Vstupom do Európskej únie sa otvorili nové možnosti pre občanov členských štátov, vrátane pracovnej mobility na jej vnútornom trhu. Slovenská republika, ako plnohodnotný člen EÚ, prijala legislatívu, ktorá zjednodušuje zamestnávanie občanov iných členských štátov na svojom území. Tieto zjednodušenia však neznamenajú absenciu akýchkoľvek povinností, a to ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty zamestnávania občanov EÚ na Slovensku, od ich základných práv až po špecifické administratívne kroky.
Zamestnávanie občanov EÚ bez pracovného povolenia
Kľúčovou výhodou pre občanov Európskej únie, ktorí chcú pracovať na území Slovenskej republiky, je možnosť byť zamestnaní bez potreby získania pracovného či iného povolenia. Tento princíp vychádza zo základných slobôd EÚ, konkrétne zo slobody pohybu a práva na rovnaké zaobchádzanie. Občania členských štátov Európskej únie a ich rodinní príslušníci majú podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti ako občania Slovenskej republiky.
To znamená, že im patria rovnaké práva a povinnosti týkajúce sa zamestnania, ako majú slovenskí občania. Táto rovnosť sa vzťahuje aj na práva, ktoré nie sú priamo spojené so zamestnaním, ako napríklad prístup k sociálnym dávkam alebo vzdelávaniu.
Informačná povinnosť zamestnávateľa voči Úradu práce
Napriek zrušeniu požiadavky na pracovné povolenie, zamestnávateľ má v prípade zamestnania občana EÚ na Slovensku špecifickú informačnú povinnosť. Zamestnávateľ je povinný písomne informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny miestne príslušný podľa miesta výkonu práce zamestnanca. Táto informácia sa týka ako nástupu občana EÚ do zamestnania, tak aj jeho skončenia.
Lehoty pre nahlásenie:
- Nástup do zamestnania: Najskôr v deň nástupu a najneskôr do siedmich (7) pracovných dní odo dňa nástupu takéhoto pracovníka do zamestnania.
- Skončenie zamestnania: Do siedmich (7) pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania.
Túto informačnú povinnosť si zamestnávateľ splní v dvoch vyhotoveniach na formulári, ktorého vzor určí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Proces nahlásenia informačnej karty
Pre zasielanie informačnej karty existujú dve možnosti: elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk, alebo listinne (poštou alebo osobne). Pre elektronické zasielanie je potrebný elektronický občiansky preukaz (eID).
Po zaevidovaní Informačnej karty zasiela príslušný úrad práce „Potvrdenie o prijatí informačnej karty“ do elektronickej schránky zamestnávateľa. Toto potvrdenie si zamestnávateľ eviduje ako doklad pre kontrolné účely úradu práce alebo inšpekcie práce. Je dôležité poznamenať, že prijatím formulára informačnej karty úrad práce nepotvrdzuje správnosť vyplnených údajov ani to, že zamestnávateľ splnil všetky zákonné podmienky.
Povinnosti občana EÚ týkajúce sa pobytu
Prvou z povinností občanov Európskej únie pri vstupe na Slovensko je nahlásenie svojho pobytu na území Slovenskej republiky na predpísanom tlačive. Táto povinnosť musí byť splnená do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR.
- Súkromné ubytovanie: Ak je cudzinec ubytovaný v súkromí, musí tak urobiť sám. V tomto prípade postačí poslať tlačivo poštou.
- Hotelové alebo penziónové ubytovanie: Ak je ubytovaný v hoteli či penzióne, túto povinnosť za neho splní ubytovacie zariadenie.
Za nahlásenie pobytu sa neplatí žiadny poplatok.
Registrácia pobytu a vydanie preukazu
Občan EÚ, ktorý žiada o registráciu pobytu, je k žiadosti povinný predložiť platný preukaz totožnosti alebo platný cestovný doklad. Na základe registrácie pobytu občana EÚ bude cudzincovi vydaný preukaz/doklad o pobyte cudzinca, na ktorom je uvedené aj rodné číslo pridelené cudzincovi. Lehota na vydanie tohto dokladu je štandardne 30 dní. Po úhrade poplatku vo výške 39 EUR sa však doklad o pobyte vydá do 48 hodín.
Zdravotné a sociálne poistenie
Podmienky pre vznik nároku na verejné zdravotné poistenie občana EÚ sú upravené v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
Praktická rada: Predtým, ako môže zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne, je potrebné, aby si zamestnanec podal prihlášku na zdravotné poistenie na tlačive zdravotnej poisťovne, ktorú si zvolil. Zdravotná poisťovňa ho totiž ešte neeviduje v systéme. Prihlášku je možné zaslať poštou alebo podať osobne na pobočke zdravotnej poisťovne.
Prihlásenie zamestnanca - občana členského štátu EÚ do Sociálnej poisťovne sa uskutočňuje rovnakým spôsobom ako pri zamestnancovi - občanovi Slovenskej republiky. Avšak, pokiaľ zamestnancovi - občanovi EÚ nebolo pridelené rodné číslo, prihlášku môže zamestnávateľ uskutočniť iba v papierovej forme poštou alebo osobne na pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa.
Rovnaké zaobchádzanie a nediskriminácia
Občan EÚ, ktorý pracuje v inej krajine EÚ, má on aj jeho rodina v novej krajine právo na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny. Toto právo zahŕňa aj ochranu pred priamou aj nepriamou diskrimináciou, obťažovaním a sexuálnym obťažovaním. Zamestnávatelia sú povinní predchádzať a eliminovať všetky formy diskriminácie.
Zamestnávatelia by mali vo vlastnom záujme vytvoriť mechanizmus na podávanie podnetov a sťažností ohľadom diskriminácie. Toto právo na rovnaké zaobchádzanie sa vzťahuje aj na rôzne nepeňažné služby a výhody, ktoré nie sú priamo spojené so zamestnaním. Ak občan EÚ žije v inej krajine, než kde pracuje, získava právo žiť v tejto krajine, aj keď nie je jej štátnym príslušníkom.
Vplyv Brexitu na zamestnávanie občanov EÚ
Ukončenie prechodného obdobia po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ prinieslo do oblasti obchodného práva a práva obchodných spoločností ďalekosiahle dôsledky. Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa slobody usadiť sa a právna úprava obchodných spoločností obsiahnutá v nariadeniach EÚ prestala platiť pre Spojené kráľovstvo.
Napriek týmto zmenám sa postavenie občanov Spojeného kráľovstva resp. osôb s bydliskom alebo sídlom v Spojenom kráľovstve pri podnikateľskej činnosti uskutočňovanej v SR po uplynutí prechodného obdobia nezmenilo. Súčasná formulácia podmienok podnikania zahraničných osôb v SR je založená na formálnej reciprocite, pričom zákon môže uložiť v niektorých prípadoch prísnejšie podmienky.
Konkurzné a reštrukturalizačné konania
Konkurz a reštrukturalizácia sa po uplynutí prechodného obdobia budú na Slovensku spravovať slovenským právom, zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve právom Spojeného kráľovstva. Dohoda o vystúpení viaže uplatňovanie nariadenia o insolvenčnom konaní na otvorenie hlavného konania do konca prechodného obdobia. V prípade konaní začatých po uplynutí prechodného obdobia bude SR postupovať podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Slovenské rozhodnutie o konkurze alebo reštrukturalizácii sa v Spojenom kráľovstve uzná, ak sa hlavné konanie začalo na Slovensku do 31.12.2020. Neskoršie slovenské rozhodnutia sa budú uznávať podľa vnútroštátneho práva v Spojenom kráľovstve.
Uznávanie súdnych rozhodnutí a právomoc súdov
Členské štáty EÚ postupne zjednotili svoje vnútroštátne právne normy upravujúce právomoc súdov v cezhraničných sporoch. Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ upravuje aj otázky uplatňovania nariadení, ktoré upravujú právomoc súdov v občianskych a obchodných veciach.
Na súdne konania začaté pred skončením prechodného obdobia sa bude naďalej uplatňovať doterajšia právna úprava. Po jeho uplynutí sa právomoc súdov bude určovať podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Možnosť žalovať osoby so sídlom v Spojenom kráľovstve na slovenských súdoch sa po skončení prechodného obdobia bude spravovať nariadeniami EÚ, v rozsahu, v akom možno založiť právomoc voči osobám so sídlom v tretích štátoch.
Uznávanie súdnych rozhodnutí v EÚ je jednou z dôležitých garancií efektívneho fungovania vnútorného trhu. V EÚ sa postupne vytvoril unikátny systém vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí členskými štátmi. Podľa európskej právnej úpravy sa budú súdne rozhodnutia uznávať len ak boli vydané v konaniach začatých pred skončením prechodného obdobia.
Ochrana základných práv a Charty základných práv EÚ
Základné práva a slobody sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Európskej únie. Charta základných práv Európskej únie, ktorá má rovnakú právnu váhu ako zakladajúce zmluvy, slúži ako katalóg práv zakotvených v tradíciách členských štátov a judikatúre Súdneho dvora.
Charta základných práv EÚ
Charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy EÚ a je primárnym právom EÚ. Inštitúcie EÚ a členské štáty sú povinné rešpektovať Chartu pri vykonávaní práva EÚ. Súdny dvor Európskej únie zabezpečuje ochranu individuálnych práv tým, že ich povyšuje na všeobecné zásady práva EÚ.
Občianstvo EÚ a jeho práva
Inštitút občianstva EÚ, ktorý sa stal súčasťou právnej úpravy v roku 1993, poskytuje občanom členských štátov dodatočné úniové občianske práva. Tieto práva im nevyplývajú z ich štátneho občianstva.
Kľúčové práva občana EÚ zahŕňajú:
- Právo voľného pohybu a pobytu: Občania EÚ sa môžu bez diskriminácie pohybovať a zvoliť si bydlisko v akomkoľvek členskom štáte.
- Volebné právo: Občania EÚ majú právo voliť a byť volení do orgánov miestnej samosprávy a do Európskeho parlamentu v členskom štáte, kde majú bydlisko.
- Právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu: V tretej krajine, kde nie je zastúpenie ich domovského štátu, majú právo na ochranu diplomatickými alebo konzulárnymi úradmi iného členského štátu.
- Petičné právo: Občania EÚ sa môžu obrátiť s petíciou na Európsky parlament.
- Právo na dobrú správu: Každý má právo, aby inštitúcie EÚ vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.
- Právo na informácie: Občania EÚ sa môžu obrátiť na inštitúcie EÚ v jednom z úradných jazykov a dostať odpoveď v tom istom jazyku.
Je dôležité poznamenať, že tieto práva sú rozšírením, nie náhradou, práv vyplývajúcich z národného občianstva.
Agentúra EÚ pre základné práva a ochrana osobných údajov
Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) so sídlom vo Viedni pôsobí od roku 2007 s cieľom posilniť ochranu základných práv v EÚ. V Európe je právo na ochranu osobných údajov jedným zo základných práv. Ľudia, ktorých osobné údaje sú používané na národnej úrovni, ako aj na úrovni Európskych inštitúcií, majú nárok na efektívnu ochranu.
Väčšinu webových stránok Európskej komisie je možné prehliadať bez uvedenia osobných údajov. V niektorých prípadoch sa však na poskytnutie elektronickej služby môžu vyžadovať osobné údaje, ktoré sú spracúvané v súlade s relevantnými predpismi. Každý má právo na prístup k svojim údajom, ich opravu, výmaz, obmedzenie spracúvania, námietku proti spracúvaniu alebo právo na prenosnosť údajov.
Jednotná patentová ochrana
Od 1. júna 2023 je v platnosti Európsky patent s jednotným účinkom, ktorý poskytuje jednotnú ochranu a má rovnaký účinok vo všetkých štátoch zapojených do systému jednotnej patentovej ochrany. Tento systém, vytvorený mechanizmom posilnenej spolupráce, zahŕňa 25 členských štátov EÚ. Udržiavanie európskeho patentu s jednotným účinkom je administratívne jednoduchšie a finančne menej nákladné ako klasický európsky patent.