Tepelné mosty predstavujú častý problém v detailoch stavieb, najmä pri plochých strechách. Negatívne ovplyvňujú energetickú bilanciu objektu, znižujú povrchovú teplotu konštrukcií a vytvárajú podmienky pre vznik plesní. Stavebníctvo je odvetvie, ktoré sa neustále vyvíja. Dôraz na úsporu energií a minimalizáciu ekologickej stopy je čoraz výraznejší. Prerušenie tepelných mostov zohráva v tomto smere kľúčovú úlohu. Cieleným prerušením tepelných mostov sa výrazne znižujú tepelné straty budovy a eliminuje sa riziko kondenzácie v miestach s nedostatočným tepelným odporom.
Pochopenie tepelných mostov a ich dôsledkov
Tepelný most (alebo aj tepelná väzba) je miesto v stavebnej konštrukcii, kde dochádza k výraznejším tepelným stratám než v iných častiach obvodového plášťa. Ich výskyt môže viesť k vzniku plesní alebo kondenzácii vlhkosti - ide o javy, ktoré spolu úzko súvisia. Tepelné mosty často vznikajú na rozhraní rôznych stavebných materiálov s odlišnými tepelnotechnickými vlastnosťami. Typickým príkladom sú atiky plochých striech či kombinácie ľahčených tehlových blokov s plnou tehlou.
Za bezvetria nepredstavuje silný mráz z hľadiska teplotechniky väčší problém. Ak sa však mráz skombinuje s vetrom, situácia sa podstatne zhorší. Preto musí mať úsporná budova obmedzenú vzduchovú priepustnosť obvodovej konštrukcie. Najlepším a najlacnejším riešením býva prevencia, teda v prípade stavebníctva dôkladná príprava a dobrý projekt. V celoživotnom cykle stavby tvorí cena projektu z celkových nákladov 1 %, cena za výstavbu 19 %, zvyšok, teda 80 % nákladov, pripadá na prevádzku budovy vrátane jej recyklácie.
Legislatívny rámec a požiadavky na tepelnú ochranu budov
Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov sa neustále sprísňujú. Na Slovensku vstúpila do platnosti norma STN 73 0540-2:2012, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára nasledujúceho roka s cieľom naplniť požiadavky stratégie 20-20-20 podľa Európskej smernice 2010/31/EU. Tá zaväzuje členské krajiny Európskej únie k úsporám energie v budovách. Legislatívnymi opatrenia bolo na Slovensku zavedené prechodné obdobie, keď boli stanovené požiadavky na nízkoenergetickú úroveň výstavby od 1. januára 2013. V období po 1. januári 2016 boli stanovené požiadavky na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Cieľové požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie budú musieť byť splnené po 1. januári 2021, pričom pre verejné budovy je stanovený dátum 1. január 2019.
Cieľom stratégie 20-20-20 je:
- zníženie spotreby energie v budovách minimálne o 20 % do roku 2020;
- zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov ≥ min. 20 % do roku 2020;
- výstavba všetkých nových budov na území EÚ od 1. januára 2021 s takmer nulovou spotrebou energie.
Revidovaná norma (STN 73 0540-2/Z1 z 8/2016) sa vzťahuje na projektovú dokumentáciu, projektové a normalizované hodnotenia energetickej náročnosti budov, kde bolo vydané stavebné povolenie po 1. januári 2016. Požiadavky na budovy realizované od 1. januára 2016 sú v norme označené ako odporúčané a požiadavky na budovy realizované po roku 2020 sú stanovené ako cieľové odporúčané. Po 1. januári 2016 u nás teda z hľadiska tepelnej ochrany budov platia sprísnené požiadavky a normalizovanými sú hodnoty, ktoré platia pre ultranízkoenergetické budovy. Po roku 2020 bude nutné stavať nové budovy v súlade s cieľovými hodnotami, v súčasnosti platné pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V zmysle týchto požiadaviek sa musia spracovať všetky projektové dokumentácie k stavbám.
Všeobecne známym faktom je, že z celkovej spotreby energie pripadá takmer 40 % na budovy a z tejto energie by sa dalo výstavbou úsporných budov ušetriť do 78 % energie. Skutočnosťou zároveň zostáva, že v Európe žije približne 5 % svetovej populácie, ktorá však spotrebuje tretinu svetovej produkcie energie. Ušetrená energia je nielen prínosom pre rodinný rozpočet. Je to energia, ktorú nie je potrebné vyrobiť, nespotrebujú sa teda pri jej výrobe palivá, ktoré budú čoraz vzácnejšie a aj drahšie. Je nutné si uvedomiť, že naplnenie stratégie 20-20-20 nehovorí iba o zatepľovaní plášťov budov. Zatepľovanie je len jedným z pilierov tejto iniciatívy. Výstavba budov s nízkymi spotrebami energií ide ruka v ruke so znižovaním energetickej náročnosti budov, a teda úzko súvisí s využívaním alternatívnych zdrojov energií na vykurovanie (chladenie) a prípravu teplej vody.
Tepelný odpor a súčiniteľ prestupu tepla: Kľúčové parametre
Tepelný odpor R charakterizuje schopnosť materiálu zadržať teplo. Závisí od hrúbky materiálu a tepelnej vodivosti. Túto hodnotu výrobcovia i predajcovia často pri stavebných materiáloch uvádzajú. Čím je jeho hodnota vyššia, tým lepšie materiál izoluje. Pri tepelných izoláciách sa vždy uvádza hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ. Je to veličina nezávislá od hrúbky. Čím je hodnota vodivosti nižšia, tým lepšie materiál izoluje.
STN 73 0540-2 udáva hodnoty tepelných odporov R pre jednotlivé stavebné konštrukcie, na základe ktorých sa výpočtom určujú hrúbky tepelných izolácií. Pre ploché strechy a šikmé strechy so sklonom strešnej roviny do 45° je v súčasnosti platná hodnota tepelného odporu konštrukcie R = 6,5 (m2.K/W) a po roku 2020 R = 9,9 (m2.K/W). Okrem hodnôt tepelného odporu uvádza norma aj hodnoty súčiniteľov prestupu tepla U. Ak sledujeme tepelno-izolačné vlastnosti materiálov, porovnávame, respektíve dávame do súvislosti dva parametre: tepelný odpor R a súčiniteľ tepelnej vodivosti daného materiálu λ. Zvýšenie tepelného odporu konštrukcie dosiahneme výberom produktu s nižším súčiniteľom tepelnej vodivosti λ a zvýšením hrúbky tepelnej izolácie.
Súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu λ (W/m.K) je dôležitým kritériom na porovnanie tepelnoizolačných vlastností izolácií udávajúcim, ako materiál vedie teplo. Čím je jeho hodnota nižšia, tým je izolačná schopnosť tepelnej izolácie vyššia. Hrúbka tepelnej izolácie d (m) sa vypočíta ako súčin d = R . λ.
Príklady:Ak použijeme izolant s λ = 0,03 W/m.K a chceme splniť kritérium pre tepelný odpor konštrukcie R = 9,9 m2.K/W, výpočtom zistíme, že budeme musieť použiť tento izolačný materiál s hrúbkou 0,3 metra.
Moderné riešenia pre ploché strechy: Tepelná izolácia a eliminácia tepelných mostov
V popredí sú riešenia, ktoré popri sofistikovanom technologickom základe ako nevyhnutnom predpoklade pre účinnosť samotného materiálu poskytujú celú škálu ďalších výhod. V súčasnosti je najvyhľadávanejšou zákazníckou voľbou na našom trhu expandovaný polystyrén (EPS), obľúbený najmä vďaka tomu, že v sebe spája viacero relevantných benefitov takpovediac v jednom balíku. EPS má vynikajúcu tepelnoizolačnú schopnosť a nízku nasiakavosť, ktorá prispieva k udržaniu jeho tepelných a mechanických vlastností. Zároveň má nízku hmotnosť, vďaka čomu sa minimalizuje záťaž na konštrukciu strechy. Vysoká pevnosť v tlaku a v ťahu vedie k posilnenej odolnosti proti silnému vetru, čo je obzvlášť dôležitá informácia, keďže ploché strechy vyžadujú extra ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Praktickosť EPS sa ukazuje aj pri samotnej montáži. Dosky expandovaného polystyrénu sa veľmi jednoducho kladú a pri zachovaní správneho montážneho postupu poslúžia takmer 50 rokov. EPS je cenovo dostupný materiál a patrí k tým jednorazovým investíciám, ktorých vstupné náklady bohato vykompenzuje dlhodobé šetrenie energií.
Spoločnosť Austrotherm, európska špička vo výrobe tepelnoizolačných produktov z polystyrénu s viac ako 60-ročnými skúsenosťami na trhu, ponúka komplexné riešenie tepelnej izolácie plochej strechy s najširšou ponukou bieleho a grafitového expandovaného polystyrénu. Systém zateplenia plochej strechy od Austrothermu zahŕňa okrem rovných dosiek EPS aj spádové tepelnoizolačné dosky či na mieru rezané úžľabia a nárožia na dokonalé odvodnenie plochej strechy. Všetky dané prvky ponúka v spracovaní z bieleho, ako aj zo sivého polystyrénu, ktorý má až o 23 % lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Spoločnosť Austrotherm, ako jediný výrobca na Slovensku ponúka v rámci komplexného systému zateplenia a odvodnenia plochej strechy tiež unikátny prefabrikovaný atikový prvok s vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami z EPS na zhotovenie okrajov plochých striech už za jeden deň. Okrem samotného materiálu spoločnosť Austrotherm svojim zákazníkom poskytuje bezplatné odborné poradenstvo, čím výrazne uľahčí celý proces zatepľovania od výberu produktu až po montáž.
Pre vytvorenie návrhu kladačského plánu a cenovej ponuky od spoločnosti Austrotherm je potrebné zaslať nasledovné informácie:
- Projektovú dokumentáciu, pôdorys alebo skicu s okótovanou polohou vpustov.
- Vaše kontaktné údaje.
- Technické údaje: spádové dosky, počiatočná hrúbka spádu (h1), hodnota spádu, materiál.Poznámka: Odporúčame h1 minimálne 20 mm a veľkosť spádu min. 2%. Ponúkame produkty s 0,5% spádom a jeho násobkami.
Máte záujem o tepelnoizolačný materiál značky Austrotherm, alebo potrebujete poradiť pri výbere materiálu či riešenia? Tepelné mosty predstavujú častý problém v detailoch stavieb, najmä pri plochých strechách. Negatívne ovplyvňujú energetickú bilanciu objektu, znižujú povrchovú teplotu konštrukcií a vytvárajú podmienky pre vznik plesní.
Na trhu dnes existuje viacero výrobcov zameraných na materiály určené na elimináciu tepelných mostov. Jedným z nich je aj spoločnosť Termopan, ktorá vyrába konštrukčné prvky z materiálu Purenit - vysoko odolného, ľahko opracovateľného materiálu s výbornými tepelnotechnickými vlastnosťami. Cieľom je redukcia tepelných strát a zvýšenie povrchovej teploty na vnútornom líci konštrukcie. Atikové prvky z Purenitu efektívne znižujú tepelné mosty v miestach napojenia na betónové alebo kovové konštrukcie. Tradične používané OSB dosky už nepredstavujú vhodný materiál na kotvenie atikových plechov, pretože ich pevnosť a súdržnosť sa vplyvom vlhkosti znižuje.
Zateplenie Šikmej Strechy - Ako na to? Postup
Materiály pre zateplenie plochej strechy: Prehľad a vlastnosti
Na izoláciu plochých striech sa odporúča použiť izolácie z minerálnej vlny, expandovaného polystyrénu EPS, extrudovaného polystyrénu XPS alebo polyuretánu či penového skla. Veľkej obľube sa tešia a vrchol vo svojom používaní určite zaznamenajú izolácie z organických materiálov.
Minerálna vlna
Pojmom minerálna vlna označujeme skupinu izolačných materiálov vyrábaných tavením hornín. Tavením čadiča a následnou úpravou vzniká kamenná vlna. Tavenina sa rozvlákňuje a do jej jemných vlákien sú vstrekované spojivá, hydrofobizačné oleje, protiplesňové prísady a iné aditíva upravujúce vlastnosti. Materiál sa po ochladení reže na potrebné rozmery. Kamenná vlna sa dodáva v zrolovaných pásoch alebo doskách. Vďaka čadiču má kamenná vlna vysoký bod tavenia a odoláva ohňu. Sklená vlna sa vyrába podobne ako kamenná, avšak, základnou surovinou na jej výrobu je kremeň. Vyznačuje sa podobnými vlastnosťami ako kamenná vlna. Významnou výhodou minerálnych tepelných izolácií je ich nízky difúzny odpor, a tým aj vysoká paropriepustnosť. Stavba s izoláciami na báze minerálnej vlny môže pri vhodne navrhnutej skladbe obvodových plášťov „dýchať“. Táto schopnosť umožňuje vlhkosti skondenzovanej v obálke domu, teda aj v strešnom plášti, voľne sa odparovať. Takýmto spôsobom sa vlhkosť naakumulovaná v strešnom plášti počas nepriaznivých klimatických pomerov stihne v suchom období odpariť. Vďaka tejto vlastnosti sa minerálna vlna úspešne používa v difúzne otvorených konštrukciách. Súčiniteľ tepelnej vodivosti minerálnych vĺn je od λ = 0,035 W/(m.K). Práca s minerálnou vlnou je pomerne jednoduchá, dobre sa delí aj tvaruje. Minerálna vlna sa používa na zateplenie plochých striech v dvoch úrovniach. Najčastejšie je to rozložením na nosnú časť strechy, ktorú tvorí plný záklop drevenej konštrukcie, alebo betónová plocha stropnej konštrukcie. Ak je plocha strechy v požadovanom spáde, dosky minerálnej vlny sa rozložia obvykle v dvoch navzájom pootočených vrstvách s vystriedaním škár tak, aby sa eliminovali tepelné mosty. Spád je možné vytvoriť aj doskami narezanými na mieru v požadovanom sklone. Na vrstvy tepelnej izolácie sa následne montujú ďalšie vrstvy hydroizolačného plášťa strechy. Aj v prípade plochých striech je možné tepelnú izoláciu montovať pod jej nosnú časť, obvykle zo spodnej časti priehradových nosníkov.
Expandovaný polystyrén (EPS)
Penový polystyrén je produktom polymerizácie styrénu a pentánu, ktoré sa následne spevňujú. S cieľom splniť požiadavky odolnosti voči ohňu sa doň pridávajú retardéry horenia, ktoré zaisťujú samozhášavosť materiálu. Expandovaný polystyrén (EPS) sa vyrába s pevnosťami v tlaku 50 až 250 kPa. Táto hodnota je súčasťou označenia produktov. Napríklad, EPS 200 znamená, že materiál má pevnosť v tlaku 200 kPa. Súčiniteľ tepelnej vodivosti expandovaného polystyrénu je od λ = 0,037 W/(m.K). Tepelnoizolačné vlastnosti zabezpečuje štruktúra materiálu, ktorý je tvorený asi 2 hmotnostnými percentami styrénu. Na trhu sa stretávame aj tzv. sivým polystyrénom. Ide o novú generáciu EPS, ktorá sa od bežného polystyrénu líši vzhľadom, ale predovšetkým tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré materiál získa pridaním uhlíkových nanočastíc pred jeho vypenením. Tieto častice sú pôvodcom sivého sfarbenia, zároveň však obmedzujú sálavú zložku šírenia tepla materiálom, čo vedie k jeho lepšej hodnote súčiniteľa tepelnej vodivosti λ, ktorý je od 0,032 W/(m.K).
Extrudovaný polystyrén (XPS)
Extrudovaný polystyrén (XPS) sa na rozdiel od penového polystyrénu vyrába procesom nazývaným extrúzia. Tavenina kryštalického polystyrénu sa vytláča za súčasného sýtenia speňovadlom. Na konci vytláčacej trubice zariadenia dochádza k uvoľneniu tlaku za súčasného napenenia materiálu. Aj napriek tomu, že expandovaný i extrudovaný polystyrén majú základ v rovnakej látke, ich výsledné vlastnosti sú rôzne. Extrudovaný polystyrén má uzavreté bunky, a tým aj prakticky nulovú nasiakavosť, vyššiu odolnosť voči zmenám teploty, mechanickému poškodeniu a aj podstatne vyššiu pevnosť, až do 300 kPa. Objemová hmotnosť XPS je 30 - 40 kg/m3. Polystyrén sa používa na zateplenie plochých striech výhradne zhora. Na plochu strechy sa mechanicky kotví, aby nedošlo k posunu jednotlivých platní. Aby sa eliminovali tepelné mosty v miestach styku polystyrénových platní, vhodné je použiť dve vrstvy izolácie kladené na väzbu. Na vytvorenie požadovaného spádu je možné u výrobcu objednať aj tzv. spádový polystyrén, ktorý sa vyrába pre konkrétnu strechu na objednávku.
Penový polyuretán (PUR)
Penový polyuretán (PUR) je mimoriadne účinnou tepelnou izoláciou s veľmi nízkym súčiniteľom tepelnej vodivosti λ < 0,025 W/(m.K). Vzduchové bubliny (póry) peny sú veľmi malé a schopné vyššej absorpcie tepelného infračerveného žiarenia. Vzhľadom na vysokú citlivosť materiálu voči UV žiareniu je potrebné ho okamžite po zabudovaní chrániť prerytím. Na zateplenie strešného plášťa plochej strechy je vhodné použiť predovšetkým PUR izoláciu vo forme dosiek. Pri jej aplikácii dosiahneme (v porovnaní s inými izolačnými materiálmi) rovnaké tepelno-technické parametre pri použití menších hrúbok izolantu. Dosky z PUR peny sa rozložia po streche. Tepelným mostom pomáhajú predchádzať perá a drážky po stranách dosiek. Prípadné škáry sa vyplnia odrezkami izolácie a PUR penou v spreji.
Penové sklo
Penové sklo si v našich končinách ešte stále hľadá svoje miesto pod slnkom. Zrejme aj kvôli vysokej cene. Vyrába sa zo špeciálneho hlinitosilikátového skla zmiešaného s veľmi jemným uhlíkovým prachom. Táto zmes sa v tunelovej peci v oceľových formách ohreje na asi 1000 °C. Roztaví sa za súčasnej oxidácie uhlíka na CO2, ktorý vytvorí z taveniny penu. Materiál obsahuje drobné uzavreté bublinky, vďaka čomu je nehorľavý a parotesný. Penové sklo sa vyrába vo forme granúl (štrku) alebo vo forme dosiek, ktoré sa s úspechom používajú pri izolovaní šikmých i plochých striech, a to aj pochôdznych a pojazdných s vysokým zaťažením. Súčiniteľ tepelnej vodivosti penového skla je λ = 0,04 až 0,048 W/(m.K).
Organické tepelné izolácie
Organické tepelné izolácie majú síce najstaršiu históriu v ich využívaní, stále sú však verejnosťou prijímané s veľkou dávkou nedôvery a rezervovanosti. Dokonca patria aj k pomerne drahým materiálom. Sú ekologické a obnoviteľné, založené 100 % na prírodnej báze. Spĺňajú všetky požiadavky na ekológiu výstavby.
Konopné izolácie
Najväčšou prednosťou konope je jeho rýchla obnoviteľnosť. Rastie rýchlejšie ako drevo, bez potreby zvláštnej starostlivosti a nárokov na ošetrovanie chemickými látkami. Z vlákien tejto rastliny sa môžu vyrábať konštrukčné dosky alebo tepelno-izolačné materiály vo forme dosiek či rúna. K dispozícii je aj konopná fúkaná sypká izolácia vhodná na zateplenie neprístupných a tvarovo zložitejších priestorov. Súčiniteľ tepelnej izolácie je λ = 0,035 W/(m.K). Preto by tento materiál mohol smelo konkurovať minerálnej vlne. Prednosťou je pevnosť a odolnosť voči vlhkosti, hnilobe alebo napadnutiu škodcami. Nevýhodou je mierne ťažšie spracovanie, pretože sa ťažšie reže.
Ľanové izolácie
Ľanové izolácie majú zníženú horľavosť a sú paropriepustné. Sú preto predurčené pre difúzne otvorené skladby strešných plášťov. Neobsahujú formaldehyd, živice a ani žiadne zdravotne škodlivé zlúčeniny. Ide teda o ekologický a zdravotne neškodný produkt. Odborníci tvrdia, že rastliny sú vo výrobnom procese zbavené hlavných zdrojov živín a výrobok obsahuje len celulózu.
Drevené vlákna a celulóza
Podobné vlastnosti predchádzajúce rastlinné izolácie a rovnaký boj o popredné priečky v popularite majú pred sebou izolačné materiály z drevených vlákien. Majú vysokú tepelnú kapacitu (c = 2100 J/(kg·K)), vďaka ktorej sa v horúcich letných mesiacoch neprehrievajú a súčasne pôsobia ako tepelnoakumulačný materiál. Sú paropriepustné, v konštrukcii navyše fungujú ako pijavý papier - pohlcujú vlhkosť a distribuujú ju bez toho, aby boli mokré. Všetky tieto výrobky sú čisto ekologické, pretože sa pri ich výrobe nepoužívajú žiadne lepidlá. Z recyklovaného novinového papiera sa vyrábajú celulózové tepelno-izolačné materiály. Pri ich zrode je teda v podstate drevo. Rozdrvený novinový papier sa v procese výroby izolačnej zmesi zmiešava s prísadami, spravidla bóritanmi, ktoré zaisťujú jeho odolnosť proti škodcom, plesniam, hnilobe a ohňu. Zmes je následne rozomletá. Keďže sa aplikuje fúkaním, je ňou možné vyplniť akékoľvek, aj ťažko dostupné miesta, čo sa využíva pri dodatočnom zatepľovaní jestvujúcich objektov bez nutnosti demontáže strešného plášťa. Treba však počítať so sadaním materiálu. Pri aplikácii do striech s väčšími sklonmi je preto potrebné urobiť vhodné opatrenia, aby nedošlo k zosunutiu materiálu v smere gravitácie, a tým k znefunkčneniu izolácie.
Iné organické izolácie
Na trhu sú k dispozícii aj ďalšie izolácie, napríklad z korku alebo kokosových vlákien. Ich použitie je však spojené s ekologickým problémom. Jedinou izoláciou biologického pôvodu je ovčia vlna, ktorá sa formuje do mäkkých izolačných dosiek alebo izolačných rohoží. Vďaka trvanlivému a pružnému ovčiemu vláknu sa veľmi dobre tvarovo prispôsobuje. Patrí do skupiny materiálov so súčiniteľom tepelnej vodivosti od λ = 0,040 W/(m.K). Izolácia z ovčej vlny je difúzne otvorená, s vysokou paropriepustnosťou.
Dôležitosť správneho návrhu a realizácie
Ak si aktuálne staviate dom, mali by ste preto pri jeho navrhovaní počítať už s odporúčanými hodnotami. Rodinný dom nie je krátkodobá investícia, a preto je vhodné investovať už teraz, ako sa neskôr púšťať do ďalšej rekonštrukcie, čím sa navýšia náklady. Pri zatepľovaní sa v takomto prípade mení iba hrúbka izolácie, ktorá prináša vyššie náklady.
Projektant je povinný navrhnúť budovu tak, aby splnila všetky tieto požiadavky. Výpočet celkového tepelného odporu konštrukcií, výpočet mernej potreby tepla na vykurovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budovy sú súčasťou projektu pre stavebné povolenie alebo projektu rekonštrukcie, takže hrúbku izolácie vám navrhne projektant. Pri výbere tepelnej izolácie na zateplenie domu nie je hrúbka jediným dôležitým parametrom. Výrobcovia tepelných izolácií udávajú hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti λ. Čím je jeho hodnota nižšia, tým lepšie materiál izoluje. Štandardne sa používajú tepelné izolácie s hodnotami súčiniteľa tepelnej vodivosti 0,039 až 0,040 W/(m.K). Treba ale poznamenať, že každá izolácia je vhodná na iný účel. Navrhnúť vhodnú tepelnú izoláciu je úlohou projektanta. Napríklad na pochôdzne ploché strechy sú vhodné stabilizované dosky z penového polystyrénu. Minerálna vlna zároveň pôsobí ako akustická izolácia v skladbe šikmej strechy, preto sa polystyrén do skladby šikmej strechy pri obytných podkroviach nepoužíva.
Potreba energie a energetická hospodárnosť budovy závisia aj od tvaru strechy, samozrejme, v kontexte s orientáciou budovy. Platí však, že plochá (prípadne pultová) strecha má menšiu ochladzovaciu plochu a tiež menej zložitých detailov a s tým súvisiacich tepelných mostov ako strechy zložitejších tvarov. Či už sa chystáte dom rekonštruovať alebo stavať nový, myslite na to, že strecha má veľký vplyv na potrebu energie na vykurovanie. Vplyv strechy na energetickú náročnosť závisí ako od jej tepelnoizolačných vlastností, tak aj od jej tvaru a percenta, ktorým sa podieľa na ploche teplovýmenného obalu domu.
Ak plánujete v súčasnosti stavbu nového domu, prípadne rozsiahlejšiu rekonštrukciu staršieho objektu, myslite na to, že strecha má veľký vplyv na potrebu energie na vykurovanie. Vplyv strechy na energetickú náročnosť závisí ako od jej tepelnoizolačných vlastností, tak aj od jej tvaru a percenta, ktorým sa podieľa na ploche teplovýmenného obalu domu. Myslite dopredu. Určite nepôjde o krátkodobú investíciu, a preto uvažujte nad jeho zateplením podľa štandardov, ktoré prídu do platnosti po roku 2020. Uvedomte si, že navýšenie rozpočtu sa bude týkať v podstate len hrúbky materiálu.
tags: #linearneho #prestupu #tepla #linearneho #tepelneho #mosta