Peter Pellegrini sa oficiálne stal víťazom prezidentských volieb na Slovensku a ujme sa prezidentského úradu 15. júna. Jeho víťazstvo v druhom kole volieb s 53,12 % hlasov (1 409 255) oproti 46,87 % (1 243 709) Ivana Korčoka, s rozdielom 165 546 hlasov, znamená začiatok nového prezidentského obdobia. Dovtedy sa očakáva dohoda o tom, kto nahradí Pellegriniho na poste predsedu Národnej rady SR a na čele strany Hlas-SD.
Volebný Sľub a Zahraničná Politika
Novozvolený prezident Peter Pellegrini vníma svoje víťazstvo ako obrovský záväzok voči občanom. Deklaroval svoj zámer byť nadstraníckym prezidentom a avizoval spoluprácu s vládou pri pomoci občanom, avšak bez nekritickej podpory. V oblasti zahraničnej politiky Pellegrini garantuje zachovanie doterajšieho kurzu Slovenska, jeho ukotvenie v Európskej únii a NATO. Zároveň však zdôraznil potrebu väčšej suverenity Slovenska a vyjadril želanie ukončenia konfliktu na Ukrajine s hľadaním cesty k obnoveniu vzťahov s Ruskou federáciou. Jeho prvá pracovná cesta po nástupe do funkcie smeruje do Českej republiky, čo poukazuje na dôležitosť udržiavania blízkych susedských vzťahov.
Politické Následky a Personálne Zmeny
Peter Pellegrini po svojom volebnom úspechu nepredpokladá otváranie koaličnej zmluvy. Pozíciu predsedu parlamentu by podľa neho mali obsadiť Denisa Saková alebo Richard Raši, pričom očakáva ich vzájomnú dohodu. Všetky tieto personálne otázky by mali byť vyriešené do inaugurácie 15. júna. Pellegrini potvrdil, že sa vzdá funkcie predsedu strany Hlas-SD a členstva v strane. Za nového šéfa strany navrhne jedného z podpredsedov alebo generálneho manažéra strany.
Reakcie Politickej Scény a Zahraničných Líderov
Ivan Korčok, napriek sklamaniu z výsledku, rešpektuje voľbu a zablahoželal Pellegrinimu. Vyjadril želanie, aby nový prezident naplnil ústavné princípy nezávislosti a konania podľa vlastného presvedčenia. Prezidentka Zuzana Čaputová novozvolenej hlave štátu zablahoželala a ocenila vysokú volebnú účasť. Zdôraznila dôležitosť, aby sa nový prezident od momentu zvolenia snažil o zmierenie spoločnosti a aby sa žiadna jej časť necítila porazená.
Premiér a líder koaličného Smeru-SD Robert Fico zablahoželal Pellegrinimu k víťazstvu a vyjadril vieru v stabilitu vládnej koalície až do roku 2027. Tých, ktorí hovorili o prezidentských voľbách ako o "referende" o vláde, vyzval, aby uznali, že referendum dopadlo dobre a väčšina občanov si želá pokračovanie súčasného štýlu vládnutia. Koaličná SNS rovnako zablahoželala Pellegrinimu k úspechu.
Opozičné strany reagovali s rôznymi pohľadmi. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vyjadril ľútosť, že Korčok neuspel, a dúfa, že Pellegrini bude lepším prezidentom ako predsedom parlamentu, pričom mu pripomenul povinnosť zastupovať všetkých občanov. Predseda KDH Milan Majerský verí, že Pellegrini bude spájať, nie rozdeľovať. Predseda SaS Branislav Gröhling tiež zablahoželal Pellegrinimu, hoci si myslí, že Korčok by bol skvelým prezidentom, a poznamenal, že voľby ukázali, že víťazstvo sa dá dosiahnuť aj zavádzaním a rozdeľovaním.
Medzinárodná komunita prijala výsledok s pozitívnym ohlasom. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zaželala Pellegrinimu veľa úspechov. Český prezident Petr Pavel vyjadril nádej na nadviazanie na dobré susedské vzťahy. Podobne sa vyjadril poľský prezident Andrzej Duda a rakúsky prezident Alexander Van der Bellen sa teší na konštruktívnu spoluprácu. Maďarský premiér Viktor Orbán označil Pellegriniho úspech za veľkú výhru pre "zástancov mieru v celej Európe".
Volebná Účasť a Bezpečnostné Aspekty
Volebná účasť v druhom kole prezidentských volieb dosiahla 61,14 %, čo predstavuje 2 671 279 voličov. Táto účasť bola vyššia ako v prvom kole a zaradila sa medzi druhú najvyššiu v histórii priamych volieb prezidenta SR. Najvyššia účasť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji a najnižšia v Košickom kraji.
Polícia počas druhého kola zaznamenala päť priestupkov a zaoberala sa 19 podnetmi, pričom k vážnemu narušeniu verejného poriadku nedošlo. Počas príprav na druhé kolo evidovala jedno trestné oznámenie a šesť priestupkov. Záchranári zasahovali sedemkrát v súvislosti s voľbami, pričom išlo o prípady kolapsov, hypertenzie či zranení.
Historický Kontex a Volebný Proces
Slováci si volili prezidenta v priamych voľbách po šiestykrát v histórii SR. Celkovo krajina mala piatich prezidentov, pričom prvým bol Michal Kováč (volený parlamentom). Prvá priama voľba sa uskutočnila v roku 1999, kedy bol zvolený Rudolf Schuster. Po ňom nasledovali Ivan Gašparovič (dve obdobia), Andrej Kiska a doterajšia prezidentka Zuzana Čaputová.
Spôsob voľby prezidenta upravuje Ústava SR a príslušný zákon. Prezidenta volia občania SR vo všeobecných, rovných, priamych voľbách tajným hlasovaním na päťročné obdobie. Volebné právo má každý občan starší ako 18 rokov. Hlasovanie je možné len na území Slovenskej republiky, poštou nie je možné. Pre zvolenie za prezidenta je potrebný vek minimálne 40 rokov a občianstvo SR. Kandidátov navrhuje minimálne 15 poslancov NR SR alebo občania prostredníctvom petície s najmenej 15 000 podpismi.
Náklady na organizáciu volieb boli odhadované na 18,6 milióna eur. Viaceré politické strany avizovali podporu vlastných kandidátov. Peter Pellegrini oznámil svoju kandidatúru 19. januára 2024, pričom sa nechcel vzdať funkcie predsedu parlamentu ani strany. V médiách sa spomínali aj ďalší potenciálni kandidáti, ako Peter Weiss či Ján Kubiš.
1. kolo prezidentských volieb
Oficiálny zoznam kandidátov na prezidenta v roku 2024 obsahoval mená deviatich mužov. Kandidatúra Róberta Šveca bola spočiatku zamietnutá, ale Najvyšší správny súd mu napokon kandidatúru odobril.
Finančné Limity a Transparentnosť Kampane
Zákon o volebnej kampani stanovuje pre kandidáta na prezidenta limit výdavkov na 500 000 € vrátane DPH pre obe kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady na propagáciu vynaložené v období 180 dní pred vyhlásením volieb. Kandidáti mohli prijímať dary od fyzických a právnických osôb a politických strán s trvalým pobytom na Slovensku.
Podľa Transparency International Slovensko viedol najprehľadnejšiu kampaň Ivan Korčok, nasledovaný Štefanom Harabinom a Kristiánom Forróom. Menej transparentnú kampaň mali Ján Kubiš a Andrej Danko, zatiaľ čo Peter Pellegrini viedol najmenej transparentnú kampaň.
Prieskumy Verejnej Mienky a Volebné Stratégie
Predvolebné prieskumy verejnej mienky naznačovali tesný súboj medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom. Peter Pellegrini sa spočiatku vyhýbal diskusiám, no neskôr sa zúčastnil jedinej debaty s Ivanom Korčokom. Podľa prieskumu agentúry SANEP v tejto debate pôsobil Pellegrini dôveryhodnejšie a vyšiel ako víťaz duelu.
Mapa percentuálneho podielu hlasov najsilnejšieho kandidáta v prvom kole ukázala, že Ivan Korčok uspel najmä vo väčších mestách a na západnom Slovensku, zatiaľ čo Peter Pellegrini dominoval v menších obciach, predovšetkým na východe krajiny. Štefan Harabin bodoval na severovýchode Slovenska, zatiaľ čo Krisztián Forró uspel na juhu Slovenska.
V druhom kole vyhral Peter Pellegrini vo väčšom počte obcí, najmä na východe Slovenska, Považí a hornej Nitre. Ivan Korčok zvíťazil v krajských mestách a obciach pri Bratislave a Košiciach.
Budúcnosť a Výzvy pre Nového Prezidenta
Peter Pellegrini sa ujme funkcie prezidenta v čase, keď Slovensko čelí viacerým výzvam, vrátane ekonomických problémov, otázok právneho štátu a zahranično-politických smerovaní. Jeho deklarovaný cieľ byť prezidentom pokoja a spájania spoločnosti bude kľúčový pre jeho úspešné pôsobenie. Vzťahy s Európskou úniou a NATO zostanú stabilné, no dôraz na suverenitu a hľadanie mierových riešení konfliktov naznačuje novú dynamiku v zahraničnej politike.
Jeho prvá zahraničná cesta do Českej republiky symbolizuje dôležitosť regionálnej spolupráce. Spolupráca s vládnou koalíciou bude nevyhnutná, no Pellegriniho prísľub byť nadstraníckym prezidentom bez nekritickej podpory vlády naznačuje snahu o vyvážené a nezávislé pôsobenie. Výzvy v oblasti vnútropolitickej stability, ekonomického rastu a sociálnej súdržnosti budú formovať jeho prezidentské obdobie.
tags: #kto #chce #byt #prezidentom