Vnímanie samoty a jej vplyv na ľudské zdravie je komplexná téma, ktorá sa dotýka nielen psychickej, ale aj fyzickej pohody. Hoci niektorí jedinci môžu vnímať samotu ako formu osobnej slobody alebo cieľavedomú voľbu, pre mnohých sa stáva významným zdrojom stresu a negatívnych zdravotných dôsledkov. Tento článok sa ponorí do hĺbky problematiky samoty, jej psychologických a fyziologických dopadov, a rozličných pohľadov na jej existenciu v modernom svete.
Samota ako subjektívna realita náročnosti
Jednoducho povedané, keď je človek sám, všetko je náročnejšie. Tento pocit sa prehlbuje najmä v situáciách, kedy jedinec prešiel rozchodom, dokonca aj v prípade, že predchádzajúci vzťah nebol funkčný. Klienti často referujú, že aj keď ich partner v nefunkčnom vzťahu s ničím reálne nepomohol, po rozchode tú istú situáciu vnímali subjektívne oveľa horšie. Reálne sa toho s odchodom partnera v tomto ohľade až tak veľa nezmenilo, ale ten pocit, že nemáte nikoho za chrbtom a že je to celé len na vás - to je niečo úplne iné, zážitkovo je to veľký zdroj stresu. Tento stres nie je spôsobený len nutnosťou zariaďovať všetko sám, ale aj absenciou emocionálnej podpory. Nemáme sa o koho oprieť, s kým zdieľať, s kým sa poradiť, ku komu sa schúliť. Keď sa tento stres stáva chronickým, ďalej generuje ďalšie problémy, ku ktorým patrí napríklad oslabenie imunity.
Zdravotné dôsledky chronickej samoty
Chronická samota a s ňou spojený stres môžu viesť k oslabeniu imunitného systému, čím sa jedinec stáva náchylnejším na fyzické choroby a infekcie. Zdravotné problémy sa potom môžu začať nabaľovať ako snehová guľa. Existujú výskumy, ktoré potvrdzujú, že keď ľudia žijú sami, rýchlejšie chradnú, sú náchylnejší na duševné a somatické choroby vrátane kardiovaskulárnych ochorení, sú celkovo nespokojnejší a umierajú skôr. Tento fenomén poukazuje na hlbokú prepojenosť medzi sociálnym fungovaním a celkovým zdravím.
Rozdiel medzi samotou a osamelosťou
Je dôležité rozlišovať medzi samotou a osamelosťou. Samota môže byť pozitívnou skúsenosťou, ak sa jedinec dokáže cítiť komfortne vo vlastnej spoločnosti a vie si sám so sebou vyplniť čas zmysluplne. Osamelosť, na druhej strane, je negatívny emocionálny stav, ktorý pramení z pocitu izolácie a nedostatku zmysluplných sociálnych väzieb. Pre naše medziľudské a sociálne fungovanie je dôležité vedieť byť s druhými, ale rovnako aj vedieť byť sám so sebou.
Duševné zdravie a vzťahy
Jednou z definícií duševného zdravia a tiež cieľov psychoterapie je schopnosť nadväzovať a udržiavať dlhodobé a uspokojivé medziľudské vzťahy. To zahŕňa nielen dobrý vzťah s ostatnými, ale aj zdravý vzťah k sebe samému. Zdravý kontakt má svoj rytmus - je to schopnosť priblížiť sa, niekedy až do intimity, a schopnosť sa stiahnuť, niekedy až do izolácie. Keď sa tento prirodzený priebeh niekde zadrhne, môže to prinášať pomerne závažné problémy.
Duševné zdravie | SDA x Dejepis Inak
Vzťahovosť ako základ všetkého
Som presvedčený, že vzťahové je vlastne všetko. Ľudia sa naučili, že majú chodiť do práce, zarábať peniaze, starať sa o bývanie, ale v skutočnosti neustále riešia predovšetkým vzťahy, a to nás nikto neučil. Nejde len o vzťahy s druhými ľuďmi, ako sú matka, rodičia, kamaráti alebo kolegovia v práci. Je to napríklad aj vzťah k mestu, v ktorom žijeme, vzťah k práci, vzťah k autu… Časť ľudí prichádza do ordinácie s vedomím, že so vzťahmi majú nejaký problém - že si napríklad pripadajú opustene, vzťahy sa im nedaria alebo sa často dostávajú do konfliktu.
Predstavte si napríklad človeka, ktorý si od školy pripadá sám, zažil šikanovanie, ale nedarí sa mu ani v ďalších kolektívoch a pripadá si osamelý, vylúčený. Ako sa to deje? Má naozaj len takú smolu, alebo je nejaký spôsob, akým on sám môže k takémuto výsledku prispievať? Z minulosti má zlú skúsenosť, naučil sa svetu nedôverovať, a my sa spoločne snažíme zistiť, či on sám neopakuje nejaký scenár, ktorý ho privádza na rovnaké životné miesto.
Rôzne skupiny samotárov a ich motivácie
Učíme sa, ako byť spokojným v sexe, ako zarobiť peniaze alebo dobre vychovať deti, len šancu na spokojný partnerský vzťah stále akosi vnímame ako osudovo danú. Akoby sa ľudia delili na tých, ktorí ho majú, a na tých, ktorým je súdené žiť osamote. Títo singles sa delia približne do štyroch skupín:
- Tí, ktorí chcú byť sami po sklamaní: Zažili veľké sklamanie vo vzťahoch a rozhodli sa stiahnuť do ústrania.
- Samotári hľadajúci partnera: Dlhší čas žijú single a radi by našli nového partnera.
- Tí, ktorí stratili nádej: Majú pocit, že už toho skúsili a zažili toľko, že im neostáva žiadna nádej na šťastný život s partnerom.
- Tí, ktorí vnímajú samotu ako pozitívum: Nemajú žiadne zranenia a napriek tomu zastávajú názor, že byť sám je fajn.
„Často ide o jedincov, ktorí si zvolili vedomú samotu ako spôsob života, pretože sa nechcú zaťažovať pozemskými záležitosťami, ale plne sa oddať Bohu. Ten sa potom de facto stáva ich partnerom,“ mieni Aleš Kalina. „Pokiaľ sa však niekto rozhodne byť sám bez toho, aby mal nejaký vyšší zámer, samota pre neho bude zničujúca a nakoniec ho udusí. Človek je, skrátka, tvor spoločenský a negatívny dopad nedobrovoľnej samoty potvrdzujú aj lekárske výskumy. Pričom v tejto súvislosti nehovoríme len o partnerských vzťahoch, pretože aj priateľské kontakty sú nevyhnutné na udržanie pevného zdravia. Spoločenskejší ľudia sa cítia menej v strese, viac sa o seba starajú a menej v živote riskujú.“
Samota ako priestor pre zotavenie a jej limity
Ako prospešnú je možné brať samotu po rozchode alebo inom traumatizujúcom zážitku. Ponúka nám totiž jedinečnú možnosť poriadne spracovať prežitú traumu, upokojiť sa v duši a pripraviť sa na nový vzťah. Po roku alebo aj skôr už nás však prestáva baviť byť sami. Zápasíme s prichádzajúcimi pocitmi zmaru a nenaplnenia, hoci okoliu viac či menej presvedčivo tvrdíme, že sme spokojní a konečne máme čas venovať sa knižkám a chodiť na angličtinu. Priatelia nám hovoria: „Neseď stále doma a choď sa niekam baviť.“ Nakoniec nás presvedčia, takže počúvneme a vyrazíme do klubu alebo do baru. Párkrát to zopakujeme, ale nakoniec sa len zakonzervujeme vo svojej otrávenosti a beznádeji, pretože nestretneme nikoho, kto by nám bol aspoň trochu sympatický. Na popud obzvlášť neodbytného kamaráta sa ešte zaregistrujeme do internetovej zoznamky a po pár beznádejných schôdzkach sa z nás stávajú horúci kandidáti na doživotnú osamelosť.
Samota v partnerskom vzťahu
Téma samoty sa veľmi dotýka aj ľudí, ktorí síce žijú vo vzťahu, ale prakticky sú v ňom sami. Sú zranení, ale nevedia byť sami, a tak si niekoho nájdu, pričom je im do istej miery jedno, s kým budú žiť. Nemajú silu z nevyhovujúceho a nefunkčného vzťahu odísť a z určitých dôvodov radšej zaprú sami seba.
Teória emočných rovníc a jej vplyv na vzťahy
Aleš Kalina pred 10 rokmi vymyslel teóriu emočných rovníc, systém, ktorý vychádza z toho, že keď nám niekto ublíži, nadobudneme presvedčenie, že svet je plný ľudí, ktorí túžia druhým škodiť a ničiť ich. Nedôjde vám, že taký svet je len vo vašej hlave, kde filtrujete realitu cez svoje strachy a negatívne zážitky z minulosti. Náš mozog totiž funguje ako výkonný počítač a zaznamenáva všetko už od nášho prenatálneho života. Tieto skúsenosti potom spracováva ako vzorce alebo rovnice, ktorých môže byť od 200 až do 4 tisíc. Zlé skúsenosti sú základom negatívnych emočných rovníc a my potom v živote opakujeme stále rovnaké chyby a prežívame rovnaké nepríjemné situácie bez toho, aby sme si uvedomovali podstatu problému.
„Najprv musíme spoločne s klientom nájsť situácie, kedy vznikli podstatné vzorce správania, ktoré mu bránia zoznámiť sa a žiť v partnerstve,“ hovorí kouč. V drvivej väčšine prípadov sa zrodili v detstve, v kontakte s mamou a otcom, ktorí nás napríklad odmietali, nerešpektovali našu vnútornú podstatu, bránili nám robiť veci po našom, takže sme si až do dospelosti udržali tendenciu byť radšej sami a nikoho nevyhľadávať, pretože je to pre nás bezpečnejšie. A ďalšie vzorce možno vznikali aj neskôr v kontakte s prvými láskami.
"Objednávka partnera" ako nástroj na zmenu
Ďalším krokom je spísanie objednávky partnera, kedy klient prostredníctvom formulára opíše svojho „anjelského“ partnera. Má byť chudý, zábavný, domáci typ, chovateľ psov? Alebo má milovať dobré jedlo, francúzske Alpy a chcieť založiť rodinu? (Kouč odporúča pre zosilnenie účinku vystrihnúť si z časopisu fotku niekoho, kto sa nám páči.) Požadované vlastnosti potom klient rozdelí podľa tém do štyroch kvadrantov „práca, peniaze, zdravie, vzťahy“ a potom v jednotlivých kvadrantoch zostaví vety. Nesmie ich však byť viac než šesť (aby to hlava dokázala „pobrať“). Napríklad pri vete „Moja partnerka je nadšená športovkyňa“ si bude predstavovať, ako s dotyčnou niekam ide, aké je to skvelé, že ju tiež tak baví lyžovanie, a ako im to ladí. „Musí mu z toho behať mráz po chrbte, musí ho to hriať. Je to otázka pätnástich alebo dvadsiatich sekúnd, len čo sa emócia dostaví, prechádza k ďalšej vete. Toto vykonáva denne počas jedného mesiaca,“ vysvetľuje Aleš Kalina. „Potom objednávku vezme a uloží ju niekam do skrine pod bielizeň, aby na ňu zabudol. A skúsenosť ukazuje, že do šiestich mesiacov sa objaví nový partner.“ Medzitým môže robiť všetko, čo mu v danej chvíli pripadá zaujímavé. Môže vymetať bary a brázdiť internetové zoznamky, ale tiež nemusí. „Príbeh založený na takej objednávke je veľmi špecifický a je postavený tak, aby už človek nepochyboval, aby mu hlava už nemohla našepkávať, že toto sa nemôže stať a že na také dievča alebo chlapca ja nemám,“ hovorí kouč.
Problém teda nie je v tom, že „nie sú ľudia“, ako si mnoho ľudí, ktorí práve nemajú vzťah, nahovára, ale v príprave a naladení na vzťah. A keď klient pochopí silu práce s mozgom, chce si podľa kouča obyčajne vyladiť aj ďalšie oblasti - sebavedomie, peniaze, sexualitu. Ako dlho vlastne trvá preladenie? „Môže to byť mesiac, ale tiež rok a pol, záleží na zákazke.“
Nárast samotárov a vplyv modernej spoločnosti
A či samotárov pribúda? „Určite, ešte pred sto rokmi ľudia žili v menších komunitách, ktoré nepodporovali a mnohokrát ani neumožňovali život osamote,“ mieni Aleš Kalina. Dnes podľa jeho názoru prispievajú k samote médiá, pretože človek si môže zaobstarať zábavu sám bez toho, aby k tomu potreboval druhého. Zatiaľ čo predtým sa viac hrali hry a deti viac behali vonku a hrali futbal, dnes sú zvyknuté byť na sociálnych sieťach a hrať hry v medzinárodnom prostredí na počítači, kde sa o vzniku skutočných vzťahov ani o spoločenstve nedá hovoriť.
A akých potomkov tieto dnešné deti raz vychovajú? „Ten hlavný problém však nie je v počítačoch, ale v rodičoch, ktorí boli predtým iní. Nemali toľko práce, bola lepšia morálka, všetci boli od seba viac závislí z hľadiska vzájomnej pomoci,“ hovorí Kalina. „Dnes žijeme v prostredí, kde staviame ploty, bojíme sa jeden druhého a chováme bojové psy. Zároveň nás nikto neučí, ako si nájsť partnera a ako vychovávať deti, takže to robíme metódou pokusu a omylu. Potom sme - čo sa týka vzťahov - ako vypustení z klietky, niekde na úrovni doby ľadovej… Avšak za posledné roky sa objavila kopa seminárov, ktorých témou je aj partnerstvo, tak ich je azda možné brať ako náznak toho, že na vzťahy sme rozhodne nerezignovali. Vzťahy máme „zalezené pod kožou“, o čom svedčí aj fakt, že podľa vedcov osamelý život priamo ohrozuje fyzické zdravie.
Duševné choroby a ich vnímanie v spoločnosti
V kontexte diskusií o samote a jej vplyve na duševné zdravie je dôležité spomenúť aj tému duševných porúch. Existuje mnoho predsudkov voči ľuďom trpiacim duševnými poruchami, ktoré môžu viesť k stigmatizácii a izolácii. Informácie zverejnené na webovej stránke toptenz.net s odvolaním sa na Americkú psychiatrickú asociáciu poskytujú prehľad niektorých duševných porúch a ich prejavov v bežnom živote.
- Bipolárna porucha: Charakterizovaná striedaním emócií ako radosť a hnev s depresívnym stavom, u niektorých pacientov spôsobuje psychózy. Pacienti majú veľmi málo sebakontroly. Touto duševnou chorobou trpí 2,6% dospelej populácie. Porucha je genetická. V niektorých prípadoch nie je liečba nutná. Najviac ohrození sú pacienti, ktorí ubližujú sami sebe, alebo ubližujú ľuďom vo svojom okolí.
- Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Chronické ochorenie, pri ktorom sa pacienti často trápia opakujúcimi myšlienkami, obavami a strachom, ktoré môžu byť vystriedané opakujúcimi sa úlohami, či činnosťami. Touto poruchou trpí jedno percento dospelých. Stav pacienta je možné zlepšiť pomocou psychoterapie a niektorými liekmi. Pacienti trpiaci touto poruchou nie sú v skutočnosti pre svoje okolie nebezpeční, no ich život môže byť ťažký a ich správanie sa môže zdať divné.
- Predstierané poruchy: Jedinci s touto poruchou na seba iba neustále upriamujú pozornosť, často rozprávajú príbehy o svojej komplikovanej zdravotnej situácii či návšteve nemocníc. Vyskytujú sa u menej ako 0,5% dospelej populácie. Porucha môže prameniť z tráum z minulosti. Psychoterapia však môže pomôcť.
- Schizoafektívna porucha: Bizarná kombinácia ťažkej bipolárnej poruchy a miernej schizofrénie. Pacienti majú kolísavú depresívnu náladu, strácajú kontakt s realitou. Môžu sa u nich vyskytnúť bludy, či halucinácie. Poruchou trpí asi 0,5% Američanov. Dá sa ľahko liečiť kombináciou liekov. Väčšina ľudí s touto poruchou môže v spoločnosti fungovať úplne normálne. Rovnako ako bipolárna porucha, aj táto má, pokiaľ sa nelieči, vysoký počet obetí samovrážd.
- Depersonalizácia: Porucha subjektívneho prežívania svojej vlastnej osobnosti, odcudzenie sebe a okoliu. Pacient má pocit, že nie je sám sebou, alebo má pocit, že jeho život je nejaký druh filmu, alebo sna. Je to veľmi vzácny druh poruchy, trpí ňou menej ako 0,5% populácie. Nepomáhajú na ňu žiadne lieky a niektorí ľudia sa budú cítiť oddelení od reality po zvyšok svojho života.
- Trichotillomania: Posadnutosť vyťahovať si pod vplyvom stresu chlpy či vlasy. Jedinci s touto poruchou si neustále ťahajú z tela chlpy, vlasy, obočie, či mihalnice, keď to urobia, dosiahnu úľavu. Je to tiež veľmi vzácna porucha. Je možné ju prekonať pomocou psychoterapie. V niektorých prípadoch sa na liečbu používajú aj lieky.
- Špecifické fóbie: Nezvyčajný, ale nezvládnuteľný strach z každodenných vecí. Existuje mnoho podkategórií a konkrétne názvy pre rôzne fóbie, ale všetky spadajú pod jedno: strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly. Fóbie sú bežné, trpí nimi až 8,7% ľudí. Sú spôsobené nejakou traumou z detstva. Medzi najčastejšie metódy na liečbu fóbie patrí expozičná terapia a hypnoterapia.
- Antisociálne poruchy osobnosti (sociopatia, psychopatia): Jedinci s touto poruchou nemajú žiadnu morálku, empatiu, či emócie. Sú výborní klamári, necítia žiadne výčitky za škody. Väčšina pacientov je schopných zapojiť sa do zločinu. Antisociálnou poruchou osobnosti trpí 1% Američanov. Na poruchu nie je žiadny liek a jedinou liečbou je naučiť pacientov konať a správať sa normálne.
- Disociatívna porucha identity: Veľmi vážne ochorenie spôsobené ťažkou traumou. Jedinec s touto poruchou má rozdelenú osobnosť do dvoch alebo troch identít. Vyskytuje sa len u približne 0,1% Američanov. Neexistujú na ňu žiadne lieky, avšak vo veľa prípadoch môže pomôcť hypnoterapia. Pacienti nemôžu žiť v normálnej spoločnosti, iba ak prešli rozsiahlou terapiou.
- Schizofrénia: Chronická duševná choroba, ktorá ovplyvňuje správanie, myslenie a emócie. Pacient má rozštiepenú myseľ, je vzťahovačný, často sa rozpráva sám so sebou, vytvára si svoj svet. Ťažko rozozná, čo je skutočné a čo nie. Môže mať aj sluchové či zrakové halucinácie. Touto ťažkou chorobou trpí asi jedno percento Američanov. Porucha sa lieči pomocou liekov.
Tieto informácie zdôrazňujú, že duševné zdravie je rovnako dôležité ako fyzické zdravie a že porozumenie a podpora sú kľúčové pri zvládaní týchto komplexných stavov.