Norma STN 73 4301, ktorá sa zaoberá bytovými budovami, prešla od 1. februára 2021 podstatnými zmenami. Tieto úpravy majú významný vplyv nielen na novostavby, ale aj na rekonštrukcie a nadobúdanie nehnuteľností. Vzhľadom na dôležitosť tejto normy pre oblasť bývania, je nevyhnutné poznať jej kľúčové aspekty.
Definícia bytovej a rodinnej budovy: Spresnenie pojmov
Jednou z prvých dôležitých zmien je spresnenie definícií pojmov súvisiacich s bytovými a rodinnými budovami. Norma definuje bytovú budovu ako objekt určený na dlhodobé bývanie, kde najmenej polovica celkovej podlahovej plochy všetkých miestností je určená pre byty, vrátane plôch domového vybavenia pre obyvateľov bytov. Tieto sa ďalej členia na rodinné a bytové domy.
Táto definícia však môže byť v rozpore s platným § 43b ods. 3 Stavebného zákona, ktorý definuje rodinný dom primárne ako budovu na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, s maximálne troma bytmi, dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím. V dôsledku tejto nejednoznačnosti je v tomto bode dodržiavanie normy dobrovoľné.
Ďalšou definíciou, ktorá prešla zmenou, je špecifikácia bytovej budovy určenej predovšetkým na rodinné bývanie alebo bývanie inej sociálnej skupiny so samostatným vstupom z vonkajšej komunikácie. Takáto budova môže mať najviac dva byty a dve nadzemné podlažia. Opäť platí, že v prípade rozporu so Stavebným zákonom je dodržiavanie normy dobrovoľné.
Zároveň vypadla definícia polyfunkčných objektov, pričom nová definícia zdôrazňuje, že obytná časť musí mať samostatný vstup, čo naznačuje oddelenie bývania od prevádzkových priestorov.
Podlahová plocha bytu: Garáže mimo výpočtu
Dôležitou zmenou je aj spôsob výpočtu podlahovej plochy bytu. Súčet podlahových plôch obytných miestností a miestností príslušenstva bytu, bez plôch balkónov, lodžií a terás, sa teraz nezapočítava do podlahovej plochy bytu v bytových, rodinných domoch alebo budovách s iným účelovým využitím, ak ide o plochu garáže. Doteraz sa garáže započítavali do úžitkovej plochy, čo si vyžaduje úpravu doterajších tabuliek a výpočtov.
Podzemné podlažie: Definícia a výpočet
Definícia podzemného podlažia prešla významným spresnením. Za podzemné podlažie sa považuje každé podlažie, ktorého obsypaná plocha fasády pôvodným terénom je viac ako 50% z celkovej plochy fasády. Referenčná plocha fasády uvažovaného podlažia je vymedzená jeho konštrukčnou výškou a obvodom jeho zastavanej plochy. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia. Ostatné podlažia sú nadzemné.
Otázka, prečo sa pri výpočte podzemného podlažia nezohľadňuje upravený terén, ale iba pôvodný terén, je kľúčová. Odpoveď spočíva v tom, že definícia sa vzťahuje na pôvodný stav terénu, aby sa predišlo špekulatívnym terénnym úpravám, ktoré by mohli umelo zmeniť klasifikáciu podlažia. Toto spresnenie napomáha jednoznačnosti a predchádza možným nejasnostiam pri kolaudácii.
Svetlá výška miestností: Zvýšenie štandardu
Norma STN 73 4301 prináša aj zmeny týkajúce sa svetlej výšky miestností. Po novom musí byť svetlá výška obytných miestností najmenej 2 600 mm. Pre obytné miestnosti v podkroví je minimálna požadovaná svetlá výška 2 400 mm. Toto predstavuje zvýšenie oproti predchádzajúcim predpisom, kde sa svetlá výška obytných miestností mohla za určitých podmienok znížiť na 2 400 mm a v podkroví na 2 300 mm.
Pravidla pro navrhování a provádění komínů a kouřovodů, nová ČSN 73 4201:2025
Tieto zmeny sú záväzné a majú vplyv na ekonomiku výstavby, keďže doteraz sa bežne stavali bytovky so svetlou výškou napríklad 2 500 mm. Pri znižovaní podhľadu v obytnej miestnosti sa svetlá výška počíta po tento podhľad.
Podkrovie: Presnejšia definícia
Definícia podkrovia bola doplnená s cieľom zabrániť špekuláciám. Za podkrovie sa považuje podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú konštrukciu. Táto presnejšia definícia pomáha jednoznačne určiť, čo je a čo ešte nie je podkrovie.
Bezbariérovosť a prístupnosť: Dôležité aspekty
V súvislosti s bezbariérovosťou sa spomína norma ÖNORM B1600, ktorá definuje priestor pre toaletu s rozmermi 1,8 x 1,6 m. Manipulačný priestor invalidného vozíka je determinovaný priemerom kružnice 1500 mm, pričom navrhnúť väčší priestor nie je vylúčené.
Hlavný vstup do bytového domu musí byť v úrovni komunikácie pre chodcov bez schodov a vyrovnávacích stupňov. Ak to nie je možné, výškový rozdiel sa prekonáva rampou alebo v odôvodnených prípadoch zvislou zdvíhacou plošinou.
Pri bodoch týkajúcich sa vonkajšej odstavnej plochy, kde sa vyžadujú plochy pre imobilných, vyvstáva otázka, čo ak nie je priestor na takúto plochu. Norma rieši aj umiestnenie kontajnerov na odpad s požiadavkou na odstup 10 metrov od bytovky, pričom stanovenie maximálnej hranice je do budúcna možné, ale rozhodujúce sú vlastnícke vzťahy k pozemkom.
Osvetlenie a preslnenie: Záväzné požiadavky
Norma sa venuje aj požiadavkám na denné osvetlenie a preslnenie. Pri hodnotení denného osvetlenia a presnenia sa pracuje s rozmermi osvetľovacích otvorov, pričom vplyv rámov sa započítava činiteľom strát svetla.
Všetky obytné miestnosti, vrátane kuchyne s podlahovou plochou väčšou ako 12 m2, musia mať priame denné osvetlenie. Pre kuchyne s podlahovou plochou nad 8 m2 sa odporúča priame vetranie a osvetlenie oknami. Znížila sa plocha, pri ktorej už musí byť kuchyňa osvetlená oknami.
Požadované trvanie preslnenia (pri zanedbaní oblačnosti) je od 21. marca do 22. septembra najmenej 1,5 hodiny denne pri výške slnka nad horizontom väčšej ako minimálnej stanovenej STN EN 17037. V bytoch s dvoma a viac obytnými miestnosťami má byť 3-hodinové preslnenie aspoň jednej obytnej miestnosti. Ak je pred obytnou miestnosťou alebo nad ňou tieniaci priestor (balkón, lodžia), stačí dodržať požadovaný čas pre kritický deň 21. marca.
Osvetľovacie otvory: Výhľad a rozmery
Pri návrhu osvetľovacích otvorov sa odporúča, aby okná umožňovali výhľad sediacej aj stojacej osobe približne vodorovným smerom. Spodný okraj skladobného rozmeru najmenej jedného zvislého okna obytnej miestnosti má byť najviac 1,2 m nad podlahou (odporúča sa 900 mm) a horný okraj najmenej 2,2 m nad podlahou. Šírka zvislého okna má byť minimálne 55% zo šírky okennej steny. Pri oknách vo viacerých stenách stačí, ak sa táto podmienka splní v jednej stene.
Odstupové vzdialenosti: Riešenie stavebným zákonom a územným plánom
Otázka odstupových vzdialeností, najmä v kontexte úzkych pozemkov vo vidieckom prostredí, nie je definovaná priamo v norme STN 73 4301, ani nie je jej predmetom. Odstupy budov má riešiť stavebný zákon a príslušný územný plán, resp. regulatív definovaný v územnom rozhodnutí. Pri protiľahlých častiach stien susedných bytových budov s oknami obytných miestností nesmie byť odstup menší ako výška vyššej steny, pričom tento bod bol v pôvodnej norme vedený ako 5.2.1 a jeho záväznosť vyplýva z citácie vyšším právnym predpisom.
Svetlotechnika: Revízia súboru noriem
Súbor noriem STN 73 0580 týkajúci sa svetlotechniky ostáva v platnosti. Plánuje sa revízia STN 73 0580-1 a STN 73 0580-2, avšak ÚNMS ich zatiaľ nezaradil do plánu. Diagram zatienenia pre 21. marec bol prezentovaný na webinári.
Garáže: Vylúčenie z úžitkovej plochy
Ako už bolo spomenuté, garáže sa už nezapočítavajú do úžitkovej plochy bytu. Toto je dôležitá zmena, ktorá ovplyvňuje výpočet celkovej plochy a môže mať vplyv na hodnotu nehnuteľnosti.
Apartmány: Špecifický režim
Otázka týkajúca sa apartmánov nie je v texte priamo zodpovedaná, ale v kontexte definície bývania, kde sa byt chápe ako rodinný dom alebo byt tvoriaci jedinú obytnú miestnosť alebo súbor obytných miestností s vlastným príslušenstvom, je zrejmé, že apartmány by mali spĺňať požiadavky na trvalé bývanie.
Prechodné ustanovenia a nadradené predpisy
Prechodné ustanovenia nemôže definovať norma, ale vyšší právny predpis. V prípade rozporu normy s nadradeným predpisom, platí nadradený predpis. Napríklad, pri definícii podzemného podlažia môže existovať nesúlad s územným plánom Bratislavy, pričom otázka, čo je v tomto prípade nadradené, nesúvisí priamo s predmetom normy Bytové budovy.
Záväznosť a odporúčací charakter normy
Kedy je možné vyžadovať dodržanie tejto normy, keď má odporúčací charakter? Norma STN 73 4301 Bytové budovy stanovuje definície, s ktorými pracuje vo svojom celom obsahu vo vzťahu k bytovým budovám. Ustanovenia preberané do STN boli ratifikované pracovnou skupinou. V niektorých bodoch norma uvádza rozpor s vyhláškami, napr. pri povinnosti mať výťah v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami, kde norma je v rozpore s Vyhláškou 532/2002.
Priestory na varenie: Novinky v norme
V norme sa objavila novinka týkajúca sa priestoru na varenie v rodinnom dome, ktorý je riešený ako súčasť obývacej izby. Takýto priestor je možné priamo osvetliť a vetrať okenným otvorom umiestneným medzi úrovňou pracovnej dosky kuchynskej linky (min. 900 mm) a spodnou úrovňou horných skriniek kuchynskej linky (max. 2100 mm). Svetlá výška priestoru na varenie sa navrhuje rovnaká, ako je svetlá výška obytných miestností bytu v tom istom podlaží.
Elektromobilita: Príprava na budúcnosť
Pri navrhovaní bytových budov sa odporúča uvažovať podľa potreby s elektromobilitou, teda s dopravným systémom založeným na elektrických vozidlách a infraštruktúre pre ich nabíjanie.
Záverečné odporúčanie
Normy sa nemôžu bez povolenia Slovenského ústavu technickej normalizácie rozmnožovať ani rozširovať. Preto sa odporúča normu STN 73 4301 zabezpečiť a naštudovať, najmä ak sa plánuje kúpa bytu v bytovke alebo projektovanie bytových domov, keďže obsahuje množstvo dôležitých zmien.