V posledných rokoch sa na Slovensku, podobne ako vo svete, šíri trend chôdze naboso. Tento zdanlivo jednoduchý zvyk, pri ktorom ľudia odhadzujú topánky a kráčajú priamo po zemi, si získava čoraz väčšiu popularitu. Medzi jeho zástancov patria aj známe osobnosti ako spevák Robo Papp, speváčka Martina Tina Kmeťová či moderátorka Jasmina Alagič Vrbovská. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o obyčajný rozmar, bosochodectvo má svoje hlbšie korene a prínosy, ale aj potenciálne riziká, na ktoré upozorňujú aj odborníci.
Zamilovaní do bosých nôh: Príbehy celebrít
Spevák Robo Papp (40) je jedným z najhorlivejších propagátorov bosochodectva na Slovensku. Sám priznáva, že sa do tohto životného štýlu totálne zamiloval. „Má to obrovské zdravotné benefity,“ tvrdí s presvedčením. Podľa neho chôdza naboso pomáha pri úprave klenby chodidiel, odstraňuje plesňové ochorenia, bolesti chrbta či hlavy, a dokonca znižuje chorobnosť. „Ide o akúsi formu otužovania,“ dodáva s úsmevom. Okrem fyzických benefitov vyzdvihuje aj ten psychický: „Kvázi cvičíme, aby nám bolo jedno, čo si o nás druhí myslia.“ Papp začal s bosými prechádzkami pred tromi rokmi, najprv sporadicky, no dnes ho možno vidieť bez topánok takmer všade, vrátane mesta. Obuv si obuje len v nevyhnutných prípadoch, napríklad pri návštevách. Jeho manželka Veronika zatiaľ topánky nosí, no ich takmer dvojročný syn Leonard už prejavuje otcov záujem o chôdzu bez obuvi. Robo Papp odporúča pre hlbšie pochopenie výhod tohto trendu film „The Earthing Movie“, kde sú podľa neho podrobne popísané milióny prípadov zlepšenia zdravotného stavu ľudí. S iróniou poznamenáva, že nechápe, prečo lekári neporadia ľuďom s deformovanými chodidlami, ktoré sú často dôsledkom celoživotného nosenia nesprávnej obuvi, nakoľko by to mohlo viesť k tomu, že by "boli všetci pacienti zadarmo zdraví".
Podobné skúsenosti má aj speváčka Tina, ktorá bosochodectvo uznávala roky. Jej cesta k tomuto trendu začala nevinnou otázkou jej dcéry Tii. Aj Tina potvrdzuje psychologický efekt bosochodectva, ktorý jej pomohol ukotviť sa v prítomnosti a zbaviť sa prebytočných myšlienok. V minulosti sa vraj často zamýšľala nad tým, aby nestúpila na niečo nepríjemné, no dnes, keď sa za ňou ľudia na ulici obzerali, si povedala, že nie ona je tá čudná. Naopak, ženy v extrémne vysokých podpätkoch považuje za tie, ktoré si privolávajú zdravotné problémy. Hoci Tina na javisku vystupuje obutá, preferuje pohodlnú obuv. Nedávno bola v centre Bratislavy v huňatých šľapkách pripomínajúcich hotelové papuče, čo naznačuje, že sa v prítomnosti cíti komfortne aj bez topánok.
Moderátorka Jasmina Alagič Vrbovská je známa svojou extravagantnou obuvou na verejnosti. Avšak za plotom jej domu v Malinove ju možno pristihnúť bosú. „Milujem chodiť bosá,“ priznáva. V lete je v záhrade "vyzutá nonstop", behá po dlažbách, tráve a dokonca aj po drevených kusoch. „Viete si asi predstaviť, ako vyzerajú moje nohy,“ hovorí o negatívnej stránke trendu. Pri priznaní si, že má neustále zničenú pokožku na chodidlách a tvrdšie päty, zdôrazňuje svoju závislosť na pedikérke, ktorá jej chodidlá raz či dvakrát mesačne ošetruje. Napriek tomu si toto "milovanie" bosých nôh nevie vynachváliť.
Odborný pohľad: Medzi prínosmi a rizikami
Fyzioterapeutka Helena Šingliarová, primárka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia ružinovskej nemocnice v Bratislave, pristupuje k bosochodectvu s opatrnosťou. „Nedá sa stopercentne povedať, či je zdravé chodiť všade naboso,“ uvádza. Prirovnáva to k chýru o makovi ako lieku na osteoporózu - je na tom kus pravdy, ale závisí to od mnohých faktorov. „Určite to je aj zdravé, ale záleží na tom, kto a kam chodí bez topánok,“ vysvetľuje. Podľa nej ľudia chodiaci naboso obnovujú aktivitu a vnímavosť svojho tela, no každý má inak vyvinutý neurologický systém, čo je v tomto prípade veľmi dôležité.
Účinky chôdze naboso ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane hypermobility, plochých nôh, stavu členkov a schopnosti udržať stabilitu tela. Vek je tiež mimoriadne dôležitý. U detí sa sleduje ich vývoj a zrelosť, u starších ľudí zohľadňuje individuálny stav a deformácie chodidiel. U strednej vekovej kategórie závisí od celkového zdravotného stavu. „Najdôležitejšie je sledovať si telo, či vám chodenie naboso nerobí viditeľné či, nebodaj, nejaké skryté problémy,“ radí Šingliarová.
Sama by tento trend nepropagovala bezvýhradne. „Vybehnúť doma na trávnik a pobehovať si v záhrade vrelo odporúčam,“ hovorí s úsmevom. S barefootingom (chôdzou naboso) sa prvýkrát stretla minulý rok vo februári, čo jej na prvý pohľad pripadalo ako „mierne šialenstvo, alebo aspoň čistý hazard so zdravím“. Po bližšom skúmaní a "googlení" zistila, že ľudské chodidlo je neuveriteľne komplexný orgán s 200 000 nervovými zakončeniami, 33 hlavnými svalmi, 28 kosťami a 19 väzivami - „biomechanické majstrovské dielo prírody“. Tento poznatok ju motivoval k osobnému testu. Začala doma, najprv bez papúč, neskôr aj bez ponožiek, pričom sa jej nohy postupne otužovali. Následne začala chodiť vonku naboso, kde sa dalo.
Alternatívy k úplnému vyzúvaniu: Bosé topánky
Tam, kde nie je možné chodiť úplne naboso, prichádzajú na rad tzv. bosé topánky. Tieto topánky majú ultra tenké podrážky s nulovým sklonom medzi špičkou a pätou a ich predné časti sú navrhnuté v anatomickom tvare chodidiel. Umožňujú prirodzené rozvinutie chodidla aj klenby pri došľape a ich následné zmrštenie pri odraze. Hoci priznáva, že bosé topánky „moc krásy nepobrali“ a nie sú lacné, tvrdí, že sa s tromi pármi (zimné, prechodné, sandále) vystačí na celý rok, čo v konečnom dôsledku predstavuje úsporu.
Vnímanie spoločnosti a osobné presvedčenie
Diskusie o bosochodectve často narážajú na otázku hanby či nepochopenia zo strany okolia. Mnohí ľudia, ktorí radi chodia naboso, sa však nehanbia. „Nemám sa za čo hanbiť,“ vyjadruje sa jeden z diskutujúcich. „Je to zdravé… samozrejme, že po meste alebo v nevhodnej situácii a spoločnosti nie, ale na kúpalisku, na chate, a u babky tiež chodím bosý.“ Iní zdieľajú podobný názor: „Nehanbím sa. Na túto otázku dejiny filozofie poskytujú viacero odpovedí.“ Niekto poznamenáva: „Ľudia na mňa veľmi nekukajú, bo väčšina je doma a aj keby tak je to moja vec!“
Existujú však aj obavy. „Ja sa nedokážem vyzuť niekde na chodníku alebo na ceste a ísť bosá… jedine v ponožkách… potom mám taký divný pocit.“ Iný sa pýta: „To je nejaká úchylka?“ Napriek týmto obavám, mnohí vyjadrujú podporu trendu: „Práve naopak. Bol by som docela rád, že je viac ľudí, čo radi chodia bosý, pretože aj ja rád chodievam bosý.“
Niektorí sa zhodujú, že v lete sa radi vyzúvajú a idú hocikde bosky, hlavne keď je teplo. Pred pár rokmi sa vraj veľmi hanbili, no dnes už nie. „Úplne naboso by som neriskoval kvôli nejakému úrazu,“ dodáva ďalší.
Filozofické a náboženské texty ponúkajú rôzne pohľady na životné postoje, ktoré sa dajú preniesť aj na tému bosochodectva. Od biblických prikázaní o láske k blížnemu a skromnosti, cez Budhovo učenie o strednej ceste a vyhýbaní sa extrémom, až po Konfuciov dôraz na spravodlivosť a jednoduchosť. Sokratesove slová „Nepreskúmaný život nie je hodný žitia“ môžu povzbudiť k hlbšiemu zamysleniu sa nad vlastnými rozhodnutiami, vrátane toho, či sa odvážime kráčať životom bez zbytočných závaží, metaforicky aj doslova. Epikurovo „Zite život bez pána. Ste slobodní ľudia“ rezonuje s myšlienkou nezávislosti a prirodzenosti. Seneca zase pripomína: „Pokiaľ žiješ v súlade s prírodou, nikdy nebudeš chudobný, pokiaľ žiješ podľa mienky ľudí, nikdy nebudeš bohatý.“ Tieto myšlienky naznačujú, že hľadanie prirodzenosti a harmónie s prírodou môže viesť k hlbšiemu naplneniu, než je honba za vonkajšími konvenciami.
Diogenes zo Sinopy, ktorý žil v hrubom sude a odmietal majetky, je extrémny príklad asketizmu a odmietania spoločenských noriem. Jeho výrok „Dieťa ma prekonalo v prirodzenosti“ po tom, čo videl chlapca piť vodu z dlaní, je silným odkazom na návrat k jednoduchosti a prirodzenosti. Keď odmietol dar od Alexandra Veľkého s tým, že mu len prekáža v slnečnom svite, ukázal, že skutočné bohatstvo spočíva v slobode a naplnení vlastných potrieb, nie v majetku či moci.
Tieto rôzne filozofické a náboženské pohľady naznačujú, že hľadanie pravdy a šťastia často vedie k odklonu od povrchných konvencií a k návratu k základným, prirodzeným princípom. Bosochodectvo, v tomto kontexte, môže byť vnímané ako jeden zo spôsobov, ako sa priblížiť k týmto princípom a znovuobjaviť spojenie so zemou a vlastným telom.
Sledovanie tela: Kľúč k bezpečnému bosochodectvu
Podstatou bezpečného praktizovania bosochodectva je vnímanie vlastného tela a jeho reakcií. Hoci mnohí celebrity a bežní ľudia nachádzajú v chôdzi naboso radosť a zdravotné benefity, je dôležité pristupovať k tomuto trendu s rozumom a zodpovednosťou. Ako zdôrazňuje fyzioterapeutka Helena Šingliarová, počúvať svoje telo a sledovať prípadné negatívne prejavy je kľúčové. V konečnom dôsledku, či už sa rozhodneme kráčať po tráve, betóne, alebo v pohodlí domova, dôležité je, aby sme našli rovnováhu medzi prirodzenosťou a starostlivosťou o vlastné zdravie.