Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: Základný prehľad a praktické aspekty

Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej istej veci. Občiansky zákonník uzákoňuje, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je jedným z druhov spoluvlastníctva upravené v Občianskom zákonníku. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi, t. j. ide o právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (skrátene BSM) je základnou formou usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi. Pojmovým znakom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tzv. bezpodielovosť. Bezpodielovosť vyjadruje (znamená), že miera účasti manželov na spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Majetkové vzťahy medzi manželmi podliehajú zvláštnemu právnemu režimu vzhľadom na účel a funkciu manželstva. Manželstvom sa podľa zákona o rodine rozumie zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine.

Občiansky zákonník rozlišuje dve formy spoluvlastníctva, a to podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Kým podielové spoluvlastníctvo je charakterizované spoluvlastníckym podielom, ktorý určuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva, v prípade bezpodielového spoluvlastníctva nie je majetkovoprávny vzťah medzi spoluvlastníkmi určený žiadnym podielom a každý z bezpodielových spoluvlastníkov je vlastníkom celej veci, t.j. 1/1, samozrejme, obmedzený vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka.

Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Ako už z názvu vyplýva, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) môže vzniknúť len medzi manželmi a taktiež je potrebné zdôrazniť, že vzniká priamo zo zákona. Spravidla vzniká uzatvorením manželstva a zanikne zánikom manželstva. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok nadobudnutý manželmi za trvania manželstva ktorýmkoľvek z manželov je ich spoločným vlastníctvom.

Výnimky z tejto zásady ustanovuje zákon, v zmysle ktorého do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ďalej veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a napokon veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z rozhodnutia ÚS ČR z 07.12.2000, sp. zn. III. ÚS 317/2000 vyplýva, že: „Ani za platnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vtedy platnom znení, nebolo vylúčené, aby za trvania manželstva nadobúdal veci (aj kúpnou zmluvou) len jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva, a to tým viac, ak kúpna cena kupovanej veci mala byť hradená z daru určeného len pre neho samotného.“

Za zmienku nepochybne stojí aj to, že takto zákonom vymedzený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva si manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť, a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak zahrnúť veci, ktoré by v zmysle zákona do neho nepatrili (napr. dedičstvo, dary a pod.), no rovnako z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčiť tie veci, ktoré by doň inak patrili.

Čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?

• hmotné veci (hnuteľné a nehnuteľné),
• nehnuteľnosti (pozemky, stavby),
• práva (pohľadávky),
• záväzky (dlhy),
• príjmy z podnikania,
• obchodný podiel (ak bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov),
• členský podiel v bytovom družstve,
• spoločný nájom bytu manželmi,
• všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný manželmi,
• náhrada škody (vyplatená jednému z manželov počas trvania manželstva),
• výhry zo stávok, hier a lotérií,
• peniaze získané pôžičkou (bez ohľadu na to či zmluvu uzavreli obaja, alebo len jeden z manželov),
• výnosy, úžitky a prírastky vecí (napr. úroky z peňazí, plody, mláďatá zvierat atď.).

Čo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?

• veci získané dedičstvom,
• veci získané darom,
• veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
• veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Spôsob užívania spoločných vecí a nakladanie s nimi

Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne. Spoločne v tomto prípade znamená, že náklady vynaložené na veci alebo náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním uhrádzajú manželia spoločne. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Aj keď zákon pojem „bežné veci“ bližšie nešpecifikuje, patria sem najmä úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy spoločného majetku, či už sú to nákupy, objednávky služieb a de facto všetko potrebné pre normálny chod domácnosti. Všetky iné veci ako bežné zákon považuje za „ostatné veci“, na zariaďovanie ktorých sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti treba podotknúť, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa môže dovolať jeho neplatnosti v rámci trojročnej premlčacej doby. V praxi sa stretávame aj s prípadmi prevodu spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu manžela a pod.

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sú zodpovední obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon viaže na splnenie štyroch podmienok:

1. uzavretie manželstva (bezpodielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť mimo manželstva a ani medzi inými osobami ako sú manželia, ako sme uviedli vyššie)
2. trvanie manželstva počas nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva (to znamená, že manželstvo nezaniklo ani nebolo zrušené za trvania manželstva rozhodnutím súdu)
3. k nadobudnutiu veci došlo počas trvania manželstva (napr. vytvorenie veci, uzavretie zmluvy)
4. ide o veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré nie sú z neho vylúčené.

Občiansky zákonník na vznik BSM nevyžaduje, aby manželia spolu fakticky žili a tvorili spoločnú domácnosť. Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká aj v prípade neplatného manželstva. Kedy je manželstvo neplatné upravuje zákon o rodine v ustanoveniach § 9 až § 16 (napr. ak jeden z manželov bol v čase uzavretia manželstva už pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak bol jeden z manželov v čase uzavretia manželstva pozbavený osobnej slobody na základe rozhodnutia oprávneného orgánu). Ak však do vyhlásenia manželstva za neplatné dôjde k odstráneniu okolnosti, ktorá mala za následok jeho neplatnosť, manželstvo sa stane platným, t. j. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov by vôbec nevzniklo v prípade tzv. domnelého manželstva.

Modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Manželia môžu modifikovať rozsah, obsah a časový moment vzniku bezpodielového spoluvlastníctva. Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva znamená, že na základe dohody manželov budú z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčené veci, ktoré by inak doň patrili. Na základe tejto dohody by sa mohli vyňať napr. príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré získa jeden z manželov, ktorý ako podnikateľ vstupuje do manželstva a pod. Dohody musia byť uzatvorené len za trvania manželstva, môžu pôsobiť len do budúcna (pro futuro), musia mať formu notárskej zápisnice a nemôžu sa vzťahovať na individuálne určenú vec.

Dohoda o rozšírení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva sa môže týkať vecí, ktoré boli nadobudnuté pred uzavretím manželstva a boli doň vnesené alebo za trvania manželstva, ale do BMS nepatria. Napríklad veci získané dedením alebo darom jedným z manželov za trvania manželstva budú predstavovať predmet bezpodielového spoluvlastníctva a nebudú patriť do výlučného vlastníctva jedného z manželov na základe tejto dohody. Z rozhodnutia NS ČR z 30.05. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2406/2004 vyplýva, že: „Záver odvolacieho súdu o tom, že v prípade dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a OZ nemožno vôbec uvažovať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nie je správny. Účastníci uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva ohľadom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (ktoré neboli v čase uzavretia tejto dohody predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva) tak, že ich nadobudne manželka. Ak za trvania manželstva účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom, bola kúpna cena zaplatená manželkou čiastočne uhradená zo spoločných prostriedkov, potom je potrebné takto vynaložené prostriedky vyporiadať podľa §150 OZ ako investície vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok manželky.“ K uvedeným dohodám je nutné poznamenať, že každej z týchto dohôd a následkov z nich vyplývajúcich sa môžu manželia voči tretej osobe dovolávať iba v prípade, ak je táto dohoda tretej osobe známa.

Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Vyššie uvedené dohody pritom vyžadujú formu notárskej zápisnice.

Dlhy a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne, no môžu vzniknúť aj samostatné dlhy niektorého z nich. V zmysle platnej právnej úpravy, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne, hovoríme o solidárnom dlhu oboch manželov. Ak však jednému z manželov vznikne za trvania manželstva samostatný dlh, druhý z manželov nie je osobne zodpovedný za splnenie takéhoto dlhu a nie je povinný takýto dlh splniť. Ale na druhej strane, vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon pripúšťa, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samozrejme, k takejto situácii dochádza najčastejšie vtedy, keď pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť najmä zo samostatného (výlučného) majetku manžela - dlžníka. Obvykle je bežné, najmä pri podnikaní jedného z manželov, že ten z manželov, ktorý nepodniká, podá návrh na súd, aby tento zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom majetkovom vyporiadaní by prípadný výkon rozhodnutia smeroval len voči výlučnému majetku manžela - dlžníka.

Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave z 9. 10. 1987, sp. zn. 6 C 620/87 vyplýva, že: „Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods.4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.“

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Základným zákonným dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva je zánik manželstva. Manželstvo môže zaniknúť z dôvodov uvedených v zákone o rodine. Okrem rozvodu môže manželstvo zaniknúť smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho alebo vyhlásením manželstva za neplatné. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť aj za trvania manželstva právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní. Podmienkou je, že sú na to vážne dôvody, najmä ak by dlhšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom.

Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká tiež vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov. Je nevyhnutné zdôrazniť, že je vylúčené, aby sa manželia za trvania manželstva dohodli na zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež, ak sa vec už raz stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže sa neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov. V takomto prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.

V prípade zániku manželstva (rozvodom, smrťou jedného z manželov, vyhlásením za mŕtveho alebo vyhlásením manželstva za neplatné) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká. Následne dochádza k jeho vyporiadaniu. Do vyporiadania platí právny režim BSM. V súlade s § 149 Občianskeho zákonníka platí, že ak nedôjde k dohode medzi manželmi, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z manželov súd. Prihliada pritom na veľkosť podielov obvyklým spôsobom (hoci v BSM podiely nie sú určené), na účel, ktorý má majetok spĺňať, a na potreby rodiny.

Právne aspekty a súdna prax

Z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3 Cdo 201/1996 vyplýva, že: "Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej živnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie."

Z rozhodnutia NS ČR z 17.10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 1659/2000 vyplýva, že: „Ak manželia písomnou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z výlučných finančných prostriedkov jedného z nich, príp. z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, nemožno urobiť iný záver, že tieto nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov."

Daňové dôsledky predaja nehnuteľnosti v BSM

Príjem z predaja nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje do základu dane (čiastkového základu dane) u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa manželia nedohodnú inak, a to len v prípade, že predmetnú nehnuteľnosť nemal nikdy zaradenú v obchodnom majetku ani jeden z manželov. Ak jeden z manželov mal predmetnú nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku používanom na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, potom príjem z predaja tejto nehnuteľnosti dosiahnutý po jej vyradení z obchodného majetku zdaní ten z manželov, ktorý mal túto nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku ako posledný. Pri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zahrnutej do obchodného majetku, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti obaja manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzi oboch manželov v takom pomere, v akom nehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti. Podľa § 9 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa pri predaji nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až 151 Občianskeho zákonníka do doby vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je ustanovená v § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Príklad: Manželia nadobudli v marci 2011 do bezpodielového spoluvlastníctva byt. Po rozvode manželstva v roku 2021 byt nadobudla na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov manželka a v apríli 2025 ho predala. Byt nebol zahrnutý do obchodného majetku. Nakoľko ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počas ktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

tags: #ktory #zakon #upravuje #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov