Funkcia predsedu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) predstavuje jedno z najvýznamnejších postavení v rámci medzinárodnej diplomacie. Ide o pozíciu, ktorá vyžaduje nielen rozsiahle skúsenosti a diplomatické zručnosti, ale aj schopnosť viesť a koordinovať aktivity najreprezentatívnejšieho orgánu OSN. História ukazuje, že túto úlohu môžu získať jednotlivci s výrazným postavením a podporou svojej krajiny.
Vznik a vývoj Valného zhromaždenia OSN
Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN.
Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945. Jej ustanovujúca konferencia sa konala v San Franciscu od 25. apríla do 26. júna za účasti 50 štátov. Prerokovala návrhy veľmocí z Dumbarton Oaks a z Jaltskej konferencie a po ich podstatnom doplnení prijala text charty. Táto zakladajúca listina - charta - vstúpila do platnosti 24. októbra 1945. K tomuto dátumu sa splnila podmienka jej vstupu do platnosti, a to uloženie ratifikačných listín všetkými piatimi veľmocami a väčšinou ostatných signatárskych štátov (čl. 110 ods. 3 Charty). Faktickú činnosť však začala OSN až 20. januára 1946.
Slovensko sa stalo členom Organizácie Spojených národov 19. januára 1993.
Štruktúra a hlavné orgány OSN
Organizace Spojených národov je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Cieľom činnosti OSN sa venuje preambula a čl. 1 charty. O zásadách, ktorými sa má OSN a jej členovia riadiť pri usilovaní a dosiahnutí týchto cieľov, sa zmieňuje čl. 2 Charty. Medzi tieto zásady patria:
- Zásada zvrchovanosti
- Zásada poctivého plnenia členov OSN záväzkov prebratých podľa charty
- Zásada mierového urovnania sporu medzi členskými štátmi
- Zásada vystríhania sa hrozby silou alebo použitia sily proti inému štátu
- Povinná účasť na akciách OSN podľa kapitoly VII.
OSN má šesť hlavných orgánov:
- Valné zhromaždenie (VZ): Hlavný poradný, politický a reprezentatívny orgán OSN. Zložené zo zástupcov všetkých 193 členských štátov, kde každý má rovnocenný hlas. Rozhodnutia o dôležitých otázkach (mier a bezpečnosť, prijatie nových členov, rozpočet) sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, o bežných otázkach prostou väčšinou. Valné zhromaždenie si volí na každé zasadnutie predsedu a 21 podpredsedov, pričom sa zohľadňuje spravodlivé regionálne zastúpenie.
- Bezpečnostná rada (BR): Orgán s hlavnou zodpovednosťou za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov: 5 stálych (Čína, Francúzsko, Ruská federácia, Spojené štáty americké, Veľká Británia) s právom veta a 10 nestálych, volených VZ na dvojročné obdobie. Len Bezpečnostná rada má právo prijímať rozhodnutia, ktoré sú členské štáty povinné plniť.
- Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC): Orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií. Má 54 členov volených VZ na trojročné obdobie.
- Poručenská rada: Dohliadala na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN. Jej činnosť bola od 1. novembra 1994 pozastavená, keďže všetky poručenské územia dosiahli samosprávu alebo nezávislosť.
- Medzinárodný súdny dvor (MSD): Hlavný súdny orgán OSN so sídlom v Haagu. Rozhoduje spory medzi štátmi a vydáva poradné posudky. Skladá sa z 15 sudcov volených VZ a BR na 9 rokov.
- Sekretariát OSN: Obslužný orgán na čele s generálnym tajomníkom, ktorý je menovaný VZ na základe odporúčania BR na päťročné funkčné obdobie.
Kto sa môže stať predsedom Valného zhromaždenia?
Predseda Valného zhromaždenia OSN je volený na jedno zasadnutie, ktoré zvyčajne trvá jeden rok. Ide o funkciu, ktorá má predovšetkým ceremoniálny význam a spočíva vo vedení zasadnutí VZ. Voľba predsedu sa uskutočňuje na základe spravodlivého geografického zastúpenia, pričom sa berie do úvahy rotácia medzi jednotlivými regiónmi.
Kandidát na túto pozíciu by mal byť renomovaný diplomat s rozsiahlymi skúsenosťami v medzinárodných vzťahoch a silnou podporou svojej domovskej krajiny. Mal by preukázať schopnosť viesť diskusie, moderovať rokovania a zabezpečiť hladký priebeh zasadnutí. Dôležitá je aj jeho schopnosť reprezentovať organizáciu na medzinárodnej scéne a presadzovať jej ciele.
Prezident Andrej Kiska prijal správu o volení Lajčáka s veľkým potešením. "Toto rozhodnutie vnímam ako ocenenie aktívneho angažovania sa Slovenska na pôde Organizácie Spojených národov od roku 1993. Som presvedčený, že je to aj prejavom uznania profesionálnych kvalít ministra Lajčáka," povedal prezident.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa stal predsedom 72. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN. O tomto rozhodnutí zástupcov členských štátov OSN informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR. Šéf slovenskej diplomacie oficiálne prevzal funkciu 12. septembra 2017. Zástupca SR získal takúto vysokú pozíciu v systéme OSN vôbec po prvý raz.
"Je to česť a pocta byť zvolený do tejto vysokej funkcie. Som vďačný za podporu, ktorá sa mi dostala v mojej vlasti - od prezidenta, vlády aj bežných občanov -, a aj za vašu dôveru, ktorú ste prejavili pri dnešnej voľbe," uviedol Lajčák vo vystúpení bezprostredne po voľbe.
Čo je Valné zhromaždenie OSN?
Miroslav Lajčák a jeho cesta k predsedníctvu
Miroslav Lajčák, vtedajší minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, bol jediným kandidátom na post predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. Jeho zvolenie bolo považované za významný diplomatický úspech Slovenska. Premiér Robert Fico označil zvolenie Lajčáka za "ďalší obrovský diplomatický úspech Slovenska" a uviedol, že "Miroslav Lajčák potvrdil diplomatickú extratriedu".
Lajčák preberal post v období, v ktorom medzinárodné spoločenstvo čelilo neľahkým globálnym výzvam, týkajúcim sa humanitárnych kríz, nárastu extrémizmu a terorizmu, ako i klimatických zmien a chudoby. Medzi svoje ďalšie ciele vo funkcii zaradil aj hľadanie odpovedí na migráciu, reformy v systéme OSN a tiež priblíženie cieľov tejto medzinárodnej organizácie viac k ľuďom. Príprava Dohody pre bezpečnú, usporiadanú a regulovanú migráciu mala otestovať schopnosť medzinárodného spoločenstva zjednotiť sa pri hľadaní východísk riešenia tohto fenoménu.
Lajčákova silná stránka spočívala aj v jeho schopnosti budovať vzťahy s rôznymi aktérmi, vrátane Ruska, v čase, keď bol vzťah medzi Západom a Ruskom napätý. Predseda Valného zhromaždenia OSN sa volí na jeden rok a jeho úlohou je viesť zasadnutie, ktoré sa koná pravidelne na jeseň.
V roku 2016 sa konalo 70. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, ktoré rozhodlo, že novozvolený predseda Valného zhromaždenia zloží slávnostnú prísahu pre svoju funkciu. V tejto prísaha sa zaväzuje, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a v súlade s cieľmi a princípmi organizácie.
Globálne výzvy a úloha OSN
Medzinárodné spoločenstvo čelí v súčasnosti mnohým zložitým výzvam, ako sú humanitárne krízy, nárast extrémizmu a terorizmu, klimatické zmeny a chudoba. Tieto problémy často vyvolávajú ďalšie komplikácie a vyžadujú si koordinované medzinárodné úsilie. Členské štáty OSN sa zaviazali k implementácii radu prijatých globálnych záväzkov, predovšetkým Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskej klimatickej dohody.
V tomto kontexte zohráva Valné zhromaždenie OSN kľúčovú úlohu ako platforma pre diskusiu, koordináciu a prijímanie odporúčaní na riešenie týchto globálnych problémov. Funkcia predsedu VZ OSN je preto nesmierne dôležitá pre efektívne fungovanie tejto organizácie a jej schopnosť reagovať na súčasné výzvy.
Európska únia (EÚ) podporuje multilateralizmus so silnou a efektívnou OSN v jeho jadre. EÚ a OSN sú odhodlané presadzovať multilaterálny systém, ktorým sa riadia globálne vzťahy spôsobom, ktorý je prospešný pre všetkých. EÚ a OSN úzko spolupracujú na riešení zmeny klímy a biodiverzity, ako aj na rôznych otázkach súvisiacich so zdravím s cieľom riešiť globálne výzvy v oblasti zdravia, podporovať verejné zdravie a zlepšovať globálnu zdravotnú bezpečnosť.
V roku 2003 vydali EÚ a OSN spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi EÚ a OSN v oblasti krízového riadenia. Odvtedy ešte viac posilnili svoje strategické partnerstvo v oblasti mierových operácií a krízového riadenia. EÚ už poskytla humanitárnu pomoc viac ako 110 krajinám, pričom každý rok podporí milióny ľudí.
Kritika a reformy OSN
Napriek svojej dôležitosti čelí OSN aj kritike. Niektorí kritici poukazujú na jej odtrhnutosť od bežných ľudí a s tým súvisiaci nezáujem médií, čo údajne spôsobuje, že organizácia nepodlieha dostatočnej kontrole. Problémy sa prejavili napríklad pri programe OSN "Ropa za potraviny" v Iraku, kde sa objavili správy o možnom zneužívaní programu a korupcii.
Po 59 rokoch od založenia OSN sa objavila diskusia o reformách. Jednou z navrhovaných zmien bolo rozšírenie počtu stálych členov Bezpečnostnej rady z piatich až na desať. Tieto diskusie poukazujú na snahu prispôsobiť organizáciu meniacim sa globálnym reáliám a zabezpečiť jej efektívnejšie fungovanie v 21. storočí.