V živote každého z nás sa občas vyskytne situácia, ktorá nie je najpohodlnejšia, na ktorú sa nevieme vopred dostatočne pripraviť, a preto je vhodné aspoň v hrubých rysoch vedieť, čo nás čaká. Takouto životnou situáciou je určite predvolanie orgánom činným v trestnom konaní, aby sme svedčili o okolnostiach, ktoré sú nám známe o spáchanom trestnom čine. Svedecké výpovede sú totiž neoddeliteľnou súčasťou takmer každého trestného konania. Trestný poriadok nám poskytuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj výsluch svedka, svedka - poškodeného, prípadne oznamovateľa trestného činu. Trestný poriadok poskytuje nástroje zabezpečujúce ich ochranu v rôznych podobách.
Kto je to svedok v trestnom konaní?
Svedok v trestnom konaní je osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala skutočnosti, o ktoré sa zaujíma orgán činný v trestnom konaní. Môžete sa ním stať aj celkom náhodne v práci, na nákupoch alebo aj na prechádzke so psom. V takom prípade vám bude zaslané predvolanie na výsluch, ktoré ste povinní poslúchnuť. Povinnosť podať svedeckú výpoveď v prospech alebo neprospech obvineného stanovuje Trestný poriadok v § 127.
Trestný poriadok neposkytuje legálnu definíciu pojmu „svedok“, ale definuje ho ako osobu, ktorá spáchala trestný čin (§ 19 ods. 1 Tr. por. tak ako to naznačuje § 127 ods. 1 Tr. por.). Trestný poriadok nám poskytuje demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj výsluch svedka, svedka - poškodeného, prípadne oznamovateľa trestného činu.
Právny zástupca svedka: Kedy je potrebný a aké má práva?
Väčšina ľudí nemá s výsluchom žiadne skúsenosti, môžete sa naň však pripraviť. V deň konania výsluchu vás môže sprevádzať právny zástupca. Dôvod prečo sa zúčastňovať výpovede ako svedok v sprievode advokáta je prozaický. Vyšetrovatelia sú len ľudia - ľudia s rôznymi povahami. Je to ako v bežnom živote. Občas natrafíte na slušného človeka, s ktorým sa porozprávate, odpoviete na položené otázky a rozlúčite sa. Žiaľ, môže sa stať, že natrafíte na niekoho, kto na Vás bude „tlačiť", prípadne Vás usmerňovať vo Vašich odpovediach. Nezabúdajme, že vyšetrovateľ vykonáva svoju prácu a vie, ako ju vykonávať a možno aj nechtiac poviete niečo čo by mohlo privodiť trestné stíhanie Vám alebo Vám blízkej osobe.
Možnosť advokáta zúčastniť sa výpovede klienta (ako svedka) neupravuje žiadne ustanovenie Trestného poriadku. Svedok má právo ako každý občan v zmysle Ústavy SR na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a preto má aj právo radiť sa o výkone tohto práva so svojim advokátom. Túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR (I. ÚS 248/07). Advokát však nemôže zasahovať do výpovede, okrem prípadu ak by odpoveď na otázku mohla svedkovi privodiť trestné stíhanie. V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že po ukončení výsluchu a čítaní zápisnice sa svedok poradí so svojim advokátom, ktorú časť výpovede nezahrnúť (resp. požiadať o jej úpravu).
Povinnosti svedka: Čo sa očakáva a aké sú následky?
Z Trestného poriadku vyplýva každému predvolanému svedkovi povinnosť dostaviť sa na predvolanie a vypovedať o okolnostiach, ktoré sú mu v súvislosti s trestným činom známe. Rovnako je povinný vypovedať „o páchateľovi alebo skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie“. Je povinný vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Povinnosťou svedka je dostaviť sa aj na iné úkony (rekognícia, konfrontácia, skúška rukopisu…).
Podanie krivej výpovede je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody 1 - 5 rokov. Pod krivou výpoveďou sa pritom rozumie úmyselné uvedenie nepravdy alebo zamlčanie o okolnostiach významných pre rozhodnutie.
Čo sa stane, ak sa na výsluch nedostavíte?
Ak sa bez dostatočného ospravedlnenia (napr. choroba, plánovaná dovolenka, pracovná cesta) svedok nedostaví, môže byť predvedený políciou. Predvolanie svedka sa uskutočňuje spravidla písomne, vo výnimočných prípadoch aj telefonicky. V prípade, ak sa bez dostatočného ospravedlnenia svedok nedostaví, môže byť predvedený políciou. Predvolanie svedka sa uskutočňuje spravidla písomne, vo výnimočných prípadoch aj telefonicky. Ak v danom termíne na výsluch neprídete, sudca môže nariadiť vaše predvedenie políciou aj proti vašej vôli. Pokiaľ sa polícii nepodarí vás predviesť, môže byť nariadené vaše zabezpečenie až na dobu 72 hodín. Môže vám byť tiež udelená pokuta do výšky 1 650 € alebo povinnosť nahradiť náklady spojené s opakovaním úkonu.
Práva svedka: Odopretie výpovede, tlmočník a svedočné
Svedok má tiež svoje práva. Najviac významným je možnosť odoprieť výpoveď v prípade, že ste v priamom príbuzenskom vzťahu s obvineným (otec, starý otec, brat, sestra, syn, vnuk, manžel, druh, osvojenec a osvojiteľ). Výpoveď môžete odmietnuť aj v tom prípade, ak by ste ňou spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania vášmu príbuznému v priamom príbuzenskom vzťahu alebo sebe. Odoprieť ju môžete aj v situácii, kedy by ste ňou porušili spovedné tajomstvo. Toto právo sa týka aj prípadov, kedy vám bolo zverené tajomstvo informácie zverenej ústne s podmienkou mlčanlivosti ako osobe vykonávajúcej pastoračnú činnosť.
Svedok má právo počas výsluchu nahliadať do svojich poznámok. Každý, kto nerozumie jazyku, v ktorom sa výpoveď koná, má právo na tlmočníka. Svedok má právo aj na náhradu výdavkov za ušlú mzdu a náklady na dopravu, tzv. svedočné. Toto právo si však musíte uplatniť do troch dní.
Právo na informácie
Sudcu alebo prokurátora môžete požiadať o informáciu o prepustení alebo odsúdení, prípadne úteku obvineného. Toto právo si môžete uplatniť, ak vám ako svedkovi hrozí pri voľnom pohybe odsúdeného nebezpečenstvo.
Priebeh výsluchu: Od overenia totožnosti po podpísanie zápisnice
Výsluch začína overením vašej totožnosti a zápisom údajov do zápisnice. Ďalej bude vyšetrovateľ zisťovať, aký je váš pomer k obvinenému, objasní vám, v akej veci budete vypočutý a pre aký trestný čin sa vedie konanie. Budete poučení aj o vašich právach a následkoch krivej výpovede a prísahy.
Počas výsluchu odpovedáte svojimi slovami, vyšetrovateľ vám môže položiť ďalšie otázky. Ak sú prítomní právni zástupcovia, otázky vám môže klásť aj právny zástupca obvineného. Nesmú vám byť kladené klamlivé alebo na odpoveď navádzajúce otázky. Aby ste sa im vyhli, je vhodné na výpoveď prísť so svojím advokátom.
Po skončení výpovede podpíšete zápisnicu s jej doslovným textom. Pred podpisom by ste si ju mali spolu s vaším právnym zástupcom prečítať. V prípade nezrovnalostí máte právo požiadať o opravu alebo doplnenie.
Tipy pre policajtov pri výpovediach v súdnej sieni
Novela Trestného poriadku a jej dopady na svedkov
Vládny návrh zákona č. 40/2024 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 40/2024“), ktorým sa menil a doplnil aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len ako „Trestný poriadok“), sa stal účinným 20. 3. 2024 a do trestného konania priniesol mnoho zmien. Jednou z nich je aj úprava uvádzania osobných údajov svedka, poškodeného a oznamovateľa v zápisnici o ich výsluchu. Hlavným zámerom tejto zmeny bolo zabezpečenie zvýšenia anonymity týchto osôb tým, že osobné údaje sa nemajú uvádzať v zápisnici o výsluchu, ale v osobitnej evidencii.
Policajt na tento účel vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov svedka, poškodeného alebo oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti, adresa trvalého pobytu, adresa na doručovanie, prípadne iné kontaktné údaje, ktoré predloží len prokurátorovi alebo súdu, aby boli chránené pred sprístupnením osobám, ktoré majú právo nazerať do spisu. Z dôvodovej správy k zákonu č. 40/2024 vyplýva, že právna úprava bola prijatá z dôvodu ochrany svedka, poškodeného a oznamovateľa, pričom sa upravuje rozsah údajov k ich identifikácií v rámci zápisnice o danom úkone.
Napriek snahám o zvýšenie ochrany však v aplikačnej praxi vznikajú určité problémy. Autori článku poukazujú na tri najvážnejšie nedostatky prijatej právnej úpravy, ktoré sa v praxi vyskytujú. Jedným z nich je narušenie konzistencie údajov, keďže v tom istom vyšetrovacom spise sa v zápisnici o výsluchu svedka poznačia len nevyhnutné osobné údaje, no tieto existujú v iných zápisniciach, ktoré sú taktiež súčasťou vyšetrovacieho spisu. Ďalším problémom je nepozornosť prechodných ustanovení zákona č. 40/2024 k tzv. „živým veciam“, kde už bol napr. vypracovaný znalecký posudok. Posledným aplikačným problémom je uvádzanie adresy na doručovanie písomností. Hoci sa v aplikačnej praxi v niektorých prípadoch pristupuje k tomu, aby osoba v procesnom postavení svedka neuviedla svoju adresu, dôvodom je, že v prípade, ak by svedok, resp. poškodený alebo oznamovateľ nemal v zápisnici uvedenú adresu, mohlo by to viesť k problémom napr. pri doručovaní písomností. Nemenej dôležitým argumentom proti takému postupu je aj ústavné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Dovoľujeme si preto navrhnúť, aby ustanovenia, ktoré anonymizujú svedka, poškodeného alebo oznamovateľa boli súčasťou právnej úpravy zápisnice v § 58 Trestného poriadku. To by sa mohlo urobiť napr. tak, že by sa do § 58 Trestného poriadku vložil nový odsek, kde by sa presunulo súčasné znenie § 136 ods. 1 Trestného poriadku.