Trestné konanie je komplexný právny proces, ktorý slúži na odhaľovanie, prejednávanie a sankcionovanie trestných činov. Je to systém, prostredníctvom ktorého štátne orgány, vrátane orgánov činných v trestnom konaní a súdov, reagujú na protiprávne konanie. Účelom tohto konania je nielen náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, ale aj odňatie výnosov z trestnej činnosti, a to všetko pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V rámci tohto zložitého procesu zohrávajú kľúčovú úlohu procesné postavenia obvineného a poškodeného, ako aj ich práva a povinnosti.
Procesné postavenie a práva obvineného
Osoba sa stáva obvineným v trestnom konaní okamihom vznesenia obvinenia, zvyčajne doručením uznesenia o vznesení obvinenia podľa ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Toto procesné postavenie prináša so sebou zásadné zmeny v právach a povinnostiach dotknutej osoby. Od tohto momentu je možné proti obvinenému uplatniť všetky prostriedky procesného donútenia, ktoré s týmto postavením spája Trestný poriadok.
Najvýznamnejším právom, ktoré obvinený nadobúda, je právo na obhajobu v plnom rozsahu, garantované právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami. Toto právo má materiálnu aj formálnu povahu. Materiálne právo na obhajobu zahŕňa právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, a k dôkazom o nich, ako aj právo odoprieť vypovedať. Obvinený má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Je však dôležité poznamenať, že obvinený sa so svojím obhajcom nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku priamo počas výsluchu. Obvinený má tiež právo žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. V konaní pred súdom má obvinený právo navrhovať a vypočúvať svedkov a klásť im otázky.
Formálne právo na obhajobu spočíva v možnosti poveriť obhajobou advokáta, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Obvinený má právo už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Okrem toho, ak obvinený nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu. Tento nárok musí preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania.
Výkon obhajoby môže byť aktívny alebo pasívnejší, v závislosti od dôkaznej situácie. Ak dôkazy nezabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní nenaznačujú trestnú zodpovednosť obvineného, obhajoba môže byť zdržanlivá, avšak stále si vyžaduje účasť obhajcu na procesných úkonoch. V prípade potreby aktívnej obhajoby obhajca súčinní nielen pri procesných úkonoch, ale aj pri obstarávaní, predkladaní, vykonávaní, previerke a hodnotení dôkazov s cieľom úplného zbavenia alebo zmiernenia viny obvineného. Obhajca má tiež právo podávať v mene obvineného návrhy, žiadosti a opravné prostriedky už od štádia prípravného konania. Obhajoba sa môže dokonca predĺžiť aj po právoplatnom skončení trestného stíhania, a to v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo v rámci vykonávacieho konania.
Je dôležité odlíšiť situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní predvolávajú osobu na výsluch ako svedka, od situácie, keď je osoba predvolávaná podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku. V druhom prípade ide o osobu, o ktorej okolnosti nasvedčujú, že mala spáchať trestný čin, teda de facto o podozrivého s právom na právnu pomoc advokáta, ktorá je v zásade totožná s právnou pomocou poskytovanou advokátom svedkovi po začatí trestného stíhania vo veci.
Práva poškodeného v trestnom konaní
Poškodený v trestnom konaní je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna či iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodeným môže byť fyzická aj právnická osoba. Jeho záujmy sú priamo dotknuté trestným činom.
Poškodený má v trestnom konaní viacero práv, ktoré mu umožňujú aktívne sa zapojiť do procesu a chrániť svoje záujmy. Medzi jeho najvýznamnejšie práva patrí právo na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom. Tento nárok si môže uplatniť v trestnom konaní, za predpokladu, že o tomto nároku ešte nerozhodlo občianske alebo iné súdne konanie. V súvislosti s korupčnými a nimi súvisiacimi trestnými činmi má poškodený právo na náhradu škody.
Poškodený má tiež právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov a ich doplnenie. Má právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a predkladať dôkazy. Je oprávnený zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom zasadnutí o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu. Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na uzavretie zmieru alebo dohody s páchateľom o náhrade škody. Tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
V neposlednom rade má poškodený právo byť písomne informovaný o svojich právach a byť o nich poučený. Tieto práva sú dôležité najmä preto, že niektoré procesné oprávnenia poškodeného nevyplývajú z Trestného poriadku explicitne, ale je možné ich vyvodiť iba z obsahu zásady ochrany práv poškodeného, ktorá bola inkorporovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. januára 2018.
Poškodeného môže podľa Trestného poriadku zastupovať splnomocnenec (advokát). Splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený, a tiež podávať žiadosti a opravné prostriedky v mene poškodeného. Splnomocnenec poškodeného v trestnom konaní tiež dohliada na riadne a včasné uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní.
Práva svedka a podozrivého
V rámci trestného konania je dôležité rozlišovať aj procesné postavenie svedka a podozrivého. Hoci sa môže zdať, že svedok je len pasívnym pozorovateľom, aj on má v určitých prípadoch právo na právne zastúpenie. Toto právo vyplýva priamo z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právnym zástupcom svedok získava dôležité záruky, napríklad že k svojej výpovedi nebude donucovaný nezákonným spôsobom, že mu nebudú kladené sugestívne a kapciózne otázky, a že bude rešpektované jeho právo odoprieť výpoveď. Toto právo je dôvodné najmä v prípade, ak je obvinený jeho blízkou osobou, alebo ak by svedok svojou výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo svojej blízkej osobe.
V aplikačnej praxi sa vyskytujú prípady, keď je osoba formálne predvolávaná ako svedok, hoci z materiálneho hľadiska ide o osobu podozrivú z trestného činu. V takýchto situáciách môže svedok (v materiálnom postavení podozrivého) svojou výpoveďou, aj napriek právu ju odoprieť, významne prispieť k vlastnej inkriminácii.
Medzinárodné porovnanie a špecifiká
Zatiaľ čo slovenský právny poriadok jasne definuje práva obvineného a poškodeného, iné právne systémy môžu mať špecifické prístupy. Napríklad v Írsku má polícia (An Garda Síochána) právo vyšetrovať trestné činy. V prípade "závažných" trestných činov (s potenciálnym trestom odňatia slobody na minimálne päť rokov) má Gardaí právomoc zatknúť a zadržať osobu na výsluch. V prípade menej závažných trestných činov sú právomoci polície obmedzenejšie. Írske právo tiež garantuje zadržanej osobe právo na súkromný rozhovor s právnym zástupcom, pričom výsluch nesmie nepretržite trvať dlhšie ako štyri hodiny a mal by byť nahrávaný na videokameru, pokiaľ to nie je nemožné. Zadržaná osoba má tiež právo mlčať, ale toto mlčanie môže byť za určitých okolností použité ako dôkaz proti nej.
Záver
Právo obvineného byť vypočúvaný za prítomnosti právneho zástupcu je základným pilierom spravodlivého trestného konania. Rovnako dôležité sú aj práva poškodeného, ktoré mu umožňujú aktívne sa podieľať na procese a domáhať sa spravodlivosti. Znalosť týchto práv je prvým krokom k ich efektívnemu uplatneniu a k zabezpečeniu rovnováhy medzi záujmami štátu, obvineného a poškodeného. V zložitých právnych situáciách je vždy odporúčané obrátiť sa na odbornú právnu pomoc advokáta.