Rozhodnutie o nástupe na vysokú školu nie je vždy jednoduché. Okrem výberu vhodného odboru, o ktorý má budúci študent záujem, je dôležité vedieť, akou formou chce študovať. V minulosti panovalo presvedčenie, že externé štúdium obmedzuje možnosti uplatnenia sa v určitých profesiách, najmä v školstve. Táto téma si vyžaduje detailné preskúmanie, aby sme pochopili súčasné požiadavky a možnosti pre externých študentov, ktorí túžia po kariére učiteľa.
Výhody a nevýhody externého štúdia
Externé štúdium, niekedy označované aj ako diaľkové alebo dištančné, sa stáva čoraz populárnejším spôsobom získavania vysokoškolského vzdelania. Jeho hlavnou výhodou je možnosť skĺbiť štúdium s pracovnými povinnosťami alebo rodinnými záväzkami. Ako opisuje externistka Martina, ktorá je zároveň zamestnankyňou v zahraničnej firme, externé štúdium je vhodné pre zamestnaných ľudí, ktorí si chcú rozšíriť vzdelanie, alebo pre mamičky na materskej dovolenke. Výučba v takejto forme prebieha zvyčajne v piatok a sobotu, čo umožňuje flexibilnejšie plánovanie času.
Martina sa pre externé štúdium rozhodla jednoducho. „Rozhodovanie mi uľahčili poznatky, ktoré sa dajú využiť v praxi a sú pracovné pozície na vyšších úrovniach, kde je titul jednou z podmienok pri uchádzaní sa o prácu,“ opisuje. Dodáva, že najdôležitejším aspektom bola práve možnosť skombinovať prácu so štúdiom, čo pri dennej forme štúdia nie je vždy možné. Počas štúdia sa dá oprieť o praktické vedomosti zo zamestnania, čo môže pomôcť aj pri príprave na skúšky. „Z môjho pohľadu je veľkou výhodou pri externom štúdiu to, že ak študujete to, v čom ste zamestnaný, dajú sa niektoré tematické celky štúdia ľahšie zvládnuť,“ opisuje Martina.
Napriek týmto výhodám, externé štúdium prináša aj určité výzvy. Časová náročnosť je jedným z hlavných aspektov, kde je dôležité skĺbiť prácu a štúdium. „Napríklad ako si napasovať pracovné zmeny a prednášky na univerzite, prípadne kto sa postará o dieťa, keď je rodič zamestnaný školou. Vyučovanie prebieha aj cez sviatky, takže bolo nutné pokryť absenciu v práci. Samotné skúšky prebiehali cez pracovný týždeň, kde je tiež nutné zobrať si deň dovolenky. Popravde, väčšina mojej dovolenky padla na úkor štúdia, ale toto neľutujem,“ vysvetľuje Martina. Okrem časovej náročnosti a skĺbenia pracovných povinností so študentskými treba brať na vedomie, že externé štúdium je spoplatnené od prvého roka štúdia. Sumy školného sa môžu líšiť v závislosti od univerzity, typu odboru a ročníka štúdia, pričom sa pohybujú od 500 eur vyššie za jeden ročník.
Pri externom štúdiu treba počítať aj s obmedzenejším výberom študijných odborov. Väčšina univerzít má menšiu ponuku externých študijných programov v porovnaní s prezenčnými. V tomto prípade sa môže stať, že odbor, ktorý by chcel uchádzač študovať, univerzita ponúka len v internej forme. Študent sa preto musí rozhodnúť pre iný alebo podobný program, ktorý nemusí byť v súlade s tým, čo chcel študovať, alebo s požiadavkami zamestnávateľa.
Kvalifikačné požiadavky na učiteľov a externé štúdium
Otázka, či externý študent môže byť učiteľom, je komplexná a závisí od viacerých faktorov, vrátane legislatívy a konkrétneho stupňa vzdelania. V minulosti mohlo existovať presvedčenie, že externé štúdium nie je dostatočné pre výkon povolania učiteľa. Dnes však legislatíva reflektuje na meniace sa potreby a umožňuje rôzne cesty k získaniu pedagogickej kvalifikácie.
Jednou z možností pre absolventov neučiteľských odborov, ktorí chcú učiť, je absolvovanie tzv. „pedagogického minima“. Toto rozširujúce štúdium umožňuje získať potrebné pedagogické vedomosti a zručnosti na výkon povolania učiteľa, najčastejšie na základnej alebo strednej škole. Pedagogické minimum je určené pre jednotlivcov, ktorí majú záujem o prácu v oblasti vzdelávania, no nemajú pedagogické vzdelanie. Program zahŕňa predmety ako pedagogika, psychológia, didaktika a metodológia vyučovania. Záujemcovia o pedagogické minimum by mali spravidla ukončené vysokoškolské vzdelanie (bakalárske alebo magisterské) neučiteľského smeru. Pre vychovávateľstvo, učiteľstvo praktickej výučby alebo pedagogiku voľného času môže byť postačujúce aj ukončenie strednej školy s maturitou.
Dĺžka štúdia pedagogického minima sa líši v závislosti od konkrétneho programu a školy, no spravidla trvá 4 semestre (resp. 200 hodín). Externé štúdium pedagogického minima je populárnou voľbou pre ľudí, ktorí chcú získať pedagogické vzdelanie, no nemajú možnosť navštevovať denné štúdium. Tento spôsob štúdia umožňuje účastníkom študovať popri práci, pričom kurzy a prednášky sú často organizované vo večerných hodinách alebo cez víkendy.
Doplnkové pedagogické štúdium (DPŠ) je ďalšou formou nadstavbového vzdelávania určeného pre absolventov vysokých škôl neučiteľského smeru, ktorí chcú získať kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti. DPŠ sa realizuje ako štvorsemestrálne štúdium s rozsahom minimálne 200 hodín. Tieto programy sú akreditované a dostupné na viacerých slovenských univerzitách v rôznych mestách. Pre uchádzačov, ktorí sú zamestnaní, je najvhodnejšia externá forma štúdia, ktorá umožňuje skĺbiť študijné povinnosti s pracovnými.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch priniesol zmeny v kvalifikačných predpokladoch. Podľa tohto zákona, ak ide o učiteľa materskej školy, ktorý nezískal vysokoškolské vzdelanie, vyžaduje sa okrem splnenia kvalifikačných predpokladov aj absolvovanie inovačného vzdelávania v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania. Od 1. septembra 2029 sa požiadavka na vzdelanie pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, mení na najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
Zákon tiež umožňuje pedagogickým zamestnancom vykonávať pedagogickú činnosť aj bez splnenia kvalifikačných predpokladov, ak do určitého obdobia (napr. 4 rokov pri prvom pracovnom pomere) splnia príslušné kvalifikačné predpoklady. Toto sa týka aj pozície školského špeciálneho pedagóga, kde legislatíva umožňuje dorábať si špeciálnu pedagogiku priebežne.
Prípadová štúdia: Absolventka predškolskej a elementárnej pedagogiky
Zaujimavým prípadom je študentka, ktorá je v treťom ročníku na Pedagogickej fakulte v dennej forme štúdia odboru predškolská a elementárna pedagogika. Po ukončení bakalárskeho stupňa by rada pokračovala v externom štúdiu učiteľstva primárnej pedagogiky. Jej dilema spočíva v tom, či je pre ňu možné podávať si žiadosti aj na základné školy a pracovať ako učiteľka prvého stupňa, keďže jej bakalárske štúdium je zamerané skôr na predškolskú pedagogiku.
V tomto prípade je dôležité pozrieť sa na konkrétne kvalifikačné požiadavky pre učiteľa prvého stupňa základnej školy. Podľa platnej legislatívy, pre výkon povolania učiteľa prvého stupňa základnej školy je zvyčajne potrebné získať vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore učiteľstvo prvého stupňa základnej školy, alebo absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium k vysokoškolskému vzdelaniu v inom neučiteľskom odbore. Externé štúdium učiteľstva primárnej pedagogiky by jej mohlo poskytnúť potrebné kvalifikačné predpoklady, avšak je dôležité overiť si, či daný externý program plne spĺňa požiadavky na aprobáciu pre prvý stupeň základnej školy.
V súčasnosti sa menia aj kvalifikačné požiadavky pre učiteľov materských škôl. Podľa zákona č. 182/2023 Z. z., ktorý mení a dopĺňa školský zákon, sa od 1. septembra 2029 bude vyžadovať najmenej vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa pre učiteľa materskej školy, ktorý poskytuje výchovu a vzdelávanie deťom, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné.
Vylepšenia a budúcnosť externého štúdia
Martina naznačuje, že aj externé štúdium by sa dalo vylepšiť. „Podľa Martiny by sa externé štúdium mohlo zlepšiť tým, že by študenti mali k dispozícii skriptá k predmetom či viac praktických príkladov, o ktoré by sa dalo oprieť aj teoretickými poznatkami,“ uvádza sa v texte. Odkedy vypukla pandémia, denné aj externé štúdium sa presunulo do online formy, čo dovtedy bolo nevídané. Je dosť možné, že štúdium si aj po pandémii zachová niektoré prvky z dištančnej výučby a bude používaná kombinovaná forma, čo by malo isté výhody.
Je dôležité zdôrazniť, že titul získaný externým štúdiom má rovnakú úroveň ako titul z denného štúdia. Legislatíva a prístup univerzít sa postupne prispôsobujú potrebám študentov, čím sa externé štúdium stáva plnohodnotnou alternatívou pre tých, ktorí si chcú doplniť vzdelanie alebo získať novú kvalifikáciu. Tí, ktorí uvažujú o kariére učiteľa a zvažujú externé štúdium, by mali dôkladne preskúmať ponuku študijných programov a konzultovať kvalifikačné požiadavky s príslušnými inštitúciami a potenciálnymi zamestnávateľmi. S náležitou prípravou a zvolením správneho študijného programu je možné úspešne sa uplatniť aj v pedagogickej profesii s externým vzdelaním.