V posledných rokoch sme svedkami rastúceho trendu antivakcinačných aktivít, nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom meradle. Tieto aktivity sú často poháňané informáciami o údajnej škodlivosti očkovania, ktoré sú, žiaľ, často medializované a šírené bez dostatočného odborného základu. Odporcovia očkovania často zľahčujú potenciálne vážne následky infekčných ochorení a ich komplikácie. Je dôležité si uvedomiť, že epidémie chorôb, ktorým sa dnes môžeme vyhnúť vďaka očkovaniu, si v minulosti vyžiadali viac detských životov ako mnohé vojny. Spochybňovanie imunizácie a imunizačných programov neuváženými vyhláseniami, bez hlbšieho pochopenia problematiky, môže vážne ohroziť zdravie detskej populácie a viesť k návratu ochorení, ktoré sme vďaka očkovaniu úspešne potlačili.
Thiomersal vo Vakcínach: Minulosť a Súčasnosť
Jedným z častých argumentov antivakcinačných kruhov je údajná škodlivosť thiomersalu, konzervantu používaného v minulosti vo vakcínach. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na základe rozsiahlych a renomovaných štúdií jednoznačne vyvrátila tvrdenia o škodlivosti thiomersalu a ďalších prídavných látok vo vakcínach. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k jeho postupnému vylúčeniu z výrobného procesu. Dnes sa očkovacie látky pre deti do dvoch rokov už thiomersal neobsahujú.
Sledovania vykonané po vylúčení thiomersalu potvrdili, že výskyt autizmu a diabetu sa nezmenil a naďalej stúpa, rovnako ako v krajinách, kde sa thiomersal v očkovacích látkach používa. Od roku 2003 bolo realizovaných sedem rozsiahlych štúdií, ktoré definitívne vyvrátili akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi prítomnosťou thiomersalu vo vakcínach a vznikom autizmu. Štúdie vo Švédsku a Dánsku, ktoré skúmali vzťah medzi očkovaním a autizmom v období rokov 1980 až 1990, kedy sa ešte používali vakcíny s obsahom thiomersalu, nezistili žiadny nárast incidencie autizmu v porovnaní s obdobím, keď sa začali používať vakcíny bez thiomersalu. Podobne, analýza záznamov o očkovaní 100 572 detí narodených vo Veľkej Británii v rokoch 1988 až 1997, z ktorých 104 trpelo autizmom, nepotvrdila žiadny vzťah medzi expozíciou thiomersalu a vznikom autizmu.
Očkovanie a Imunitný Systém: Kapacita a Vývoj
Tvrdenia, že očkovanie negatívne zasahuje do vývoja imunitného systému dieťaťa, sú z odborného hľadiska neprijateľné. Imunitný systém dieťaťa, hoci je v počiatočných štádiách svojho vývoja relatívne "naivný", je schopný okamžite reagovať na rôzne antigény a vytvárať účinnú imunitnú odpoveď. Odhady naznačujú, že detský imunitný systém má kapacitu reagovať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne. Napriek tomu, že počet očkovaní u detí v priebehu posledných dvoch desaťročí narástol, moderné technológie umožnili významne znížiť imunologickú záťaž. Napríklad, 14 vakcín, ktoré sa dnes deťom najčastejšie podávajú, obsahuje menej ako 200 bakteriálnych alebo vírusových proteínov či polysacharidov. V porovnaní s tým, sedem vakcín podávaných v roku 1980 obsahovalo viac ako 3000 antigénov.
MMR Vakcína a Autizmus: Vyvrátený Mýtus
Úvahy o tom, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR) spôsobuje autizmus, sa objavili prvýkrát v roku 1998. Od roku 1995 však prebiehali štúdie skúmajúce príčinnú súvislosť medzi očkovaním a autizmom. Bolo realizovaných trinásť odborných štúdií v Európe a Severnej Amerike, ktoré analyzovali rozsiahle dáta o očkovaní a dátumoch vzniku autizmu. V žiadnej z týchto štúdií sa nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu.
Vo Veľkej Británii bola analyzovaná skupina 498 detí s autizmom narodených v rokoch 1979 až 1992. Napriek pozorovanému trendu nárastu prípadov autizmu nebola zaznamenaná žiadna zmena v počte diagnóz po roku 1987, kedy sa začala používať MMR vakcína, ktorej sa pripisoval možný súvis s autizmom. Štúdie vo Fínsku a Dánsku, ktoré využili národné registre a sledovali viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998, taktiež nepotvrdili zvýšené riziko vzniku autizmu po očkovaní. Naopak, neskôr sa objavili informácie o obvinení autorov teórie o spojitosti očkovania a autizmu z manipulácie s údajmi, čo viedlo k šíreniu poplašných správ a odmietaniu MMR vakcinácie rodičmi. To, bohužiaľ, prispelo k návratu týchto ochorení a k výskytu nových epidémií v nezaočkovanej populácii, vrátane úmrtí detí na tieto preventabilné choroby.
Pôvodná štúdia z roku 1998, publikovaná v časopise The Lancet, ktorá naznačovala súvislosť medzi MMR vakcínou, chronickým zápalom čreva a regresívnou vývojovou poruchou, bola neskôr diskreditovaná. Dr. Andrew Wakefield, hlavný autor štúdie, bol obvinený z podvodu, manipulácie s údajmi a profesionálneho pochybenia. Jeho lekárska licencia vo Veľkej Británii bola odobratá a jeho spoluautor bol taktiež postihnutý. Ostatní spoluautori sa od pôvodnej práce dištancovali. Medializácia tejto štúdie viedla k spochybneniu očkovania, najmä proti osýpkam, čo malo za následok zvýšený výskyt ochorení a vznik epidémií v oblastiach, kde sa už dlho nevyskytovali. Doteraz žiadna vedecká štúdia nezistila súvis medzi očkovaním proti osýpkam a vznikom autizmu.
Spôsobuje očkovanie proti osýpkam autizmus - mýtus alebo realita?
Je dôležité poznamenať, že autizmus je komplexná porucha, ktorej príčiny sú z veľkej časti stále neznáme. Štúdie v rodinách a štúdie dvojčiat naznačujú, že genetický podklad hrá pri jej vzniku zásadnú úlohu. U detí s neskôr diagnostikovaným autizmom boli v perinatálnom období zistené zvýšené aktivity neuropeptidov a neurotrofínov. Pretože sa autistické prejavy zvyčajne objavia okolo druhého roku života, niektorí výskumníci a rodičia sa zamerali na úlohu MMR vakcíny, ktorá sa podáva práve v tomto období. Avšak, ako už bolo spomenuté, rozsiahle vedecké štúdie jednoznačne vyvrátili akúkoľvek príčinnú súvislosť.
Očkovanie a Diabetes Mellitus: Žiadna Spojitosť
Diabetes mellitus je vážne metabolické ochorenie, ktoré postihuje pankreas a znižuje produkciu inzulínu. Jeho vznik je podmienený kombináciou faktorov, pričom dominantnú úlohu zohráva genetická predispozícia. Odborníci uskutočnili štúdie, ktoré skúmali súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Štúdia v Dánsku, ktorá analyzovala záznamy o očkovaní detí narodených v rokoch 1990 až 2000, nepotvrdila žiadnu príčinnú súvislosť medzi očkovaním a diagnostikovaným diabetes mellitus 1. typu. Rovnaké závery platia aj pre deti s genetickou predispozíciou.
Štúdia v USA, ktorá zahrnula kompletné záznamy o očkovaní detí narodených v rokoch 1988 až 1997, taktiež nenašla dôkaz o tom, že by akákoľvek očkovacia látka spôsobovala riziko vzniku diabetes mellitus. Tieto štúdie, realizované v dlhom časovom období a na veľkých vzorkách populácie, majú vysokú štatistickú silu. Naopak, poznatky antivakcinačných "špecialistov" sa často opierajú o závery vyšetrení jedného pacienta alebo malej skupiny detí, čo vedie k neobjektívnym a často medicínsky nesprávne zdokumentovaným tvrdeniam.
Očkovací Kalendár a Kolektívna Imunita
Očkovací kalendár pre povinné očkovanie detí a dospelých na Slovensku je oficiálnym dokumentom vydávaným hlavným hygienikom SR. Jeho príprava prebieha v súlade so zákonmi a odbornými odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, Európskej komisie a praxou členských štátov EÚ. Očkovací kalendár je záväzný pre všetkých lekárov a rodičov.
Niektoré antivakcinačné iniciatívy prezentujú očkovací kalendár s "doplnenými" neodbornými poznámkami, ktoré sa opierajú o články antivakcinačných aktivistov. Hoci uvádzajú, že ich obsah odráža výlučne názor autorov, tieto poznámky navodzujú pochybnosti a strach z očkovania, čo môže viesť k jeho odmietaniu. Je dôležité zdôrazniť, že samotné očkovanie nemôže spôsobiť ochorenie, proti ktorému je určené. Vakcíny neobsahujú živé mikroorganizmy v tej forme, v akej sa vyskytujú v prirodzenom prostredí.
Na Slovensku je štatisticky 349 autistov na 100 000 obyvateľov, čo nie je dramaticky odlišné od iných krajín. Pre porovnanie, v Anglicku je ich dvakrát toľko. Vysoká prevalencia autizmu je zaznamenaná aj v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Švédsko, Japonsko či Spojené štáty americké. Nízky počet hlásených prípadov v niektorých krajinách, ako napríklad v Severnej Kórei, Tunise alebo Líbyi, môže byť skôr dôsledkom nedostatočnej diagnostiky a menšej pozornosti venovanej identifikácii porúch správania u detí, než skutočného nižšieho výskytu.
Jednou z hlavných prekážok v diagnostike autizmu je absencia konkrétnych kritérií a objektívnych testov, ako sú krvné testy alebo vyšetrenia mozgu, ktoré by jednoznačne potvrdili túto diagnózu. Diagnostika sa opiera skôr o pozorovanie správania a vývinových prejavov.
Očkovanie je jednou z najspoľahlivejších metód prevencie pred závažnými infekčnými ochoreniami. Napriek tomu ho mnohí ľudia odmietajú, čím ohrozujú nielen seba, ale aj svoje deti a okolie. Mýty o vakcínach sa šíria už od ich vzniku, pričom protesty proti očkovaniu prebiehali už v 19. storočí v Londýne.
Jeden z moderných mýtov tvrdí, že účinok mRNA vakcíny sa prenáša z očkovaného na neočkovaného (tzv. "shedding"). Tento termín sa používa len pri niektorých živých oslabených vakcínach, nie pri mRNA vakcínach. mRNA vakcína poskytuje telu návod na dočasnú tvorbu neškodného proteínu, na ktorý si telo vytvorí protilátky. mRNA molekuly zostávajú v mieste vpichu a krátko nato zanikajú. Neobsahujú živý vírus, preto nie je možné, aby očkovaný človek "šíril" vakcínu alebo jej účinky na iných. mRNA vakcíny tiež nemenia DNA bunky, pretože nikdy nevstupujú do jadra bunky, kde sa DNA nachádza.
Ďalším mýtom je, že očkovanie môže spôsobiť rakovinu. Naopak, niektoré vakcíny, ako napríklad proti HPV, môžu zabrániť vzniku rakoviny krčka maternice. Milióny účastníkov klinických štúdií mRNA vakcín nepreukázali žiadne zvýšené riziko rakoviny. Vakcíny podliehajú prísnym dlhodobým štúdiám a kontrolám, ktoré odhalia aj zriedkavé riziká.
Prekonanie choroby nie je to isté ako očkovanie. Očkovanie nielenže chráni jednotlivca, ale prispieva aj k kolektívnej imunite, ktorá chráni najzraniteľnejšie skupiny, ako sú dojčatá, ktoré ešte nemôžu byť očkované. Na choroby, ktoré by dnes nemuseli existovať, keby sa nešírili hoaxy o očkovaní, stále zomierajú ľudia. Na Slovensku v tomto roku na jednu z takýchto chorôb zomreli dve bábätká.
Je dôležité kriticky hodnotiť informácie o očkovaní a overovať si ich pravdivosť z viacerých dôveryhodných zdrojov. Príčina autizmu je multifaktoriálna, zahŕňajúca genetické faktory a pravdepodobne aj iné neznáme vplyvy. Očkovanie však medzi ne nepatrí.