Bratislavský kraj je bohatý na sakrálne stavby, ktoré reprezentujú takmer komplexný prehľad vývoja kultových stavieb od najstarších čias. Okrem štýlovo-architektonického zaradenia a typologickej rôznosti stavieb, od jednoloďových kostolov a rotúnd, po baziliky, viacloďové halové priestory i centrálne stavby, vyniká aj Kostol sv. Jána z Mathy, známy aj ako Kostol trinitárov alebo Trojica. Tento článok sa venuje jeho fascinujúcej histórii, architektonickému vývoju a rekonštrukčným prácam, ktoré mu vdýchli život až do súčasnosti.
Poslanie sakrálnej architektúry a história Rádu Trinitárov
Dejiny umenia na našom území sú neodmysliteľne spojené s históriou cirkvi. Cirkev vždy podporovala umenie, pretože pravé umenie povznášalo. Architektúra, ako jeden z najdôležitejších žánrov umenia, vytvára priestor, v ktorom sa uplatňujú ostatné druhy umenia. Cieľom sakrálnej architektúry, najmä chrámov, kostolov a katedrál, je vytvoriť priestor, ktorý človeka aspoň na chvíľu prenesie do iného, nadpozemského sveta. Kostol v prípade kresťanstva symbolizuje loď, ktorej smer udáva Kristus za asistencie biblických výjavov a príbehov svätcov.
Rád Najsvätejšej Trojice, známejší pod označením trinitári, patrí medzi najstaršie európske rehoľné spoločenstvá. Jeho zakladateľom bol svätý Ján z Mathy (1154 - 1213), ktorého hlavným poslaním bolo vykupovať zajatcov a otrokov. Rehoľa bola oficiálne potvrdená bulou pápeža Inocenta III. v roku 1198. Do krajín pod vládou rakúskych Habsburgovcov uviedol trinitárov v závere 17. storočia rytier maltézskeho rádu, kardinál Leopold Kolonič. Prvá komunita vznikla vo Viedni a čoskoro nato aj v Hornom Uhorsku. Na území dnešného Slovenska sa trinitári usídlili okrem Bratislavy aj v Komárne, Trnave a Ilave. Z Ilavy prišli v roku 1697 do Bratislavy, kde sa dočasne ubytovali v hostinci U uhorskej koruny.
V roku 1700 kúpili tzv. Szenteiovský dom na začiatku Kozej ulice, kde postavili skromnú kaplnku. Po získaní pozemkov starého Cintorína svätého Michala vybudovali v rokoch 1717 - 1725 na dnešnom Župnom námestí centrálny dvojvežový kostol s kláštorom. Prvým predstaveným sa stal páter Michael. Stavbe dnešného chrámu predchádzalo dlhé úsilie pri získavaní pozemkov. Vďaka podpore šľachtických rodov sa ich majetok rozšíril, pričom najvýznamnejšie bolo získanie pozemkov na zrušenom cintoríne svätého Michala v roku 1713 a o dva roky neskôr na zaniknutom evanjelickom cintoríne. Základný kameň rehoľného kostola, postaveného na mieste zbúraného farského Kostola svätého Michala, posvätil nitriansky biskup Ladislav Adam gróf Erdődy 12. júna 1717. Stavba bola ukončená o osem rokov neskôr a posviacka kostola sa uskutočnila 7. júla 1725.
Architektúra Kostola sv. Jána z Mathy: Radikálne baroko a elipsovitý pôdorys
Kostol sv. Jána z Mathy je jednou z mála katolíckych stavieb na Slovensku s centrálnym, elipsovitým pôdorysom. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Architektúra kostola je pozoruhodná z viacerých hľadísk, najmä vďaka elipsovitému pôdorysu a oblúkovito prehnutej čelnej fasáde, ktoré sú na Slovensku raritou.
„Duchovnou“ predlohou bratislavského trinitárskeho kostola sa stal rímsky jezuitský kostol Il Gesù, ktorý zohľadňoval nové požiadavky na funkciu a formu barokových chrámov. Koncepcia kostola bola zameraná na priestor a svetlo, ktoré mali umocniť zážitok z omší a kázní. Otázka projektanta kostola dodnes ostáva otvorená. Medzi možnými autormi sa spomína známy rakúsky staviteľ talianskeho pôvodu Johann Lukas von Hildebrandt, ale aj menej známy viedenský staviteľ Franz Jänggl.
Z exteriéru kostol splýva s okolitou uličnou zástavbou Župného námestia, no jeho konkávne prehnuté, prísne symetrické priečelie okamžite upúta pozornosť. Je to prvá stavba na Slovensku s takto architektonicky riešeným čelným múrom. Dominuje mu dvojica trojetážových veží, ktoré zvierajú stredovú časť s hlavným vchodom. Tá je korunovaná mohutným štítom ohraničeným volútami a zakončeným trojuholníkovým tympanónom s monštranciou na vrchole. Jednotlivé poschodia sú zreteľne oddelené horizontálnymi rímsami. V porovnaní s inými barokovými sakrálnymi stavbami v Európe však bratislavské priečelie pôsobí pomerne skromne.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia zastrešenia veží, ktoré pôsobia zvláštne. Podľa archívnych grafík mali obe veže v minulosti typické barokové zakončenie s plasticky formovanými vysokými strechami a cibuľovými helmicami, ktoré boli neskôr odstránené. V strede priečelia sa cez bohato zdobený kamenný portál, zakončený rozoklaným tympanónom, nad ktorým skupina anjelov pridržiava symboly Najsvätejšej Trojice, vstupuje do predsiene kostola.
Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice: Bohatstvo barokovej výzdoby a iluzívna freska
V porovnaní s exteriérom zaujme interiér kostola predovšetkým svojou bohatou barokovou výzdobou. Z eliptického pôdorysu hlavnej lode vystupuje šesť bočných plytkých kaplniek, po troch na každej dlhšej strane. Každá z nich obsahuje oltár s rovnakou stĺpovou architektúrou, no s rozdielnou ikonografickou náplňou.
V prvej kaplnke zľava od vchodu sa nachádza oltár zasvätený zakladateľovi trinitárskej rehole, svätému Jánovi z Mathy. Na oltárnej menze stoja sochy uhorských kráľov - svätcov: Štefana I. vľavo a Ladislava I. vpravo.
Stredné kaplnky na oboch stranách sú stavebne najvýraznejšie a ich oltáre nesú obrazy so súvisiacimi námetmi. Oltár Bolestnej Panny Márie v kaplnke na ľavej strane obsahuje obraz Ukrižovania od rehoľného umelca frátra Hermana. Plastiky na oltári - Bolestnej Matky a svätého Jána Evanjelistu - pochádzajú od známeho bratislavského sochára Štefana Steinmasslera. Oltár v protiľahlej kaplnke, zasvätený Panne Márii, je najstarším v kostole. V roku 1728 ho dal postaviť palatín Pavol Pálfi. Stĺpový oltár vo svojom strede nesie pozoruhodný obraz zázračnej Piety, kde v pozadí umelec zachytil vedutu Kráľovej pri Senci s horiacimi hospodárskymi budovami.
Posledná kaplnka na ľavej strane lode obsahuje oltár s obrazom zachytávajúcim boj archanjela Michala s diablom.
Záver pomerne hlbokého presbytéria vypĺňa hlavný oltár. Pôvodný oltár, ktorého podobu nepoznáme, bol pravdepodobne nahradený novým monumentálnym oltárom koncom štyridsiatych rokov 18. storočia. Ten bol postavený podľa návrhu Antonia Galliho da Bibbienu, s ústredným oltárnym obrazom od nemeckého maliara Franza Xavera Palka. Obraz predstavuje zakladateľov rehole Jána z Mathy a Felixa z Valois, ako vykupujú otrokov z tureckého zajatia. K obrazu sa zachovala aj umelcom signovaná skica z roku 1745.
Na pravej strane lode sa takisto nachádzajú tri bočné kaplnky. Okrem strednej s oltárom Piety, zvyšné dve kaplnky obsahujú oltáre zasvätené svätcom s bohatou úctou. Oltárny obraz na oltári vpravo pri presbytériu zobrazuje svätú Rodinu. Oltár na bočných stranách nesie sochy svätého Jána Krstiteľa a jeho otca Zachariáša. V pravej kaplnke pri vchode stojí oltár zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému.
Z koncepcie postranných oltárov sa vymyká oltár umiestnený na múre vpravo od presbytéria. Tento oltár z roku 1736 má priamu súvislosť s pôsobením sochára Georga Rafaela Donnera. Autor oltára (buď samotný Donner, alebo umelec z jeho okruhu) umiestnil do stredu roztvoreného baldachýnu kultový obraz Zázračnej Panny Márie a inscenoval výjav jej prinesenia anjelmi na zem.
Na protiľahlom múre visí drevená kazateľnica, pozoruhodná plastikami štyroch evanjelistov.
Najhodnotnejším artefaktom interiéru Kostola sv. Jána z Mathy je však jeho stropná výmaľba. V bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba talianskeho maliara Antonia Galliho da Bibbienu. Iluzívne maľby kupolových architektúr sú kvalitnou ukážkou umelcovej perspektívnej maľby s využitím fiktívnych architektúr. Na menšej klenbe nad presbytériom namaľoval umelec fresku jednoduchej kupolovej architektúry s pohľadom do neba, kde poletujú anjelici a modro-červený kríž - symbol trinitárskeho rádu. Monumentálna freska v lodi dokonale evokuje dojem vysokej kupoly s laternou. Cez malý priezor sa divákovi otvára pohľad do neba, kde tróni Najsvätejšia Trojica. Doplnkom sú postavy štyroch veľkých učiteľov cirkvi: svätého Ambróza, svätého Hieronýma, svätého Augustína a svätého Gregora Veľkého.
Rekonštrukcie a obnova: Návrat k pôvodnej kráse
Dôležitým medzníkom v histórii kostola bolo jeho začlenenie do mestskej fary sv. Martina po zrušení rádu trinitárov. V 20. storočí prebehlo viacero zdokumentovaných obnov a reštauračných prác. V nedávnej minulosti bol kostol opäť skrytý za lešením kvôli rekonštrukcii fasády. Zruční reštaurátori vrátili kostolu jeho pôvodnú krásu a farbu, ktorú mal pred vyše sto rokmi. Väčšina barokových stavieb bola pôvodne biela, a až neskôr sa začali používať živšie farby. Vďaka jeho prepojeniu s rehoľným rádom trinitárov sa kostol stal známejším pod názvom Kostol sv. Trojice.
Kostol bol postavený na mieste staršieho Kostola sv. Michala, ktorý obrancovia mesta zbúrali v roku 1526 spolu s osadou sv. Michala počas tureckých vojen. V roku 1717 začal rád trinitárov so stavbou nového kostola, ktorý bol vysvätený o desať rokov neskôr. Súčasne s kostolom vybudovali aj kláštor. V roku 1782 však cisár Jozef II. zrušil viaceré rehole, čím sa trinitári museli z kláštora vysťahovať. Budova sa stala majetkom štátu a bola prestavaná na vojenskú nemocnicu, neskôr na Župný dom.
Projekt kostola odráža nové myslenie 18. storočia, zamerané na priestor a svetlo. Architektonický návrh sa údajne inšpiroval Kostolom sv. Petra vo Viedni. V interiéri kostola sa zachovalo takmer nedotknuté pôvodné barokové zariadenie, ktoré dominuje monumentálnymi architektúrami oltárov.
Symbol rádu trinitárov - modro-červený kríž - je dodnes viditeľný. Najvýznamnejším dielom v chráme je hlavný oltárny obraz od Františka Antona Palka, ktorý zobrazuje sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois pri vykupovaní kresťanských zajatcov. Zaujímavosťou je, že si umelec na obraze namaľoval svoju podobizeň.
Kostol sv. Jána z Mathy, nazývaný aj Kostol trinitárov alebo Trojičný kostol, je baroková sakrálna stavba z 18. storočia a patrí k najvýznamnejším barokovým sakrálnym pamiatkam v Bratislave. Je to architektonické dielo, ktoré spája históriu, umenie a vieru do jedinečného celku, svedčiaceho o hlbokej duchovnej tradícii mesta.