Milosrdní bratia, známi aj ako rehoľa sv. Jána z Boha, zanechali v slovenskej histórii nezmazateľnú stopu svojou oddanosťou službe chorým, núdznym a marginalizovaným. Ich práca, ktorá presahuje štyri storočia, je založená na charizme hospitality - pohostinnosti a starostlivosti o blížneho. Táto rehoľa, ktorá sa už od svojich počiatkov zameriavala na tých, ktorí boli na okraji spoločnosti, dnes funguje na Slovensku, v Rakúsku, Maďarsku a Českej republike, pričom prevádzkuje desiatky zariadení od nemocníc a domovov dôchodcov až po hospicy a centrá pre ľudí v núdzi.
Jubileá a svedectvá oddanosti
V nedávnej minulosti sa v Kostole milosrdných bratov v centre Bratislavy uskutočnila slávnosť, ktorá pripomenula významnú udalosť v živote cirkvi a rehole. Dňa 7. júna 2025 si dvaja kňazi, otec Pavol Zaťko a otec Karol Moravčík, pripomenuli päťdesiate výročie svojho kňazstva. Táto slávnosť bola nielen oslavou ich osobného jubilea, ale aj pripomienkou dlhoročnej služby a oddanosti Bohu a ľuďom. Po svätej omši sa pozvaní hostia stretli v refektári rehole, kde sa niesol duch vzájomného zdieľania a spomienok.
Osobitne sa v tomto kontexte spomína aj otec Pavol Zaťko, ktorého služba bola úzko spojená práve s Nemocnicou a Kostolom milosrdných bratov. Jeho dlhoročný riaditeľ, JUDr. Michal Tinák, vyzdvihol otca Zaťka ako osobnosť, ktorá svojím životom stelesňuje ideály milosrdných bratov. Otec Zaťko sám svedčil o svojej skúsenosti s pomocou milosrdných bratov a lekárov nemocnice počas mimoriadne ťažkého obdobia svojho života, keď čelil vážnej zdravotnej diagnóze. Tieto osobné svedectvá sú silným dôkazom o hlbokom prepojení duchovnej služby a lekárskej starostlivosti, ktoré je pre rehoľu milosrdných bratov charakteristické.
Od fary k psím záprahom: Nezvyčajná cesta kňaza
Príbeh kňaza Pavla Ondríka z Likavky pri Ružomberku ukazuje, že životné cesty môžu byť často nepredvídateľné a prinášajú nečakané zvraty. Pred deviatimi rokmi sa jeho život obrátil o 180 stupňov. Hoci predtým o psoch nechcel ani počuť, dnes je úspešným "mašérom" - vedúcim psích záprahov, ktorého svorka sibírskych huskyov dosahuje úspechy na prestížnych súťažiach doma i v zahraničí. Jeho cesta začala nečakane, keď si psík "Bono" našiel miesto v jeho srdci. Postupne sa k nemu pridala "Zara" a dnes už jeho svorka číta deväť psov.
Otec Ondrík berie svoju záľubu veľmi vážne a s nadšením. Svoje psy vodí na výstavy a teší sa z ich úspechov. Okrem výstav je aj aktívnym účastníkom pretekov so psími záprahmi, kde sa venuje športu minimálne dvakrát do týždňa, v zime na saniach a v lete na kolobežke. Jeho úspechy na Majstrovstvách Slovenska, kde dosiahol druhé miesto, svedčia o jeho profesionalite a oddanosti. Dokonca sa so svojou svorkou zúčastnil aj prestížnej výstavy Crufts v Anglicku, kde jeden psík skončil na treťom a sučka na štvrtom mieste.
Napriek svojim neobvyklým záľubám si otec Ondrík zachováva disciplínu a náboženský život. Žije na fare v Likavke, kde jeho zvieratá majú k dispozícii rozsiahly výbeh a vlastné koterec. Jeho každodenný režim, vstávanie o šiestej ráno a chodenie spať o desiatej večer, mu umožňuje venovať sa naplno ako kňazskej službe, tak aj starostlivosti o svoje psy. V zvieratách nachádza nielen spoločníkov, ale aj učiteľov života, od ktorých sa učí priamosti a autentickosti. Jeho psy sú v obci Likavka veľmi obľúbené a často ich spomína aj pri bohoslužbách, kde ich prostredníctvom živočíšnej ríše vysvetľuje dôležité myšlienky.
Brat Filip: Františkán, filantrop a mysliteľ súčasnosti
Andrej Čierny, známy pod rehoľným menom brat Filip, je katolíckym kňazom a františkánom žijúcim v Trnavskom kláštore. Jeho životný postoj sa vyznačuje otvorenosťou svetu, filantropiou a zmyslom pre humor. Patrí medzi mediálne známych rehoľníkov, ktorí pravidelne prispievajú svojimi stĺpčekmi do týždenníka .týždeň. V rozhovoroch sa často venuje aktuálnym spoločenským a náboženským otázkam, pričom sa snaží hľadať odpovede na výzvy, ktorým čelia veriaci i celá spoločnosť.
Brat Filip: Výročie atentátu na Fica ukázalo, kto tu rozoštváva spoločnosť!
Brat Filip sa vyjadruje k témam ako náboženská kríza, súdržnosť spoločnosti či ponaučenia z pandémie. Zdôrazňuje, že Vianoce môžu byť príležitosťou na hlbšie sebapoznanie a posilnenie rodinných vzťahov, ak sa ľudia odosobnia od vonkajšieho pozlátka a zamerajú sa na vnútornú podstatu sviatkov. Poukazuje na to, že pandémia nám môže ukázať, ako málo máme v rukách a ako veľmi sa môžeme mýliť v plánovaní svojho života. Vníma ju nie ako trest, ale skôr ako "školu života", ktorá nás môže naučiť zodpovednosti a novému pohľadu na skutočnosť.
V súvislosti s pandémiou brat Filip vyjadruje znepokojenie nad rozdelením spoločnosti a nad tým, ako sa niektorí ľudia uchyľujú k extrémizmu a nenávisti. Kritizuje aj povrchné vnímanie hriechu, keď ľudia podceňujú jeho hĺbku a obmedzujú sa len na zjavné previnenia. Zdôrazňuje, že aj v náročných časoch je dôležité zachovať si jednotu a vzájomnú podporu, podobne ako to bolo v roku 1989.
Brat Filip sa angažuje aj v praktickej pomoci. V Trnave inicioval vznik nákupnej služby FraNNak pre seniorov a rodiny v karanténe, ktorá im pomáhala zabezpečiť základné potreby. Táto služba mu priniesla množstvo zmysluplných zážitkov a ukázala mu, ako strach o zdravie môže paralyzovať ľudí, ale zároveň ako môže byť v určitých situáciách prospešný pri dodržiavaní opatrení.
Jeho františkánska spiritualita sa prejavuje aj v záujme o životné prostredie. Františkáni, ako patróni ekológie, sa snažia pristupovať k prírodným zdrojom zodpovedne, separujú odpad, kompostujú a používajú úsporné žiarovky. Zároveň však brat Filip varuje pred tým, aby sa z ekológie nestal "osobný boh" a aby ľudia nezabúdali na svoju spoluzodpovednosť za celkové blaho ľudstva.
Svätý Benedikt Menni: Obnova rehole a služba chorým
Príbeh pátra Benedikta Menniho, pôvodne Angela Ercoleho Menniho, je svedectvom o neúnavnej oddanosti službe chorým a o obnove rehole Milosrdných bratov. Narodil sa v roku 1841 v Miláne a po krátkej kariére bankového úradníka sa rozhodol zasvätiť svoj život reholi. Jeho povolanie bolo silno ovplyvnené jeho dobrovoľníckou pomocou raneným po bitke pri Magente.
Po vstupe do rehole Milosrdných bratov v roku 1860 a následnom kňazskom svätení v roku 1866, dostal páter Benedikt od pápeža Pia IX. úlohu obnoviť rehoľu v Španielsku, Portugalsku a Latinskej Amerike. Napriek počiatočným prekážkam a odporu si získal rešpekt svojou horlivosťou a oddanosťou. V Barcelone založil útulok s nemocnicou pre deti a siroty. Jeho služba bola poznačená osobným vyčerpaním, chorobami a dokonca aj väznením počas občianskej vojny v Španielsku.
Napriek týmto ťažkostiam sa mu podarilo založiť 14 domov s nemocnicami v Španielsku, Portugalsku a Mexiku, vrátane ústavov pre duševne chorých, ktorým sa vtedy nikto iný nechcel venovať. V roku 1885, počas epidémie cholery, posielal svoje skupiny bratov do postihnutých oblastí a sám sa plne zapojil do pomoci. Jeho úsilie viedlo k vytvoreniu samostatnej provincie Milosrdných bratov v Španielsku a Portugalsku, kde pôsobil ako provinciál až do roku 1903.
Páter Benedikt Menni sa tiež zaslúžil o založenie Kongregácie nemocničných sestier Ježišovho Božského Srdca, ktoré sa venovali ošetrovaniu žien. Neskôr bol vymenovaný za apoštolského vizitátora a generálneho predstaveného rehole, avšak kvôli vnútorným konfliktom sa úradu po roku vzdal. Zomrel v roku 1914 a v roku 1999 bol svätorečený pápežom Jánom Pavolom II. ako príklad vernosti v láske k Bohu a blížnym.
Rehoľa Milosrdných bratov: Výzvy súčasnosti a formácia spolupracovníkov
Rehoľa Milosrdných bratov sa už viac ako štyri storočia venuje tým najzraniteľnejším členom spoločnosti. Dnes čelí novým výzvam, ako je klesajúci počet rehoľníkov, sekularizácia, extrémizmus a nepriaznivé politické prostredie. V tejto situácii sa stáva kľúčovou formácia spolupracovníkov, ktorí sa podieľajú na fungovaní zariadení rehole.
Rehoľa prevádzkuje v Rakúskej provincii, ktorá zahŕňa Rakúsko, Maďarsko, Slovensko a Česko, 23 zariadení. Tieto zariadenia vyžadujú nielen lekársku a sociálnu starostlivosť, ale aj duchovnú podporu. Preto je dôležité, aby sa spolupracovníci, najmä na manažérskych pozíciách, oboznámili s charizmou sv. Jána z Boha a s hodnotami rehole. Preto rehoľa organizuje "Školu hospitality", dvojdňový kurz, ktorý účastníkov oboznamuje s históriou a duchovným odkazom zakladateľa.
Pastoračné rady, zložené z rehoľných bratov, sestier a spolupracovníkov, organizujú rôzne duchovné aktivity, ako sú púte, sväté omše, krížové cesty a prednášky. Tieto aktivity sú otvorené pre všetkých spolupracovníkov, bez ohľadu na ich vierovyznanie. Dôležitou súčasťou duchovnej služby sú aj pastorálni asistenti a diakoni, ktorí spolupracujú s kňazmi a zabezpečujú duchovnú podporu pacientom.
Komunikácia medzi duchovnou službou a zdravotníckym personálom je nevyhnutná pre zabezpečenie komplexnej starostlivosti o pacienta. Zdravotnícky personál často iniciuje kontakt s duchovnou službou a pomáha senzibilizovať ostatných kolegov pre duchovné potreby pacientov. Duchovná služba je starostlivosťou o celého človeka, ktorá sa uskutočňuje v ekumenickom rozmere, v duchu zakladateľa sv. Jána z Boha. Tento "iný duch", ktorý pacienti často vnímajú v nemocniciach Milosrdných bratov, je dôkazom ich oddanosti poslaniu a služby blížnym.