Okolnosti okolo odpočúvania konšpiračného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave aj po rokoch vyrážajú dych. Tento prípad, ktorý sa stal verejne známym najmä v súvislosti s kauzou Gorila, odhalil temné zákulisie politiky a biznisu na Slovensku. Hodiny a hodiny zvukových záznamov vznikli po tom, čo si vtedajší príslušník SIS Peter Holúbek kúpil byt na danej ulici. Hneď vedľa neho sa pritom odohrávali korupčné stretnutia, ktoré poznamenali slovenskú spoločnosť na mnohé roky.
Metódy odpočúvania a jeho umiestnenie
Byt na Vazovovej ulici v rokoch 2005 a 2006 odpočúval vtedajší príslušník SIS Peter Holúbek. Podľa opisu z Gorily mali do steny urobiť otvor a vložiť zariadenie do steny, ktoré zrejme zostalo skryté pod omietkou. „Mal byť niekde nad kuchynskou linkou. Vŕtali to vraj týždeň veľmi malým vrtákom,“ povedal jeden z priamych aktérov kauzy Gorila pod zárukou anonymity pre denník SME v roku 2012.
Byty v dome na Vazovovej ulici majú kuchyňu spojenú s obývacou časťou, kde mali rokovania prebiehať. Podľa odborníkov sa takáto forma odpočúvania používa už od 40. rokov. „Ide o veľmi primitívny, ale zároveň účinný a najnebezpečnejší spôsob odpočúvania. A zistiť sa dá len veľmi ťažko,“ hovorí Thomas Havelka z firmy odpocuvanie.sk o metóde, ktorú mala SIS použiť v akcii Gorila pre SME. Odpočúvacie zariadenie bolo umiestnené v kuchyni, podľa všetkého bola neďaleko aj chladnička, ktorú na záznamoch počuť.
Zaujímavé je, že po začatí sledovania museli odísť rodinní príslušníci Holúbka preč z bytu, aby v ňom nainštalovali odpočúvanie. „Jediné reálne výdavky však predstavovali 3 000 Sk na odcestovanie mojej rodiny počas víkendu, keď sa uvedené ITP inštalovalo,“ píše sa v analytickom spise Gorila.
Kľúčové postavy a ich vyjadrenia
Byt vedľa patril Zoltánovi Vargovi, ktorý robil v minulosti pre rodinu Rezešovcov a neskôr aj ochrankára pre Pentu. Práve do neho chodili politici vtedajšej vládnej koalície aj opozície, ktorí sa v ňom mali stretávať s Jaroslavom Haščákom. Tí si nič nevšimli. Po zverejnení 39-hodinovej nahrávky Gorily je jasné, že na niektorých miestach je prerušená a pozliepaná tak z viacerých dní.
Spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák prvýkrát prehovoril o kauze Gorila v piatok, 24. februára. Na stretnutí s vybranými médiami poprel, že by pravidelne chodieval do bytu na Vazovovej ulici. Práve v tomto byte sa mali podľa spisu Gorila odohrávať jeho stretnutia s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom alebo predstaviteľkou FNM Annou Bubeníkovou. Haščák tvrdí, že v spomínanom byte bol dvakrát. Raz ho tam pozval jeho priateľ Zoltán Varga a ešte raz niekedy koncom roka 2006. Varga je bývalý policajt a je tiež jeden z hlavných aktérov Gorily.
Haščák zároveň poprel stretávanie na Vazovovej aj s vtedajším ministrom Malchárkom. Tvrdí, že bol u neho doma ešte predtým, ako sa stal ministrom, aj potom a nemal dôvod na schôdzky v nejakých konšpiračných bytoch.
Z politikov sa mal v konšpiračnom byte podľa spisu stretnúť s Haščákom predseda Smeru Robert Fico. Ten však doteraz ani raz na otázku médií, ako to bolo, priamo neodpovedal. Väčšinou odkazuje, že ide o kauzu druhej Dzurindovej vlády a Smer bol vtedy v opozícii. Haščák v piatok poprel, že by sa v byte na Vazovovej s Ficom stretol. Neskôr dodal, že ľudia z Penty sa stretávajú so všetkými politikmi a nepokladá to za nič nenormálne.
Spis Gorila a jeho dôsledky
Spis Gorila vypovedá o systéme legalizácie provízií a ovplyvňovaní politikov, kupovaní poslancov či dosadzovaní blízkych ľudí do podnikov so štátnou účasťou. Spis Gorila sa zverejnil na internete krátko pred Vianocami. Haščák reagoval osobne až v piatok. Odmietol však, že by Penta bola ticho a neposkytovala stanoviská. Radil sa s ľuďmi, ktorým dôveruje, kedy má vystúpiť, a ten čas podľa neho nadišiel teraz.
Haščák tvrdí, že Penta je objektom odpočúvania, odkedy funguje. Dostávali sa mu totiž do rúk rôzne prepisy a analýzy. „Videl som desiatky analýz, ktoré sa týkali Penty, ktoré pravdepodobne mali svoj pôvod v SIS,“ hovorí. Pripustil, že sa s tajnými materiálmi môže obchodovať. Chodia totiž k nim ľudia a hovoria, že majú pre nich na predaj informácie. Neplatil však za ne. „Kauza nás ako firmu, mňa ako osobu reputačne veľmi poškodila a poškodzuje naďalej.“ Novinárom rozdal USB kľúče s vyše 120-stránkovými materiálmi, ktorý podľa Haščáka dokazuje opak. Vysvetlil, že len 8 veľkých projektov malo súvis so štátom, z toho v 7 prípadoch od štátu Penta kupovala a raz štátu predávala.
O spise Gorila pripravoval knihu novinár Tom Nicholson. Súd však predbežným opatrením zakázal vydanie knihy na návrh Haščáka a jeho právnikov. Haščák hovorí, že podanie na súd bolo pripravené ešte predtým, ako bola Gorila uverejnená na internete. Politológ Michal Horský upozornil, že Jaroslav Haščák sa stretol s médiami dva týždne pred voľbami.
Príbeh gorily: Rozpráva David Attenborough | Oficiálny trailer | Netflix
Konšpiračné byty v histórii
Príslušníci štátnej bezpečnosti potrebovali miesto, kde sa budú môcť v pokoji porozprávať. Spravodajská skupina Bratislava 11. brigády Pohraničnej stráže v roku 1978 získala konšpiračný byt „Niva“. Navštevovali ho aj príslušníci zo spravodajskej skupiny Petržalka a prijímali v ňom agentov s krycími menami „Béla“, „Borovica“, „Nero“ a „Radko“. V priebehu šiestich rokov sa tam ŠtB-áci stretli 381-krát. V roku 1984 museli byt zrušiť, pretože jeden z agentov emigroval. Na jeho prevádzku 11. brigáda minula celkovo takmer 25-tisíc československých korún.
Štátna bezpečnosť mala v rokoch 1954 až 1989 dovedna vyše 3000 podobných útočísk. Konšpiračnými bytmi disponovala priamo ŠtB. Byt si nechali prideliť na krycie doklady s fiktívnym menom i zamestnaním. Falošné doklady boli len prvým z obrovského množstva lží, ktoré sa hromadili okolo utajovaných miest stretnutí. Konšpiračný byt vopred opriadli legendou - mala kryť jeho občasné používanie viacerými ľuďmi. Kľúčovú úlohu zvyčajne zohrával bytový dôverník, ktorého navštívil príslušník vydávajúci sa za užívateľa nehnuteľnosti.
Verzia reality, ktorú si dôverník vypočul, sa v rôznych variantoch šepkala pri väčšine bytov - vysvetlil mu, že často cestuje do zahraničia a kým je preč, o byt sa mu budú starať známi. V skutočnosti išlo o príslušníkov Štátnej bezpečnosti a ich spolupracovníkov, ktorí mali byt navštevovať. Iný typ legendy použili pri konšpiračnom byte „Centrál“. Spolupracovník byt navštevoval s odôvodnením, že známeho doučuje angličtinu.
Nenápadné preverovanie bolo kľúčové. Nepodarená spravodajská práca mohla ohroziť existenciu miesta stretnutí. Príkladom nezdaru bol spolupracovník, ktorý po ceste do konšpiračného bytu narazil na svojho strýka. „Bola to chyba zo strany spravodajských dôstojníkov - nenaučili ho vhodnú kryciu legendu, keby došlo k takejto situácii,“ konštatuje historik Ústavu pamäti národa Vladimír Palko mladší. Dôkladnosť fungovania zásteriek si tajní overovali aj v samotnom bytovom dome. Z času na čas poslali na miesto príslušníka, ktorý sa nenápadne porozprával s obyvateľmi. Ak sa dozvedel, že je niekomu podozrivý, bol to dostatočný motív na jeho zrušenie.
Skromné odmeny boli tiež súčasťou systému. Zvyčajne to boli ľudia, ktorí skutočne verili myšlienkam socializmu a dobrovoľne podpísali spoluprácu. „Väčšinou za úspešne splnenú úlohu dostávali jednorazové odmeny 200 či 300 československých korún. Za úspešnú úlohu sa považovalo to, ak dlhodobo alebo jednorazovo podávali poznatky, ktoré viedli k stíhaniu určitej osoby,“ dokresľuje Palko. Okrem finančných odmien si spolupracovníci mohli zabezpečiť napríklad prijatie dieťaťa na vysokú školu, kariérny postup v práci či vycestovanie do cudziny.
Luxus v konšpiračných bytoch nebol očakávaný. Zvyčajne išlo o garsónky či jednoizbové byty. „Potrebovali hlavne prostredie, ktoré bude tiché, pokojné a môžu tam tráviť neobmedzený čas,“ vysvetľuje Palko. Ideálny konšpiračný byt bol na prízemí alebo prvom poschodí. „Chceli stretnúť čo najmenej ľudí.“ Existovali však aj výnimky.
Prepožičané byty a pozícia po revolúcii
Nie všetkými bytmi, v ktorých sa stretávali, disponovala priamo ŠtB. Miklovič vysvetľuje, že niektoré z bytov boli len vypožičané. „Šlo o špecifickú formu tajnej spolupráce, kedy občan poskytol tajnej službe svoj byt počas doby, keď je v práci.“ Väčšinou to robili z presvedčenia, niektorí za to dostávali aj dary. Keď odchádzali na niekoľko rokov do zahraničia, osobné veci si zamkli do jednej izby a zvyšok bytu mala k dispozícii tajná služba.
Po revolúcii sa byty vracali do bytového fondu či bytových družstiev. „Nová spravodajská služba ich už nemohla používať, lebo nahnevaní bývalí tajní spolupracovníci ich mohli dekonšpirovať. Musela si založiť nové byty,“ konštatuje Miklovič. S ľuďmi, ktorí byty prepožičiavali, sa po zmene režimu ukončovala spolupráca. Dnes v bývalých konšpiračných bytoch žijú ľudia, ktorí často vôbec netušia, že v rovnakých priestoroch prebiehalo donášanie.
tags: #konspiracny #byt #na #vazovovej