Výskyt kliešťovej encefalitídy, známej aj ako zápal mozgových blán prenášaný kliešťami, už nie je raritou. Počet prípadov na Slovensku za uplynulé roky rekordne stúpa, čo je dôsledkom klimatických zmien poskytujúcich kliešťom lepšie podmienky na prežívanie, ale aj nízkej informovanosti o prevencii tohto závažného ochorenia. Pôvodcom kliešťovej encefalitídy je vírus z čeľade Flaviviridae.
Primárny prenášač a jeho životný cyklus
Primárnym prenášačom tohto vírusu v Európe je kliešť obyčajný, latinsky Ixodes ricinus. Je dôležité pochopiť, že samotný kliešť sa infikuje vírusom iba vtedy, ak sa kŕmi na už infikovanom zvierati. Kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy sa vyskytujú najmä v lokálnych ohniskách. Tieto oblasti sú charakteristické premnoženou populáciou kliešťa obyčajného, kde kliešte v rôznych štádiách vývoja cicajú krv spoločne na rovnakých zvieratách. Predpokladá sa, že vírusom kliešťovej encefalitídy je na Slovensku infikovaných zhruba 1 až 5 % kliešťov.
Kliešte nie sú hmyz, patria k pavúkovcom a majú dokonale vyvinuté zmysly, ktoré im umožňujú vycítiť človeka či zviera na diaľku. Samice po nacicaní zväčšia svoju objem niekoľkonásobne. Pre Slovensko neznámy druh kliešťa (Rhipicephalus sanguineus) bol nájdený aj vnútri bytov, čo naznačuje, že kliešte už nežijú len vo voľnej prírode. Tieto druhy môžu prenášať patogény netypické pre naše podnebné pásmo.
Ako sa môžeme nakaziť?
Kliešťovú encefalitídu však možno získať aj iným spôsobom, než len prostredníctvom samotného kliešťa. V poslednom období boli na Slovensku pozorované viaceré prípady, kedy sa človek nakazil konzumáciou nepasterizovaných výrobkov z mlieka zvierat nakazených vírusom kliešťovej encefalitídy. Tento vírus sa v krvnom obehu človeka alebo zvieraťa množí zhruba 2 až 3 dni.
Infekcia sa najčastejšie prejavuje ako dvojfázové ochorenie. V lepšom prípade druhá fáza nenastúpi. Prvá fáza je charakteristická chrípkovými príznakmi, ktoré môžu byť mierne a ľahko prehliadnuté. Po nich nasleduje niekoľkodňové zlepšenie, respektíve úplné uzdravenie. Stáva sa tiež, že infikovaný človek nemusí mať vôbec žiadne príznaky a ochorením „nevedomky prepláva“. V niektorých prípadoch však môže dôjsť po prekonaní prvej fázy k rozvoju príznakov závažnejšej druhej fázy.
Lekár vysvetľuje, AKO ODSTRÁNIŤ KLIEŠŤA | Podrobný návod
Príznaky kliešťovej encefalitídy
Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu byť rôznorodé a často sa rozvíjajú v dvoch fázach.
Prvá fáza (inkubačná doba 7-14 dní po infekcii)
Táto fáza je zvyčajne mierna a príznaky pripomínajú bežné vírusové ochorenie:
- Horúčka: Mierne zvýšenie teploty, ktoré môže trvať niekoľko dní.
- Únava a vyčerpanosť: Pocit celkovej slabosti.
- Bolesť svalov a kĺbov: Môže byť rozšírená po celom tele.
- Bolesť hlavy: Často pulzujúca a lokalizovaná v oblasti čela alebo spánkov.
- Nevoľnosť a slabosť: Mierna nevoľnosť, niekedy sprevádzaná nechutenstvom.
Tieto príznaky môžu po niekoľkých dňoch ustúpiť, čo vyvoláva dojem uzdravovania. Toto obdobie pokoja však často predznamenáva príchod druhej, závažnejšej fázy. Prvá fáza zvyčajne prichádza po 7 až 20 dňoch od prisatia kliešťa na kožu alebo od konzumácie rizikových mliečnych výrobkov.
Druhá fáza (závažnejšia fáza ochorenia)
Po niekoľkodňovom zlepšení nasleduje druhá fáza, ktorá je spojená s vážnejšími prejavmi v dôsledku existencie zápalu centrálneho nervového systému. Táto fáza môže zahŕňať:
- Vysoká horúčka: Výrazné zvýšenie teploty, ktoré môže pretrvávať dlhšie obdobie.
- Silné bolesti hlavy: Intenzívnejšie a pretrvávajúce bolesti hlavy.
- Stuhnutosť šije: Typický prejav meningitídy, ktorý spôsobuje ťažkosti pri predklone hlavy.
- Nevoľnosť a vracanie: Často spôsobené zvýšeným vnútrolebečným tlakom.
- Dezorientácia a poruchy vedomia: Pacienti môžu byť zmätení, strácať sústredenie alebo byť letargickí.
- Závraty a poruchy koordinácie: Problémy s chôdzou a kontrolou pohybov.
- Neurologické príznaky: Závažné prípady môžu zahŕňať tras, kŕče, ochrnutie končatín, alebo iné motorické poruchy.
U niektorých pacientov môžu byť následky kliešťovej encefalitídy dlhodobé, dokonca aj po tom, ako akútne príznaky ustúpia. Európsky podtyp vírusu, prenášaný kliešťom Ixodes ricinus, má zvyčajne miernejší priebeh ako sibírsky alebo východoázijský podtyp.
Kde sa môžeme stretnúť s infikovaným kliešťom?
Kliešte sa vyskytujú v prírodných oblastiach, ako sú listnaté lesy, lesoparky, parky, lúky a trávniky s listnatými krovinami. Kliešte majú najradšej trávnaté plochy a kry. Keď sú pripravené na "kŕmenie", vychádzajú na steblá tráv a nižších rastlín, aby sa ľahšie dostali k hostiteľom. Stačí, keď sa ošuchnete nohou o trávu, a už máte kliešťa na oblečení. Spolu so zmenami klímy sa kliešte presunuli aj do vyšších nadmorských výšok. Bežne obývajú aj okolie miest a mestské parky, takže na Slovensku je možné chytiť kliešťa doslova všade.
Kliešťom sa najviac darí počas vlhkých letných mesiacov, ale tiež vtedy, keď sú zimy mierne. V strednej Európe máme najviac kliešťov v apríli a v máji, a potom ešte v septembri a v októbri. Kliešte nás však môžu ohrozovať aj v zime. Zimný druh, kliešť lesostepný, je aktívny od októbra do apríla, v lete spí. Tento druh sa vyskytuje najmä v Slovenskom krase, ale aj inde na rozhraní lesov a nížin. Aj tento kliešť môže vyvolať zápal mozgových blán a preniesť na človeka lymskú boreliózu.
Na Slovensku je známych 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy. Najznámejšie prírodné ohniská sú v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava a Rožňava. V týchto oblastiach sú ohrození najmä chovatelia domácich zvierat, ale aj náhodní návštevníci, ktorí prichádzajú za rekreáciou či športom. Na Slovensku má kliešťová encefalitída maximum výskytu v neskorom lete.
Diagnostika a liečba
Z hľadiska diagnostiky kliešťovej encefalitídy lekár zisťuje podrobnú anamnézu týkajúcu sa predovšetkým nedávneho pobytu v prírode, prípadného prisatia kliešťa alebo konzumácie rizikových mliečnych výrobkov. Príznaky kliešťovej encefalitídy môžu pripomínať mnoho iných ochorení, vrátane cievnej mozgovej príhody alebo sklerózy multiplex. Preto je dôležité, aby ich lekár potrebnými vyšetreniami vylúčil.
V krvi sa zisťuje prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu kliešťovej encefalitídy (IgM a IgG), ktoré potvrdzujú infekciu. Analýza mozgovomiechového moku získaná lumbálnou punkciou, môže ukázať zvýšený počet bielych krviniek a prítomnosť protilátok, čo indikuje zápal mozgových blán alebo mozgu. Pri potvrdení infekcie je dôležité odlíšiť kliešťovú encefalitídu od iných ochorení s podobnými príznakmi, ako je napríklad bakteriálna meningitída. Pomocné zobrazovacie vyšetrenie, ako CT alebo MRI, sa vykonáva podľa potreby.
Liečba kliešťovej encefalitídy je iba symptomatická - teda sa liečia iba jej symptómy. Pacient dostáva lieky proti bolesti, horúčke a v prípade rozvoja druhej fázy ochorenia aj proti opuchu mozgu. Musí byť pod stálym dohľadom lekára. V závažnejších prípadoch, pri ktorých sa rozvinie zápal mozgu alebo mozgových blán, môže byť potrebná hospitalizácia. V nemocnici sa môže podávať podporná liečba, ktorá zahádza intravenózne tekutiny a starostlivé sledovanie neurologického stavu pacienta. V niektorých prípadoch môže byť potrebná aj rehabilitácia, ak ochorenie spôsobí neurologické následky.
Lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov v prvom štádiu. Ak pacient vie o tom, že ho pohrýzol kliešť a prejavili sa u neho chrípkové príznaky, mal by požiadať o vyšetrenie krvi. V prípade, že sa prejavili príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú kliešťovú encefalitídu, musí ísť do nemocnice, kde sa podrobí špeciálnemu vyšetreniu.
Väčšina pacientov sa však uzdraví bez vážnejších následkov. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k úmrtiu, a to najmä vtedy, ak sa druhá fáza zanedbá. Následky kliešťovej encefalitídy sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti ochorenia. U mnohých pacientov sa ochorenie vyrieši úplne, ale v závažných prípadoch môže zanechať dlhodobé následky, ako chronická únava, problémy s koncentráciou, bolesti hlavy, poruchy rovnováhy, motorické ťažkosti alebo čiastočné ochrnutie. V niektorých prípadoch môžu byť následky trvalé a ovplyvňovať kvalitu života.
Kliešťová encefalitída u detí
Priebeh kliešťovej encefalitídy u detí je často miernejší než u dospelých, ale môže sa líšiť v závislosti od veku dieťaťa a jeho imunitnej odpovede. Po inkubačnej dobe, ktorá trvá zhruba 7 až 14 dní po uštipnutí infikovaným kliešťom, sa u detí objavia príznaky prvej fázy, ktoré pripomínajú chrípku. U niektorých detí sa môže po bezpríznakovej prestávke rozvinúť druhá fáza, ktorá postihuje centrálny nervový systém. V tejto fáze sa môžu objaviť silné bolesti hlavy, vysoká horúčka, zvracanie, stuhnutý krk, podráždenosť a poruchy vedomia. V ťažkých prípadoch môže dôjsť k zápalu mozgových blán (meningitída) alebo zápalu mozgu (encefalitída). Priebeh ochorenia je u detí zvyčajne lepší než u dospelých, s nižším výskytom závažných neurologických komplikácií. Avšak v zriedkavých prípadoch môže kliešťová encefalitída u detí viesť k dlhodobým následkom.
Prevencia je kľúčová
Prevencia kliešťovej encefalitídy je kľúčová pre minimalizáciu rizika infekcie, najmä pre osoby, ktoré často trávia čas v prírode.
Očkovanie
Považuje sa za najefektívnejší spôsob ochrany. Očkovanie je najúčinnejšou formou prevencie a poskytuje dlhodobú ochranu proti kliešťovej encefalitíde. Očkovanie sa odporúča najmä ľuďom žijúcim alebo pracujúcim v oblastiach s vysokým výskytom infikovaných kliešťov. Očkovanie pozostáva z troch dávok, pričom prvé dve dávky sú podané s odstupom jedného mesiaca a tretia dávka po 5 až 12 mesiacoch od druhej dávky. Na udržanie imunity sa odporúča posilňovacie dávky.
Ideálne je zaočkovať sa v zimných mesiacoch, kedy sa najprv podá prvá dávka, po mesiaci druhá dávka a po 6 mesiacoch tretia dávka. Pokiaľ sa prvá dávka vakcíny proti kliešťovej encefalitíde nestihne podať ešte v zimných mesiacoch, postupuje sa podľa zrýchlenej očkovacej schémy. Všetky tri dávky sa podajú v mesačných, respektíve dvojtýždňových intervaloch.
Union zdravotná poisťovňa hradí svojim poistencom príspevok na každú z troch dávok očkovacej látky, a to až vo výške 50 %.
Repelenty a vhodné oblečenie
- Použite repelent: Na trhu máte na výber z veľkého množstva repelentných prípravkov. Existujú vo forme sprejov, krémov, gélov či dokonca náramkov. Pri výbere repelentu je dôležité zohľadniť najmä terén, v ktorom sa budete pohybovať a citlivosť pokožky. Aplikácia repelentov na pokožku a oblečenie odpudzuje kliešte a znižuje pravdepodobnosť ich prisatia.
- Vhodné oblečenie: Nosenie dlhých rukávov, nohavíc a ponožiek zabezpečuje fyzickú ochranu proti kliešťom. Odporúča sa svetlé oblečenie, na ktorom sú kliešte ľahšie viditeľné. Dlhé priliehavé oblečenie, čo najlepšie zastrčené v topánkach, je nevyhnutné. Pre lepšie rozoznanie kliešťa na odeve je šikovné zvoliť svetlé farby bez vzorov.
Kontrola tela po návšteve prírody
Po skončení pobytu v prírode je potrebné dôkladne si skontrolovať povrch tela, či sa na ňom nenachádzajú prisaté kliešte. Kontrolujte sa „od hlavy po päty“ - vrátane priestoru za ušami, medzi prstami, pod kolenami. V prípade, ak si nájdete na tele prisatého kliešťa, je dôležité ho čím skôr odstrániť. Použite pinzetu, ktorou chytíte kliešťa čo najbližšie k hlavičke a kývavým pohybom ho vytiahnete. Miesto, kde bol prisatý kliešť, následne vydezinfikujte. Zabudnite na rady starých mám, že kliešťa treba pokvapkať olejom, liehom, natrieť krémom či mydlom. Takýmto spôsobom by sa dostal obsah jeho orgánov do vašej krvi (aj s infekciou, pokiaľ je nositeľom). Kliešťa najlepšie vyberiete špeciálnou pinzetou alebo jemnou pinzetkou so špicatými hrotmi. Kliešťa chyťte čo najhlbšie, ideálne pod hlavičkou. Jemne ním otočte alebo kývajte na obe strany. Potom ho priamo vytiahnite von. Miesto dezinfikujte liehom alebo mydlovou vodou.
Konzumácia mliečnych výrobkov
Obmedzte konzumáciu nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov pochádzajúcich zo zvierat, ktoré žijú v rizikových oblastiach. Vírus kliešťovej encefalitídy sa inaktivuje pri teplote 65°C už po 10 minútach.
Hoci kliešte dokážu napáchať nemalé škody na zdraví, strach z nich by nám určite nemal brániť v tom, aby sme si prírodu naplno užívali. Dôležité je dbať na dôkladnú prevenciu, a v prípade podozrenia na kliešťovú infekciu čo najskôr vyhľadať lekára.