Vzťahy medzi ľuďmi sú komplexné a mnohoraké. Jedným z najvzácnejších a najsilnejších je priateľstvo, ktoré sa neraz stáva základom pre ešte hlbšie city - lásku. Ale ako sa z priateľstva stáva láska? Aké sú predpoklady, aby sa z nevinnej známosti vyvinul hlboký romantický vzťah? A čo ak sa po skončení vzťahu snažíme o priateľstvo s bývalým partnerom? Tieto otázky nás sprevádzajú od nepamäti a odpovede na ne nám pomôžu lepšie pochopiť podstatu ľudského puta.
Budovanie priateľstva: Čas, úsilie a dôvera
Vznik priateľstva nie je náhodný proces, ale vyžaduje si čas a úsilie. Štúdia Jeffreyho Halla z Kansaskej univerzity naznačuje, že na to, aby sme niekoho považovali za skutočného priateľa, je potrebných minimálne 200 hodín spoločne stráveného času. Tento výskum sledoval dobrovoľníkov, ktorí hľadali nových priateľov po zmene zamestnania. Prostredníctvom dotazníkov a opakovaných sledovaní sa analyzoval stupeň priateľstva na základe počtu spoločných hodín, druhov aktivít a hodnotenia vzťahu. Hall dokonca vyvinul online nástroj na určenie úrovne priateľstva.
Aristotelovská filozofia nám ponúka hlbší pohľad na podstatu priateľstva. Podľa Aristotela existujú tri typy priateľstva: priateľstvo založené na užitočnosti, priateľstvo založené na potešení a "dokonalé" priateľstvo. Pri prvých dvoch typoch je objektom náklonnosti náhodná užitočnosť alebo príjemnosť, zatiaľ čo pri dokonalom priateľstve je ním stabilný charakter človeka. Dokonalé priateľstvo je preto trvalé, zatiaľ čo ostatné dva typy sú považované za "náhodné". Aby bolo priateľstvo dokonalé, musia byť splnené konkrétne podmienky. Predmetom lásky je všetko, čo je dobré, príjemné alebo užitočné. Priazeň, ktorá vzniká na základe cnosti a šľachetnej vlastnosti, je začiatkom priateľstva. Aristoteles však zdôrazňuje, že priateľstvo si vyžaduje nielen priazeň a želanie dobra druhej osobe, ale aj to, aby tieto city neboli skryté. Dve základné črty priateľstva sú: vzájomná priazeň a želanie dobra, pričom tieto city musia byť otvorené.
Aristoteles zároveň vylučuje priateľstvo k neživým predmetom a priateľstvo bez opätovaných citov. V priateľstve pre rozkoš ľudia vyhľadávajú to, čo je pre nich bezprostredne príjemné. Tieto druhy priateľstva sú nedokonalé a krátkodobé, pretože sa menia požiadavky priateľov. V dokonalom priateľstve, nazývanom aj charakterové, nie je objektom lásky náhodná užitočnosť či príjemnosť, ale dobrý charakter, ktorý je stály. V tomto prípade sú si obaja priatelia podobní charakterom.
Priateľstvo so sebou samým ako základ
Aristoteles ďalej uvádza štyri znaky dokonalého priateľstva, ktoré musí človek najprv vykazovať vo vzťahu k sebe samému, aby si podobný vzťah mohol vytvoriť k inej osobe. Toto "priateľstvo so sebou samým" alebo "sebaláska" je nevyhnutnou podmienkou priateľstva k inému človeku. Podľa Aristotela je človek v prvom rade ten, kto myslí. Vzťah k sebe samému je založený na orientácii ľudského konania na rozumovú časť duše, čím vzniká možnosť morálneho dobra a dobrej sebalásky.
Človek sa ako sociálny tvor vyznačuje schopnosťou uzatvárať priateľstvá, ktoré vznikajú pomerne rýchlo a spontánne. Avšak, ako by poukázal Aristoteles, nie každý rýchly prejav "vonkajšieho" priateľstva znamená skutočné priateľstvo. Vznik priateľstva môže mať rôzne podoby v závislosti od charakteru človeka.
Aristoteles rozlišuje dve zložky duše: nerozumnú a rozumnú. Rozumná zložka sa ďalej delí na tú, ktorá má rozum vo vlastnom zmysle, a tú, ktorá je schopná poslúchať ho. Aristoteles chápe "vlastné Ja" ako rozumovú zložku duše. V cnostnom človeku je nerozumná žiadostivá zložka duše nabádaná rozumovou zložkou k poslušnosti a k tomu, čo je najlepšie. Výsledkom je cnostné správanie, kde obe zložky duše stoja v súlade. U morálne zlých ľudí, ako sú neviazaní alebo nezdržanliví, dochádza k "rozdvojeniu" medzi rozumom a vášňami, čo spôsobuje premenlivosť charakteru. Nezdržanlivý človek sa usiluje o telesné rozkoše, ale ľutuje svoje konanie, zatiaľ čo neviazaný človek to robí z presvedčenia. Títo ľudia nie sú priateľmi sami sebe, pretože pociťujú vášeň, ktorá ich podnecuje k činom, no zároveň vedia, že ich konanie nie je správne.
Morálne dobrý človek je naopak vždy v jednote so sebou samým. Jeho pocity sa v čase nemenia, čo Aristoteles nazýva stálosťou. Táto stálosť je charakteristikou cnostného človeka. Z toho Aristoteles vyvodzuje definíciu priateľa ako "druhého Ja", čo je centrálne pre jeho pojem dokonalého priateľstva. Len dobrý človek, ktorý je priateľom sebe samému, dokáže byť skutočným priateľom druhému.
Nevyhnutnosť priateľstva pre blažený život
Aristoteles rozvíja tvrdenie o nevyhnutnosti priateľstva so sebou samým ako podmienke priateľstva k inému človeku v kapitole o nevyhnutnosti priateľstva. Spojitosť medzi spolunažívaním a priateľom ako "druhým Ja" je úzko spätá s otázkou, či blažený človek potrebuje priateľov. Odpoveď je kladná. Blažený človek potrebuje priateľov a je odkázaný na spoločenstvo na svoju realizáciu.
Aristotelov myšlienkový postup pri objasňovaní tejto skutočnosti zahŕňa tri časti. Po prvé, ak blažený človek vlastní všetky dobrá a priatelia sú najväčším vonkajším dobrom, potom jednoznačne patria k jeho životu. Po druhé, blažený človek potrebuje priateľov, aby im mohol robiť dobro. Po tretie, človek je zoon politikon, teda spoločenský tvor.
V druhej časti Aristoteles obhajuje priateľstvo v inštrumentálnom zmysle. Priateľ je vonkajším dobrom, na ktoré je človek odkázaný v rámci realizácie vlastného blaženého života. Sociálne prostredie cnostných priateľov poskytuje patričnú podporu. Činy priateľa sú dobré a príjemné samy osebe a zároveň sú človeku dôverné a prirodzene príjemné. Prostredníctvom priateľa človek pozoruje dobré skutky, ktoré sú vlastné jeho podstate. S spolunažívaním s cnostným priateľom sa človek cvičí v mravnej cnosti.
V tretej časti sa objavuje pojem priateľa ako "druhého Ja". Bez cnostného priateľa je blažený život nerealizovateľný. Aristoteles definuje život ako činnosť. Schopnosť myslieť sa aktualizuje len cez zodpovedajúcu činnosť. Život je sám osebe dobrý a príjemný, pretože je ohraničený a všetko ohraničené patrí k prirodzenosti dobra. Pre človeka je príjemné aj vnímanie seba samého. Ľudská existencia je sebavedomý život, v ktorom si človek uvedomuje seba samého. Vnímanie a myslenie sú sprevádzané aktom vnímania seba samého. Ak si človek uvedomuje, že žije, súčasne si uvedomuje, že jeho bytie je dobré a príjemné. Život je dobrý v dvojakom význame: ako dobrá vec a ako príjemnosť z vnímania svojho blaženého života.
Podobne ako si človek prostredníctvom sebareflexie uvedomuje svoju existenciu, tak si prostredníctvom činnosti uvedomuje aj existenciu svojho priateľa. Priateľ musí v rámci spoločnej činnosti vystupovať ako subjekt. Vďaka sebareflexii je si vedomý svojho "vlastného Ja".
Priateľstvo ako základ romantického vzťahu
Odborníci často hovoria o priateľstve ako o najlepšom základe pre romantický vzťah. Nový výskum potvrdzuje, že až dve tretiny úspešných dlhodobých vzťahov vzišli z dlhodobého priateľstva partnerov. Výskum, do ktorého sa zapojilo takmer 1900 ľudí, zistil, že pred nadviazaním romantického vzťahu boli partneri často dobrými priateľmi. Dve tretiny romantických vzťahov začali nevinne ako dlhodobé priateľstvá.
Danu Stinson, autor výskumu, uviedol, že priateľstvo je najbežnejšia forma nadviazania vzťahu a stalo sa základom úspešného vzťahu bez ohľadu na vek. V záverečnej štúdii, ktorej sa zúčastnilo 300 študentov univerzity, sa ukázalo, že "fáza kamaráta" trvala v priemere takmer 22 mesiacov, kým sa zmenila na romantický vzťah. Takmer polovica mladých ľudí uviedla, že nadviazanie priateľstva bolo pre nich preferovanou metódou nadviazania romantického vzťahu, hoci do priateľstiev nevstupovali s týmto úmyslom.
Hranice medzi priateľstvami a vzťahmi nie sú také jasné, ako si niektorí môžu myslieť. Z manželských párov v štúdii dve tretiny uviedli, že boli priateľmi skôr, ako sa stali partnermi. Priatelia sú často súčasťou partie, čo môže byť príjemné a rodiny často poznajú priateľov svojich blízkych skôr, ako sa stanú partnermi. Ich pozitívny postoj k týmto priateľom môže uistiť o správnosti výberu partnera.
Niekoľko znakov naznačuje, že sa priateľstvo môže zmeniť v romantický vzťah:
- Neškodné flirtovanie: Flirtovanie medzi priateľmi sa považuje za doťahovanie a je znakom posunu vzťahu.
- Trápne skupinové rozhovory: Keď sa zvyšok partie cíti trápne vo vašej spoločnosti a vy komunikujete očami, úškrnom alebo žmurknutím.
- Nikdy ho nemáte dosť: Denná dávka interakcie nestačí, píšete si textové správy a trávite dlhé telefonáty.
- Reč tela: Trup a chodidlá smerujú k vám, veľa náhodných dotykov.
- Kamarát má vždy prednosť: Priateľ je na prvom mieste v zozname priorít a prispôsobujete pre neho svoje plány.
- Žiarlivosť: Absolútny znak túžby po priateľovi, reakcia na komplimenty iných na vašu osobu.
- Hovoríte o ňom 24/7: Túžite stráviť s ním všetok voľný čas.
Priateľská zóna: Keď láska nie je opätovaná
Niektorí ľudia netúžia po vážnom vzťahu a radšej zostávajú s partnerom v priateľskej zóne. Sociálny psychológ Jeremy Nicholson nazýva vzťah, v ktorom jeden je viazaný romantickými citmi a druhý túži len po priateľstve, priateľskou zónou. Tento vzťah je nerovnocenný, pretože jedna osoba dostáva všetko, čo chce, a druhá je nútená prijať priateľstvo, hoci by túžila po niečom viac. Pre jedinca, ktorý by chcel niečo viac, je takýto vzťah frustrujúci.
Prečo Väčšina Ľudí Zlyhá Skôr, Než Začne | Kováčovo 1 % Tajomstvo | Nevzdávaj Sa
Jedným z dôvodov, prečo ľudia zostávajú v priateľskej zóne, je nefunkčná "chémia" vo vzťahu. Ďalším dôvodom je nedostatok aktivity, strach a neistota. Priateľská zóna je pre niektorých menej riskantná než vážny vzťah. Hoci sa tento vzťah môže vyvinúť v skutočnú lásku, zvyčajne sa tak nestáva. V tomto vzťahu ľudia riskujú menej a v prípade neúspechu môžu ľahko odísť.
Priateľská zóna sa vyskytuje aj vo vzťahoch, kde sa emocionálne potreby partnerov nenapĺňajú. Pretože dobré vzťahy sú založené na vzájomne uspokojujúcej sociálnej výmene, jedinci v tzv. priateľských zónach sa necítia dobre. Strach zo samoty je tiež častým dôvodom, prečo ľudia zostávajú v nefungujúcom vzťahu. Niekedy sa v priateľskej zóne uviazne preto, lebo jeden z partnerov je menej atraktívny ako druhý. Posledným dôvodom je, že ľudia sú príliš milí a dobrí, neustále sa prispôsobujú a robia ústupky, čím sa stávajú obeťou. Aby sa zabránilo vzniku priateľskej zóny, úsilie a investície musia byť na oboch stranách vyvážené.
Priateľstvo po rozchode: Realita alebo ilúzia?
Rozchod je vždy bolestivý a rozlúčiť sa definitívne s milovanou osobou je náročné. Niektorí by chceli ostať aspoň priateľmi, čo znie síce skvele, ale je to skutočne možné? Znie to ako prejav vyspelosti a emocionálnej zrelosti, no je reálne stretávať sa s bývalým partnerom v inom type vzťahu? Nebude to pre oboch zraňujúce?
Priateľstvo medzi dvoma ľuďmi, ktorí mali k sebe blízko, môže byť prirodzené. Možno to nepôjde hneď a bude potrebný čas, aby ste dospeli do štádia, kedy sa na bývalého partnera nebudete pozerať zamilovanými očami. Prejsť z romantického vzťahu do priateľstva môže byť pre toho, kto už nemá romantické city, jednoduché. Priateľstvu môžete dať šancu, ak ste obaja emocionálne nad vecou a máte jasno vo svojich citoch. Ste stotožnení s tým, ako sa situácia vyvinula, a pochopili ste, že ako pár spolu neviete fungovať. Zároveň si uvedomujete, že sa máte radi a ste pre seba prínosom, no len ako priatelia.
Priateľstvo po rozchode má šancu, ak bol vzťah vzájomný, rešpektujúci a obaja ste sa na ňom v pokoji dohodli. A to aj za predpokladu, že príčinou nebola tretia osoba, zrada či dramatické okolnosti. Možno budete potrebovať nejaký čas a stanete sa priateľmi až neskôr. Sú však aj ľudia, ktorí chcú všetko alebo nič a koniec vzťahu pre nich znamená aj spálenie všetkých mostov, čo treba rešpektovať.
Na pokračovanie vzťahu vo forme priateľstva by ste nemali ani pomyslieť, ak viete alebo cítite, že druhá strana dúfa v obnovenie vzťahu alebo voči vám stále prechováva hlbšie city. Zároveň si nerobte jeden z druhého náplasť na samotu. Čím dlhšie to budete predlžovať, tým bolestivejšie to bude. Priateľmi nemôžete byť ani vtedy, ak sa stále vraciate k tomu, čo sa dalo urobiť inak, hádate sa alebo si vyčítate.
Láska a priateľstvo: Rozdiely a podobnosti
Láska je skutočne veľmi vzácny cit. S láskou sa stretáva človek už od narodenia. Keď žena nosí dieťatko, už vtedy ho miluje. Po narodení sa toto puto a láska upevní. Ako človek rastie, pribúdajú ďalšie druhy lásky, napríklad priateľstvo. Priateľstvo je vzťah dvoch ľudí založený na dôvere, úprimnosti a tolerancii. Dôvera je základom skutočného priateľstva - pocit, že niekomu môžeme povedať čokoľvek a predsa nás bude mať rád. Úprimnosť je kľúčová, praví priatelia vedia byť k sebe úprimní a zniesť pravdu, ktorá nie je vždy najpríjemnejšia. Priateľstvo je často skúšané rôznymi nástrahami, preto je dôležité vedieť odpúšťať. Často sa stáva, že hádka môže znamenať začiatok konca priateľstva. Priateľ je človek, ktorého máme radi, v núdzi mu pomáhame, zdieľame s ním radosti a starosti. Pravé priateľstvo je pre človeka dôležité - je to príprava na to, mať niekoho rád, citovo sa na niekoho naviazať, schopnosť milovať blížneho.
Postupne, ako dieťa rastie, začína prežívať prvé lásky, často už v škôlke. Tieto prvé detské lásky sú pekné a milé, v skutočnosti ide o väčšiu sympatiu a silnejšie priateľstvo. Keď človek prekračuje prah detstva a vydáva sa na cestu dospelosti, zažíva už nielen priateľstvá, ale aj intenzívnejšie city a lásky. V partnerskom vzťahu ide o to, aby človek dával a snažil sa o pohodu a dobrý pocit toho druhého. V láske je dovolené skoro všetko, ale klamstvo, nevera, príliš veľká žiarlivosť a sebeckosť lásku zabíjajú. Láska je nádherná, ale môže aj veľmi bolieť.
Častokrát si ľudia mýlia lásku a zamilovanosť. Zamilovanosť pominie, ale láska zostáva. Priateľstvo je východisko a láska cieľ. Tajomstvo skutočnej lásky je v prepojení priateľstva a lásky, čo vytvára veľmi dobrý základ pre vzťah. Aby to mohlo fungovať, tí dvaja sa musia navzájom zdieľať a prežívať všetko spolu.
Vzťah medzi dvoma ľuďmi, v ktorom jeden je viazaný romantickými citmi a druhý túži iba po priateľstve, je nerovnocenný. Je to kvôli tomu, lebo jedna osoba dostáva všetko, čo chce, a druhá je nútená prijať priateľstvo, hoci by túžila po niečom viac. Je teda jasné, že pre jedinca, ktorý by chcel niečo viac, je podobný typ vzťahu silne frustrujúci.
Čo je to láska? Je to iba slovo? Každý si pod tým predstaví niečo iné. Väčšina mladých zamilovaných, chlapca a dievča, sa vedú za ručičky, bozkávajú sa. Láska je večná. Láska je aj bolesť z odlúčenia, bezmocnosti, straty. Láska je túžba činiť druhého šťastným. Láska napĺňa pokojom. Láska ti vráti bolesť, ale nechaj sa ňou viesť. Láska je aj intímne správanie. Je možné, aby sme v 21. storočí vytvorili nový typ vzťahu, niečo, čo svet ešte nepoznal? Napríklad milostný vzťah medzi mužmi. Existencia vnútornej spokojnosti bez napĺňania sexuálnej potreby, pripomínajúci vzťah. Zvyknutí a vyznačujúci sa neobyčajne vysokou úrovňou emocionálnej intimity. Vzniku napomáha emocionálna otvorenosť so zvýšenou expresivitou. Homosexualita nemusí byť vnímaná ako neprekonateľná odlišnosť.
Priateľstvo a láska sa môžu líšiť intenzitou, ale líšia sa rovinou, na ktorej sa odohráva zdieľanie. V oboch je prítomná túžba po tom druhom, túžba zdieľať, obetovať, odovzdať sa a navzájom si pomáhať. Hodnotu daru dáva nielen to, že je daný z lásky, ale že je darom výlučným. Láska sa stáva autentickou v okamihu, keď človek dozreje. Vtedy dáva nielen to, čo má, ale predovšetkým seba (to, kým je). Človek, ktorý dáva seba samého v láske, pretvára milovanú bytosť vo svoje "druhé Ja" a stotožňuje sa s ňou. Milovaná bytosť sa zároveň stáva pre milujúcu celkom, v ktorom odteraz žije. Táto láska je často označovaná ako "bláznivá", pretože dochádza k vytvoreniu niečoho, čo v reálnom svete nie je možné - dvaja sa stanú jedným bez toho, aby zanikli.
Láska presahuje priateľstvo, pretože človek sa v láske naplno zdieľa a dáva seba. Dochádza tu k vytvoreniu telesnej a duchovnej jednoty. Vďaka tomu je telesná láska (spojená s vášňou, zmyselnosťou a rozkošou) pozdvihnutá duchovnou láskou. Vďaka zduchovneniu dostáva telesná láska oveľa hlbšie posolstvo a význam. Romantická a vášnivá láska sú počiatočným stimulom a východiskom pre vzťah. Je dôležité, aby vzájomná láska prerástla v skutočnú a nezištnú lásku, ktorej súčasťou bude aj vášeň a romantika.
Láska prechádza určitými fázami a stáva sa čoraz autentickejšou. Vzťah, ktorý sa vyvíja z priateľstva, má potenciál byť stabilnejší a hlbší. Priateľstvo je východisko, láska cieľ.