostatok založenia znaleckého posudku do zbierky listín neznamená neplatnosť predmetnej zmluvy a upravil ručenie členov štatutárneho orgánu, ktorí boli jeho členom v čase poskytnutia plnenia zo zmluvy (okrem iného zákonodarca zúžil aplikáciu tohto ustanovenia len na akciové spoločnosti). Z uvedeného doplnenia vyplýva, že na základe zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku nedodržania § 59a Obchodného zákonníka, mohlo dôjsť riadne k prevodu vlastníckeho práva na obchodnú spoločnosť, čím sa zo strany zákonodarcu chcela zrejme docieliť ochrana tretích osôb, ktoré možno už nadobudli daný majetok od obchodnej spoločnosti. Uvedené dáva zmysel aj pri pohľade na § 59a Obchodného zákonníka cez jeho hlavný účel.“ (uznesenie NS SR, sp. zn. V ďalšom konaní pod sp. zn. 1 Obdo 61/2020 najvyšší súd rozhodoval o podobnej otázke v kontexte konania o vylúčení majetku zo súpisu úpadcu. Podobne obmedzil účinky dopady porušenia § 59a OBZ, pričom vychádzal najmä z dvoch argumentov. Po prvé, z účelu danej normy, ktorou je prioritne „umožniť informačný prístup veriteľom, prípadne iným osobám k relevantným informáciám o konaní spoločnosti a jej spoločníkov, prípadne akcionárov, ktoré môžu priamo ovplyvniť mieru uspokojenia ich pohľadávok voči spoločnosti a zamedziť úkonom, prostredníctvom ktorých by došlo k prevodom majetku spoločnosti väčšej hodnoty za nižšiu hodnotu ako je všeobecná hodnota tohto majetku. Splnenie si takejto povinnosti na registrovom súde uložením príslušných dokumentov do Zbierky listín má informačný charakter bez výraznejších účinkov a právnych dôsledkov. Uvedené ustanovenie nebráni spoločnosti nadobudnúť majetok za nevýhodných podmienok, ale upozorňuje na prípadnú ekonomickú nevýhodnosť transakcie.“ Po druhé, doplnený odsek 7 podľa najvyššieho súdu „potvrdzuje, že aj na základe zmluvy, ktorá nadobudla [sic] účinnosť v dôsledku nedodržania § 59a Obchodného zákonníka mohlo dôjsť riadne k prevodu vlastníckeho práva, keď zákon v prípade plnenia na neúčinnú zmluvu hovorí o vrátení hodnoty plnenia nie predmetu plnenia. Z tejto právnej úpravy teda vyplýva, že nároky na vrátenie majú len povahu obligačných nárokov a osoba, ktorá previedla majetok, nemá na jeho vydanie nároky vecnoprávnej povahy.“ (rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo 61/2020 z 9.3.2022)
Toto rozhodnutie bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom ZSP 7/2025 a s nasledovnou právnou vetou: „Splnenie povinnosti podľa § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka až po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je prekážkou pre vecnoprávne účinky platne uzatvorených kúpnych zmlúv.“
Predmetné rozhodnutie prešlo aj ústavnoprávnym prieskumom, v ktorom sa Ústavný súd SR stotožnil so závermi najvyššieho súdu. Ústavný súd „sa stotožňuje so všeobecným východiskom […], podľa ktorého obligačnoprávne účinky kúpnych zmlúv, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, majú časovo predchádzať ich vecnoprávnym účinkom. Neznamená to však, že z generálnej premisy niet výnimiek. K nim možno zaradiť aj prípad podľa § 59a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, ktorý nesplnenie tam uloženej povinnosti (uloženie do zbierky listín) sankcionuje odopretím účinnosti zmluvy, neupravuje však ďalšie dôsledky spojené s jej neúčinnosťou […]. Ani § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani katastrálne predpisy […] explicitne nevylučujú vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku porušenia § 59 Obchodného zákonníka. Pritom ústavný súd dopĺňa, že vecnoprávne účinky vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností sú dané konštitutívnou povahou rozhodnutia katastrálneho orgánu, ktoré požíva prezumpciu súladu so zákonom viažucu iné orgány verejnej moci pri rozhodovaní v budúcnosti. Absencia obligačnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy v dôsledku nerešpektovania § 59 Obchodného zákonníka preto môže nanajvýš vyvolať dopad na súdne konanie, v ktorom by sa kontrahenti sporili o splnenie záväzku z takej zmluvy vyplývajúceho, eventuálne aj pre správne súdne konanie, ktorého predmetom by bola zákonnosť rozhodnutia orgánu správy katastra o povolení vkladu.“ (uznesenie ÚS SR, III. ÚS 505/2023 z 12.10.2023)
A do tretice by som ešte upozornil na rozhodnutie najvyššieho súdu pod sp. zn. 9 Cdo 5/2023, v ktorom odkázal na obe vyššie citované rozhodnutia, aj keď dovolanie bolo odmietnuté.
Dôsledky porušenia § 59a OBZ
Výklad následkov porušenia § 59a smerom k obligačnoprávnej povinnosti vrátiť hodnotu plnenia namiesto vecnoprávnych účinkov spočívajúcich v neprevedení vlastníckeho práva by bolo dobrou správou pre právnu istotu tretích osôb. V podstate by to úpravu § 59a posunulo bližšie k úprave zákazu vrátenia vkladu a obligačnoprávnym následkom § 67k. Na druhej strane nemožno opomenúť, že dikcia § 59a so sankciou neúčinnosti je iná ako § 67k. Uvidíme, či sa vyššie citované rozhodnutia stanú ustálenou praxou.
Polemika v právnickej obci k § 59a OBZ
Súčasná rozhodovacia prax a výklad pojmu „účinnosť zmluvy“ v kontexte § 59a OBZ vyvoláva diskusie v právnickej obci. Vyvstáva otázka, či neúčinnosť zmluvy podľa § 59a OBZ spôsobuje len vznik nových obligačných nárokov v podobe povinnosti vrátiť hodnotu plnenia, alebo má aj iné dôsledky.
Taktiež je zaujímavé aj uznesenie Ústavného súdu SR z 18. apríla 2024, sp. zn. III. ÚS 223/2024, ktoré uvádza: "Občiansky zákonník v § 47 ods. 1 podmieňuje účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľností rozhodnutím orgánu správy katastra. V okolnostiach sťažovateľovej veci je však účinnosť determinovaná súčasne aj splnením povinnosti podľa § 59a Obchodného zákonníka. Preto vklad vlastníckeho práva, ku ktorému v prípade sťažovateľa došlo, nepostačuje pre záver o účinnosti spornej kúpnej zmluvy bez uloženia znaleckého posudku do zbierky listín. Právoplatný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nijako neobral všeobecné súdy právomoci skúmať platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy ako titulu pre tento vklad."
Spoločnosť v kríze a spriaznené osoby
Novela Obchodného zákonníka zaviedla s účinnosťou od 1. januára 2016 nový právny inštitút - spoločnosť v kríze. Tento inštitút sa aplikuje na spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a komanditné spoločnosti, ktorých komplementárom nie je žiadna fyzická osoba.
Definícia spoločnosti v kríze
Spoločnosť sa považuje za spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Úpadok spoločnosti upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Spoločnosti hrozí úpadok, ak pomer jej vlastného imania a záväzkov je menší ako 8 ku 100 (hodnota vlastného imania / hodnota záväzkov ˂ 0,08).
Povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze
Ak štatutárny orgán zistí alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti môže zistiť, že spoločnosť sa ocitla v kríze, je povinný urobiť všetky úkony potrebné na jej prekonanie, ktoré by urobil iný starostlivý podnikateľ v obdobnom postavení a v obdobnej situácii.
Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje a spriaznené osoby
Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje financovania spoločnosti v kríze sa považuje úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá. Totožná právna úprava sa vzťahuje aj na plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená alebo predĺžená.
Spoločník alebo spriaznená osoba môže poskytnúť spoločnosti úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, len ak ho poskytne inak ako finančnými prostriedkami v hotovosti. Takéto dlhové financovanie by malo prebiehať transparentne, a preto ho spoločnosti nebude možné poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Dlhové financovanie je možné poskytnúť spoločnosti len za podmienok obvyklých v obchodnom styku, keďže inak môže ísť napr. o skryté vrátenie vkladu.
Pod pojmom ,,plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“ rozumieme plnenie, ktoré poskytne spoločnosti v kríze tzv. osoba blízka osobám podľa písmen a), b) alebo c) (t. j. príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú podľa § 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka).
Za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje bude považované aj také plnenie, ktoré bolo poskytnuté osobou, u ktorej nie je možné zistiť konečného užívateľa výhod (pojem ,,konečný užívateľ výhod“ je upravený v § 9 písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak táto osoba nepreukáže, že nie je ,,spriaznenou osobou“ podľa § 67 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje
Okamihom, kedy sa spoločnosť ocitne v kríze (alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala) začína platiť zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje. Keďže plnenie nahradzujúce vlastné zdroje aj spolu s príslušenstvom (t. j. úrokom, úrokom z omeškania, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky resp. inými sankciami) a zmluvnou pokutou nie je možné počas krízy spoločnosti vrátiť, znamená to, že spoločnosť v kríze nemôže splatiť úvery poskytnuté spoločníkmi a ostatnými, vyššie uvedenými spriaznenými osobami. Týmto sa uvedené plnenia ,,de facto“ rekvalifikujú na podriadené záväzky spoločnosti, a spomínaní veritelia budú môcť byť uspokojovaní až vtedy, keď spoločnosť krízu prekoná a…
Analýza prípadov a praktické príklady
Spriaznené osoby (resp. závislé osoby) sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú navzájom ekonomicky, personálne alebo inak prepojené (napr. Analógia: Sú to „rodina“ a „kamaráti“ vo svete biznisu. Ak predávate auto cudziemu človeku, snažíte sa získať čo najviac. Ak ho predávate bratovi (spriaznená osoba), možno mu ho dáte lacnejšie. Tento pojem je kľúčový pre transferové oceňovanie (Transfer Pricing).
Zákon o dani z príjmov hovorí:
- Ak prepojené osoby medzi sebou obchodujú (napr. s.r.o. si prenajíma auto od svojho konateľa), musia na to použiť trhové (nezávislé) ceny.
- Nesmú ceny umelo znižovať alebo zvyšovať, aby presúvali zisk a optimalizovali daň.
- Ak to robia, daňový úrad im dodatočne upraví základ dane, akoby obchodovali za trhové ceny.
Ak máte holding (matka-dcéra) alebo ak si ako spoločník fakturujete so svojou s.r.o., ste pod drobnohľadom. Chybou je fakturovať si „za euro“. Ak konateľ prenajme firme svoje auto za 1 €/mesiac, je to zle (ušetril firme náklad). „V Účtovníctvo pre každého vás upozorníme na transakcie so spriaznenými osobami. Ak máte transakcie so závislými osobami (aj v SR), mali by ste mať aspoň zjednodušenú. Nerozumiete svojim číslam? Nechajte byrokraciu na nás. Závislou osobou podľa § 2 písm. Podľa § 2 písm. Ekonomickým prepojením podľa § 2 písm.
Príklad: Spoločnosť A je zahraničná obchodná spoločnosť s organizačnou zložkou a zároveň stálou prevádzkarňou na území SR. Spoločnosť B je taktiež zahraničná obchodná spoločnosť, ktorá je 100% vlastníkom slovenskej spoločnosti s ručením obmedzením. Spoločnosť A vlastní 23%-ný podiel v Spoločnosti B. Z uvedených informácií je zrejmé, že Spoločnosť A a Spoločnosť B nie je možné v zmysle § 2 písm. o) považovať za závislé osoby, nakoľko Spoločnosť A vlastní len 23%-ný podiel v Spoločnosti B, a teda nie je naplnená podmienka § 2 písm. Rovnako aj v súvislosti s podmienkou uvedenou v § 2 písm. o) bod 2 zákona o dani z príjmov predpokladáme, že ide o nezávislé spoločnosti, nakoľko medzi Spoločnosťou A a Spoločnosťou B neexistuje vzájomné prepojenie na úrovni členov štatutárnych alebo dozorných orgánov, a teda nejde o „účasť vo vedení“ podľa § 2 písm. o) bod 2 zákona o dani z príjmov. Napriek tomu, že spoločnosť A preniesla na spoločnosť B výkon niektorých svojich činností za odplatu (na základe zmluvy o poskytovaní služieb), uvedená skutočnosť automaticky nezakladá „iné prepojenie” v zmysle § 2 písm. Odporúčame však do pozornosti aj znenie ustanovenia § 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.
tags: #moze #byt #zamestnanec #spriaznenou #osobou