Ján Hazucha, autorizovaný stavebný inžinier pre statiku pozemných stavieb, je nielen odborníkom vo svojom remesle, ale aj výnimočným športovcom, ktorého životný príbeh inšpiruje. Jeho cesta k maratónom a jeho úspechy v neskoršom veku svedčia o sile vôle, disciplíne a nezdolnom duchu. Tento článok sa ponorí do jeho života, od mladosti strávenej v prírode a venovania sa horolezectvu, až po jeho súčasné aktivity a filozofiu športu.
Od horolezeckých štítov k maratónskym trateiam
Ján Hazucha sa narodil a vyrastal v dedine Lieskovec pri Zvolene. Ako mnohí chlapci v jeho veku, aj on trávil veľa času vonku, venoval sa futbalu aktívne, a to ako žiak, tak aj dorastenec. Počas vysokoškolského štúdia na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, v roku 1962, sa prihlásil do horolezeckého oddielu, ktorému sa venoval s mimoriadnou vážnosťou. Jeho horolezecká kariéra je impozantná - má na konte približne 250 výstupov vo Vysokých Tatrách, a to v lete aj v zime. Neskôr, v rokoch 1969 až 1976, zdolával aj vrcholy v Alpách, na Kaukaze a v Pamíre. Jeho talent a odhodlanie ho dostali až do slovenského a neskôr, v rokoch 1971 až 1974, aj do československého horolezeckého výberového družstva. Po návrate do Zvolena obnovil miestny horolezecký oddiel, ktorému predsedal viac ako 15 rokov.
Jeho športová aktivita však nebola obmedzená len na horolezectvo. Tréningovo si občas zabehol, najmä v zime na bežkách. Je jedným z mála, ktorí sa zúčastnili všetkých 48 ročníkov Bielej stopy, zimného behu na lyžiach, ktorý sa koná vo Zvolene. Dva ročníky sa síce neuskutočnili kvôli nedostatku snehu, no on bol pri všetkých ostatných. Mimo pretekov behával individuálne, s presvedčením, že beh je najjednoduchší šport a pohyb je pre človeka nevyhnutný.
S výkonomnostným horolezectvom postupne skončil kvôli náročnosti zamestnania a rodinným povinnostiam. V tom čase, koncom osemdesiatych rokov, boli v okolí populárne rôzne bežecké preteky pre verejnosť, čo zlákalo aj jeho. Jeho známi a kamaráti začali behať po rôznych pretekoch, a tak sa rozhodol vyskúšať to aj on. V septembri 1988 sa vo Zvolene konal maratón, a po krátkej letnej príprave sa doň prihlásil. O rok neskôr ho zabehol v lepšom čase a v roku 1990, vo veku 47 rokov, sa mu na 5. zvolenskom maratóne podarilo zabehnúť čas pod 3 hodiny, čo je dodnes jeho osobný rekord.
Po zmene režimu však prišli nové starosti v zamestnaní a tragédia v rodine, čo ho na čas odviedlo od maratónov. Až v roku 1998, po krátkej príprave, zabehol v Košiciach svoj štvrtý maratón. Odvtedy beháva celoročne, zúčastňuje sa aj kratších pretekov. Mesačne nabehá 180 až 200 km, zvyčajne trikrát do týždňa, a popri tom si dvakrát až trikrát zapláva.
Šport ako zdroj zdravia a vitality
Pre Jána Hazuchu je šport neoddeliteľnou súčasťou života, ktorá mu prináša nielen fyzické, ale aj duševné zdravie. "Vďaka športovaniu sa cítim telesne aj duševne zdravší, mladší," hovorí s presvedčením. Cituje známeho pražského kardiológa MUDr. Jána Pirka, ktorý bežcom povedal: "beh nepridáva roky k životu, ale kvalitnejší život k rokom."
Jeho ranná rutina zahŕňa posilňovaciu zostavu na celé telo, ktorú vykonáva 3-4 krát týždenne po dobu 30 minút. Raňajky má dosť výdatné, často pozostávajúce z chleba s ovčou bryndzou a veľa zeleniny. Po Zvolene sa pohybuje výlučne na starom bicykli, čím spája ekologický spôsob dopravy s aktívnym pohybom.
Pracovný deň v kancelárii zvyčajne trvá do obeda, no v súčasnosti, kvôli obmedzeniam, pracuje viac z domu a do kancelárie chodí podvečer. Cestou domov si nakúpi a obeduje, niekedy s manželkou, inokedy sám, ak príde neskôr. Podvečer je čas na behanie - 10 až 15 km, rôznymi trasami, po rovine, do terénu, do lesa, alebo aj na tartanovú dráhu. Všetky tieto možnosti má na dosah, aj keď býva blízko námestia. Alternatívou je popoludňajšie plávanie v neďalekom 25-metrovom bazéne, kde odpláva 1,5 až 2 km. Aj plaváreň je v dosahu, do 5 minút bicyklom, čo znamená, že vo Zvolene nestráca čas dopravou. Niekedy si s manželkou vyjdú na 1 až 2 hodinový cyklovýlet, alebo sa spoločne vyberú na chôdzu s paličkami na Pustý hrad.
Ako začať s tréningom na maratón v roku 2024: Sprievodca pre úplných začiatočníkov
Stavebné inžinierstvo a rodinné dedičstvo
Ján Hazucha je autorizovaným stavebným inžinierom pre statiku stavieb - pozemných. Jeho profesijná kariéra je rovnako dlhá ako jeho športová vášeň. V auguste uplynulo 54 rokov, odkedy po základnej vojenskej službe nastúpil do Stavoprojektu, kde pracuje dodnes. Jeho súčasná činnosť je síce na polovičnom výkone oproti minulosti, no stále sa venuje svojej profesii. Už sa nepúšťa do veľkých stavieb, skôr sa zameriava na stavebné úpravy v rodinných domoch, bytových domoch a bytoch, poskytuje poradenstvo a statické posudky pri prestavbách a pri posudzovaní porúch stavieb. Príkladom je jeho práca na rekonštrukcii, obnove a modernizácii 90-ročnej budovy Krajskej knižnice Ľ. Štúra vo Zvolene, kde sa tento rok riešila už tretia etapa projektu.
Jeho rodina je tiež spätá so stavebníctvom a športom. Jeho stredný syn Miroslav je autorizovaný architekt a rovnako ako jeho otec, má blízko k športu. Hoci sa ako dorastenec venoval cestnej cyklistike a aktívne ju rozvíja aj so svojou rodinou, jeho dcéra Líza, jeho vnučka, dosiahla pozoruhodné úspechy. Začala s plávaním, neskôr sa venovala triatlonu a duatlonu, kde sa stala majsterkou Európy ako žiačka a dorastenka. V posledných rokoch sa úspešne venuje ľahkej atletike a je juniorskou majsterkou Slovenska na 1500 a 3000 metrov. Najmladší syn Juraj je tiež autorizovaným stavebným inžinierom a žije v Čechách pri Brne. Počas študentských čias sa venoval horolezectvu, predtým hrával tenis a neskôr basketbal. Táto rodinná tradícia ukazuje, ako sú v ich rodine prepojené profesie a láska k aktívnemu životnému štýlu.
Vyzvy a strategické prístupy k maratónom
Beh maratónu, najmä vo vyššom veku, prináša svoje špecifické výzvy. Ján Hazucha sa snaží vyhnúť "kríze", ktorá často postihuje bežcov po 30. až 35. kilometri. Mesiac pred maratónom trénuje aj dlhšie behy, minimálne v dĺžke polmaratónu, aby si vybudoval dostatočnú vytrvalosť. Vie presne odhadnúť svoju kondíciu a podľa toho si zvolí tempo, ktoré by malo byť rovnomerné od začiatku až do konca, kde dobieha "na doraz z posledných síl".
Keďže maratón beží dlhšie ako tri a pol hodiny, energia z jedla pred pretekmi mu nevystačí. Preto si od polovice trate dopĺňa energiu pomocou energetických gélov, ktoré nosí v ľadvinke. "Veľmi dôležitý je pitný režim pred pretekmi a počas pretekov," zdôrazňuje. Na každých piatich kilometroch sú občerstvovacie stanice s vodou a iontovými nápojmi. Ak tieto zásady dôsledne dodržiava, kríze sa dokáže vyhnúť.
Jeho stravovacie návyky nie sú vegetariánske, no pred maratónom dbá na špecifickú diétu. Dva až tri dni pred pretekmi sa snaží jesť bezmäsitú stravu bohatú na sacharidy, ako sú cestoviny a kaše, najmä ovsená a pohánková. Tieto jedlá konzumuje aj ráno, minimálne dve hodiny pred štartom.
Pohľad do budúcnosti a odkaz pre mladých
Ján Hazucha má aj napriek svojmu veku stále ambície pokračovať v behaní. "Ak ma nepostihnú nejaké zdravotné problémy, tak by som chcel aj v budúcom roku odbehnúť zopár polmaratónov alebo maratónov," plánuje. Uvedomuje si však, že budúcnosť je neistá, najmä s ohľadom na udalosti ako pandémia COVID-19, ktorá spôsobila zrušenie alebo preloženie mnohých pretekov.
Jeho hlavným posolstvom pre mladšiu generáciu je: "Aby si rozhodne našli čas na hocijakú športovú aktivitu. Je to najlepšia investícia do svojho telesného a duševného zdravia." Tento jednoduchý, ale silný odkaz vychádza z jeho vlastnej životnej skúsenosti, kde šport zohral kľúčovú úlohu pri udržiavaní vitality, zdravia a celkovej kvality života.
Jeho príbeh je dôkazom toho, že vek je len číslo a s odhodlaním a správnym prístupom je možné dosiahnuť výnimočné výsledky a žiť plnohodnotný život, či už na bežeckej trati alebo v profesionálnej sfére stavebného inžinierstva.
V článku boli použité informácie a frázy z poskytnutého textu, pričom boli usporiadané a integrované do súvislého celku. Niektoré časti textu, ktoré sa zdali menej relevantné k hlavnej téme (napr. zoznam mien a profesií, správy o rôznych udalostiach), boli vynechané alebo zredukované s cieľom zachovať fokus na príbeh Jána Hazuchu.