Zdravotná starostlivosť na Slovensku čelí komplexnej výzve, ktorá sa prejavuje najmä v nedostupnosti všeobecných lekárov, ale aj špecialistov, predovšetkým vo vidieckych oblastiach. Táto situácia má priamy dopad na kvalitu života občanov a vyžaduje si systematické riešenia na viacerých úrovniach.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku
Na Slovensku zabezpečujú ambulantnú zdravotnú starostlivosť všeobecní lekári pre dospelých, všeobecní lekári pre deti a dorast a špecialisti podľa zamerania odboru, ako sú napríklad oční lekári, neurológovia či kožní lekári. Táto starostlivosť je poskytovaná v rôznych zdravotníckych zariadeniach, vrátane ambulancií, polikliník, nemocníc a univerzitných nemocníc. Tieto zariadenia môžu byť štátne alebo súkromné, čo znamená, že fungujú aj ako súkromné ambulancie, polikliniky, nemocnice a špecializované zariadenia.
Pre občanov Európskej únie, ktorí majú Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP), vydaný v ich domovskej krajine, je zabezpečený nárok na neodkladnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť. V prípade, ak zariadenie EPZP akceptuje, pacient uhrádza len tie náklady, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako napríklad nadštandardná izba v nemocnici. Ak EPZP nie je akceptovaný, pacient musí zdravotnú starostlivosť uhradiť a následne môže požiadať o preplatenie v svojej domovskej krajine. Je dôležité poznamenať, že EPZP nepokrýva celkovú sumu za všetky výkony, pretože každý členský štát EÚ má odlišný systém preplácania. Komerčné zdravotné poistenie však môže v závislosti od typu zmluvy refundovať náklady aj v plnej výške.
Cudzincov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, ktorí nemajú komerčné zdravotné poistenie, čaká podobný scenár. Neodkladná a potrebná zdravotná starostlivosť im bude poskytnutá, avšak budú si ju musieť uhradiť a následne požiadať o preplatenie vo svojej krajine. V prípade uzatvorenia komerčného zdravotného poistenia liečebných nákladov v krajine pôvodu alebo na Slovensku, rozsah hradenej starostlivosti definuje zmluva.
Pre cudzincov existuje aj formulár S1, tzv. osvedčenie o nároku na zdravotnú starostlivosť, určený pre tých, ktorí nežijú v krajine, kde sú poistení, ale spĺňajú legislatívne podmienky pre jeho vystavenie. Tento formulár môže zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ a vydáva ho príslušná zdravotná poisťovňa.
Poplatky v rámci zdravotnej starostlivosti sú schvaľované zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, zatiaľ čo poplatky za recepty na lieky sú dané zákonom.
Výzvy vidieckych oblastí: Neatraktívnosť a odliv lekárov
Ordinovanie na vidieku sa stáva pre všeobecných lekárov čoraz neatraktívnejším. V mnohých obciach zostávajú lekári len tí, ktorí v danej lokalite žijú, alebo obsluhujú obyvateľov viacerých dedín. Starostovia obcí poukazujú na to, že čoskoro budú ľudia za lekárskou starostlivosťou musieť cestovať výlučne do miest. Hlavným dôvodom je vyľudňovanie obcí a regiónov, z ktorých obyvatelia odchádzajú do väčších centier.
Momentálne nastavenie vo financovaní ambulancií neumožňuje udržať ich chod pri nízkom počte pacientov. Ambulancie sú totiž podnikateľské subjekty, ktoré si musia zarobiť na nájom, platy personálu a ostatné prevádzkové náklady. Financovanie prebieha najmä formou kapitačných platieb, teda mesačných platieb za každého pacienta. Tento model však nie je dostatočný pre ambulancie v regiónoch s nízkym počtom obyvateľov.
Mladí lekári sa do vidieckych oblastí nehlásia, čo je pochopiteľné, ak v obci žije prevažne staršie obyvateľstvo a mladí ľudia odchádzajú. V takejto situácii žiaden lekár nebude investovať do budovania prevádzky v "umierajúcej" obci. Najčastejším dôvodom úbytku lekárov je prirodzené starnutie a odchod do dôchodku. Približne polovica ambulantných lekárov je už v dôchodkovom veku, mnohí z nich majú viac ako 70 rokov. Okrem toho, lekári, ktorí plánujú rodinu alebo ju už majú, prihliadajú aj na dostupnosť škôl, škôlok a mimoškolských aktivít pre svoje deti.
Prípadové štúdie obcí:
Štandard oslovil viacero slovenských obcí nad tisíc obyvateľov, aby zistil, ako je v ich územiach zabezpečená zdravotná starostlivosť.
- Obec bez všeobecného lekára: V jednej obci absentoval všeobecný lekár od roku 2019. Obyvatelia museli dochádzať za lekárom do obce Toporec, vzdialenej desať kilometrov. Starosta obce vyjadril, že je to samozrejme o individualite danej osoby, či je stotožnená pracovať na vidieku.
- Obec Zavar: V okrese Trnava má obec Zavar viac ako dvetisíc obyvateľov a všeobecný lekár tam funguje dlhodobo, ambulancia je dostupná počas celého pracovného týždňa.
- Obec Ľubietová: V okrese Banská Bystrica má obec Ľubietová lekára k dispozícii len jeden deň v týždni na tri hodiny. Starosta Pavel Zajac sa snažil získať odborníka pre svojich takmer 1 300 obyvateľov tým, že ponúkal bezplatný prenájom, úhradu energií a vody, ako aj dom na bývanie. Potenciálni lekári však reagovali, že "videl sa im malý dom", čo naznačuje, že sa v blízkej budúcnosti budú lekári sústreďovať už len v mestách.
- Obec Alekšince: V Nitrianskom okrese pôsobí všeobecná lekárka dlhé roky, pretože je obyvateľkou obce v určenom obvode, pod ktorý spadajú tri dediny. Starostka pripustila, že "možno by sme inak nikoho ani nemali."
Podpora zo strany samosprávnych krajov:
Samosprávne kraje sa snažia podporovať zriadenie ambulancií v obciach. Napriek tomu štát mení pravidlá hry.
- Prešovský kraj: Najväčší samosprávny kraj z hľadiska počtu obyvateľov spravuje až 642 vidieckych obcí, z toho len 67 má lekára. Za posledných päť rokov eviduje skôr ukončenie činnosti ambulancií než vznik nových.
- Trenčiansky samosprávny kraj: Má 258 obcí a lekárov majú v 51 z nich. Podľa hovorkyne kraja by mali zdravotné poisťovne zvýšiť platby lekárom v menej atraktívnych obciach.
- Nitriansky kraj: Prekvapivo informoval, že všetkých 354 obcí má zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vykryté. Podľa hovorkyne Zuzany Vilčekovej lekári pracujú rôznymi spôsobmi, niektorí obsluhujú viaceré obce, iní migrujú. Aj pod Zoborom však pozorujú úbytok ambulancií.
Riešenia a iniciatívy na prilákanie lekárov
Na riešenie nedostatku lekárov na vidieku sa zavádzajú rôzne opatrenia a iniciatívy.
Motivačné balíčky a podpora bývania:
Existuje potreba motivačných balíčkov, daňových zvýhodnení či príspevkov na bývanie, ktoré by spravili prax na vidieku ekonomicky atraktívnou. Pre poskytnutie príspevku na bývanie sú potrebné určité dokumenty, ako napríklad potvrdenie o uzatvorení pracovného pomeru so školiacim pracoviskom, licencia na výkon zdravotníckeho povolania, alebo potvrdenie o schválenej dotácii. Bližšie informácie a podmienky sú definované vo VZN (Všeobecne záväzné nariadenie) príslušného samosprávneho kraja.
Študentské výjazdy a lákadlá pre mladých lekárov:
Univerzita Komenského v Bratislave organizuje pre študentov medicíny výjazdové akcie do regiónov, ako je Žilinský kraj. Tamojšie nemocnice sa snažia mladých lekárov prilákať rôznymi výhodami a finančnými bonusmi. Prvý prodekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prof. MUDr. Peter Valkovič, PhD., zdôraznil, že tieto aktivity pomáhajú "odstigmatizovať" regióny a ukázať, že nejde o "nižšiu úroveň". Nemocnice v Žilinskom kraji, ktoré susedia s Českou republikou, čelia tvrdej konkurencii zo strany šiestich českých nemocníc v okruhu jednej hodiny. V reakcii na to plánujú v Čadci výstavbu 22 nájomných lekárskych bytov, ktoré by mali zabezpečiť kvalitné bývanie blízko práce za primeraný nájom.
Napriek tomu, že nemocnice Žilinského kraja majú funkčné oddelenia, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová uviedla, že by potrebovali viac ako 40 lekárov a 77 zdravotných sestier na dosiahnutie optimálneho stavu.
Podpora zriaďovateľov a zdravotných poisťovní:
Niektoré samosprávne kraje zriaďujú agentúry na podporu ambulantného sektora, ako napríklad Krajská zdravotnícka agentúra v Košickom kraji. V Trnavskom kraji vzniklo v posledných piatich rokoch šesť nových ambulancií všeobecného lekárstva, no zaniklo ich pätnásť, čo poukazuje na pretrvávajúci problém.
Financovanie ambulancií a dotácie:
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v rámci Plánu obnovy a odolnosti zverejňuje výzvy na získanie dotácií pre vznik nových ambulancií pre všeobecných lekárov a pediatrov, s možnosťou rozšírenia aj na špecialistov. Ak vlastné zdroje a dotácie nestačia, lekári sa môžu obrátiť na banky a využiť financovanie formou úveru.
Zdravotná poisťovňa je povinná uzavrieť zmluvu s ambulanciou, ak lekár preukáže dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti aspoň s jedným pacientom danej poisťovne. Všeobecní lekári a gynekológovia sú okrem iných špecialistov platení aj od kapitácie, čo je paušálna mesačná platba za pacientov. Výška kapitácie závisí od veku pacientov a odráža náklady spojené so základnou zdravotnou starostlivosťou. Najvyššia kapitácia je u malých detí a seniorov. Pre zjednodušenie môžeme predpokladať priemernú výšku kapitácie 4 eurá mesačne za pacienta (3 eurá na dospelého, 5 eur na dieťa). V prípade obvodného lekára s 1600 pacientmi by mesačná úhrada predstavovala 6 400 eur.
Prípad Lúk: Keď lekár chýba ako radca aj priateľ
Obec Lúky v okrese Púchov je príkladom obce, kde nedostatok lekára skomplikoval život obyvateľom, najmä starším. Po odchode posledných lekárov (všeobecného lekára pre dospelých a pediatra) zostalo zdravotné stredisko prázdne, s výnimkou lekárne. Starosta obce Ján Behro vytrvalo odmieta prenajať bývalú ordináciu všeobecného lekára, pretože stále verí, že sa im podarí prilákať nového lekára.
Obec sa snaží lekára prilákať inzerátmi, výzvami, spoluprácou s ďalšími obcami a samosprávnym krajom, no bez úspechu. Starosta si myslí, že mladí lekári uprednostňujú nemocnice alebo zahraničie, pretože na vidieku sa "zakopú". Obec v spolupráci so šiestimi ďalšími obcami bola ochotná lekárovi pomôcť s bývaním a prispieť na nájomné, dokonca by nechcela nič za prenájom ambulancie, kým by sa lekár nerozbehol. Tieto benefity však nemusia byť dostatočným lákadlom, ak nie je zabezpečený dostatočný počet pacientov. Starosta uvádza, že na uživenie obvodu by lekár potreboval minimálne 3000 pacientov, čo považuje za prehnané, keďže lekár by nemal šancu ich v takom počte stíhať.
Nádejou pre obec je lekár ukrajinského pôvodu, ktorý čaká na doklady zo svojej krajiny. Starosta si však uvedomuje, že kým lekár reálne neordinuje, situácia sa nemení.
Pacienti z Lúk si sťažujú na stratu ľudského prístupu, na ktorý boli zvyknutí. Ich bývalý lekár nebol len odborníkom, ale aj priateľom, ktorý poznal ich rodinnú anamnézu a staral sa o nich. Cestovanie do Púchova, najmä v zime, je pre mnohých komplikované, obzvlášť pre obyvateľov z kopaníc. Obec už v roku 2014 písala na samosprávny kraj so žiadosťou o pomoc, keďže lekári im pomaly odchádzali.
Paradoxne, kým obvodného lekára sa obci nedarí získať, svoju prevádzku si tu nedávno založil fyzioterapeut, ktorý má podľa starostu klientelu.
Celoslovenský problém: Štvrtina lekárov v dôchodkovom veku
Nedostatok lekárov je vážnym problémom slovenského zdravotníctva. Štvrtina všeobecných lekárov na Slovensku je v dôchodkovom veku a chýba ich približne 900. Napriek snahám štátu a samospráv prilákať lekárov do regiónov s nedostatkom, ekonomika ambulancie nie vždy dovoľuje ich udržateľnosť. Počet pacientov, rozsah starostlivosti a prísun zdravotníckeho personálu sú kľúčovými ukazovateľmi finančného zdravia ambulancie. Podľa vyhodnotenia ministerstva zdravotníctva z roku 2022 chýba na Slovensku 400 všeobecných lekárov pre dospelých a 223 primárnych pediatrov. Práca všeobecného lekára je nenahraditeľná.
S cieľom riešiť túto situáciu je nevyhnutné zamerať sa na komplexné riešenia, ktoré zahŕňajú finančnú a sociálnu podporu lekárov, zlepšenie podmienok na vidieku, ako aj aktívnu podporu vzdelávania a prilákania mladých lekárov do praxe na Slovensku.