Vzdelávanie žiakov s mentálnym znevýhodnením je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje hlboké pochopenie potrieb každého jednotlivca a flexibilný prístup zo strany škôl a pedagogických pracovníkov. Kľúčovou otázkou, ktorá sa často objavuje, je, ako efektívne vzdelávať žiaka s mentálnym znevýhodnením v rámci inkluzívneho prostredia. Je dôležité si uvedomiť, že každý žiak v škole postupuje primárne podľa školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) svojej školy a nie podľa vzdelávacích programov iných, špeciálnych škôl.
Individuálny vzdelávací program (IVP) ako základný kameň
Častá prax v minulosti spočívala v tom, že každý integrovaný žiak sa automaticky musel riadiť vzdelávacím programom (VP) pre dané znevýhodnenie. Avšak zákon v niektorých prípadoch umožňuje žiakom postupovať aj podľa iného školského vzdelávacieho programu, napríklad ak sú v špeciálnej triede alebo v bilingválnom programe. V kontexte integrácie podľa § 7 ods. 5 školského zákona a tiež nového § 7a) žiak v integrácii postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP) alebo podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia (VP). Zákon najprv uvádza IVP a následne aj možnosť iného VP. Z uvedeného určite nevyplýva, že integrovaný žiak automaticky postupuje podľa vzdelávacieho programu daného postihnutia.
Všeobecný komentár č. 4 (2016) o práve na inkluzívne vzdelávanie vydaný OSN jasne stanovuje, že inklúzia je prístup zameraný na „celú osobu“. Uznáva schopnosť učiť sa u každého človeka a stanovuje vysoké požiadavky všetkým študentom, vrátane študentov so zdravotným postihnutím. Tento komentár poskytuje jasné línie, že nie žiak sa má prispôsobiť vopred určeným vzdelávacím programom (napr. A variant), ale program sa má prispôsobiť žiakom. To znamená, že namiesto toho, aby sme deti iba integrovali do tried, ale fakticky ich nanovo segregovali obmedzením prístupu k obsahu a aktivitám, ktoré majú ostatné deti, by sme mali vytvárať podmienky pre ich plnohodnotnú účasť.
Význam variantov vzdelávania pre žiakov s mentálnym postihnutím
Pre žiakov s mentálnym postihnutím existujú rôzne vzdelávacie varianty, ktoré zohľadňujú hĺbku ich postihnutia a ich individuálne schopnosti. Tieto varianty sú zakotvené v legislatíve a poskytujú rámec pre prispôsobenie obsahu a rozsahu vzdelávania.
Variant A: Tento variant je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím ľahkého stupňa. Vzdelávací program vychádza z obsahu vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa. Rámcový učebný plán môže byť rovnaký ako u ostatných spolužiakov, ale s iným obsahom, ktorý zodpovedá špecifickým potrebám žiaka. Výchovné predmety (hudobná, výtvarná, etická, telesná a športová) môžu byť s rovnakým obsahom ako u ostatných žiakov triedy, rovnako aj základy anglického jazyka v zvládnuteľnej forme. Žiak je klasifikovaný a hodnotený podľa metodických pokynov pre žiakov s mentálnym postihnutím, môže mať aj slovné hodnotenie. Po ukončení posledného ročníka ZŠ nadobudne primárne vzdelanie, čo mu neumožní pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pokračuje v odborných učilištiach alebo praktických školách.
Variant B: Tento variant je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím stredného stupňa. Vzdelávací program je prispôsobený ich schopnostiam a zameriava sa na rozvoj pracovných zručností a samostatnosti. Pracovné vyučovanie má pre neho kľúčový význam, keďže sa v budúcnosti bude pravdepodobne živiť rukami. Tento variant kladie dôraz na získanie čo najlepších pracovných zručností a návykov, ktoré využije v budúcom živote. Pracovné vyučovanie má aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch slúži ako predprofesionálna príprava. Môže mať rovnakú alebo vyššiu váhu ako slovenský jazyk či matematika.
Variant C: Tento variant je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím ťažkého stupňa. Vzdelávanie sa zameriava na základné životné zručnosti, sebaobsluhu a sociálnu integráciu. Cieľom je pripraviť žiaka na čo najsamostatnejší život v rámci svojich možností.
Špeciálne triedy a ich organizácia
V školách je možné zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§ 29 ods. 9 školského zákona). Ak sa v škole zriadi takáto trieda, pri zaradení žiakov, počte žiakov v triede a organizácii výchovno-vzdelávacej činnosti sa postupuje podľa osobitného predpisu, napríklad § 2, 5 a 9 vyhlášky MŠ SR č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách (§13 ods. 1 školského zákona). Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu školského zákona, teda špeciálne školy a špeciálne triedy ZŠ, možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch žiakov (§ 97 ods. 1 školského zákona). Triedy s rôznymi ročníkmi majú najvyšší počet žiakov ustanovený podľa najnižšieho ročníka, ktorý sa v triede vyučuje; v triede s tromi ročníkmi a viacerými ročníkmi sa najvyšší počet žiakov znižuje o dvoch tak, aby počet žiakov v triede nebol menej ako štyria žiaci (§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 322/2008 Z. z.).
Vzdelávanie dieťaťa s mentálnym postihnutím v bežnej základnej škole je pre školu obvykle organizačne náročný, ale nie nerealizovateľný proces. Dôležité je, aby dieťa malo upravený obsah vzdelávania tak, aby ho mohlo zvládnuť. Vytvorenie individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu vychádza z programu pre žiakov s mentálnym postihnutím príslušného stupňa (variant A, B alebo C).
Rozvoj kľúčových kompetencií a hodnotenie
Okrem pracovných návykov je u žiaka s mentálnym postihnutím nevyhnutné rozvíjať aj komunikačné kompetencie. Cieľom je, aby sa vedel v budúcom živote primerane dorozumieť v sociálnych a interpersonálnych situáciách, naučil sa existovať v skupine, v kolektíve a vedel na seba prebrať primeranú zodpovednosť.
Žiak s mentálnym postihnutím bude klasifikovaný a hodnotený podľa iných metodických pokynov, ako ostatní žiaci v bežnej triede - a to podľa pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Môže mať aj slovné hodnotenie. Ak je klasifikovaný, dostáva rovnaké vysvedčenie ako ostatní žiaci triedy, ale v doložke vysvedčenia má uvedené, podľa akého variantu bol vzdelávaný (A, B alebo C).
Budúcnosť po ukončení základnej školy
Po ukončení posledného ročníka základnej školy žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie. To znamená, že ak by sa vzdelával podľa variantu A, nezíska nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie.
Po ukončení posledného ročníka ZŠ môže žiak s mentálnym postihnutím pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v odborných učilištiach alebo v praktickej škole určených pre žiakov s mentálnym postihnutím (v závislosti od hĺbky jeho mentálneho postihnutia a jeho schopností). Ak sa nebude vedieť rozhodnúť pre svoju budúcu profesiu, môže pokračovať najprv v prípravnom ročníku špeciálneho učilišťa, počas ktorého sa vyprofiluje na určitý vhodný učebný odbor.
Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti. Uplatní sa v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl (napr. pomocní stavební robotníci, pomocní stolári, pomocné kuchárky). Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti, sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby (napríklad aj v chránených dielňach). Praktická škola končí vysvedčením o jej absolvovaní, nie výučným listom.
Záverom k inkluzívnemu prístupu
Problém v integrácii nespočíva v tom, že by pomôcky a osnovy mali byť zlé. Problém vidíme v automatickosti prístupu, ktorá vedie k tomu, že dieťa nevedomky nálepkujeme. Školy a poradenské zariadenia by mali v integrácii postupovať vždy individuálne od dieťaťa k dieťaťu, umožňovať mu postupovať na jednej strane podľa svojej triedy, čo najviac sa zapájať do jej fungovania a zároveň v rámci IVP mu vytvárať možnosti rozvoja. Tlačenie na plnenie štandardných osnov, ktoré sú nad rámec jeho možností, nie je inkluzívne. Skutočná inklúzia znamená prispôsobenie vzdelávacieho procesu individuálnym potrebám každého žiaka, čím sa podporuje jeho maximálny potenciál a dôstojnosť.
Je dôležité rozlišovať medzi žiakmi, ktorí sú vzdelávaní v špeciálnych triedach a tými, ktorí sú integrovaní v bežných triedach. Každý žiak má právo na vzdelávanie, ktoré zodpovedá jeho individuálnym potrebám a schopnostiam, a naša úloha ako spoločnosti je zabezpečiť, aby tieto práva boli naplnené.