Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je špecifický právny inštitút, ktorý vzniká výlučne medzi manželmi a predstavuje formu vlastníctva, pri ktorej nie sú stanovené podiely jednotlivých spoluvlastníkov. V praxi to znamená, že obaja manželia sú spoločne rovnakými vlastníkmi nadobudnutých vecí. Týka sa to všetkých vecí, ktoré buď jeden, alebo obaja manželia spoločne získali počas trvania manželstva. Tento článok sa zameriava na objasnenie pojmu BSM, jeho vzťahu k rôznym typom majetku, vrátane obchodných podielov, a na jeho prepojenie s pojmom konečný užívateľ výhod (KÚV), s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu a judikatúru. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na danú problematiku, od základných definícií až po praktické aspekty.
Vznik a definícia bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Už samotný názov "bezpodielové" naznačuje, že v tomto type vlastníctva neexistujú podiely. Manželia vlastnia majetok spoločne a nerozdielne, teda celok patrí obom manželom naraz. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť výlučne medzi manželmi.
V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka patrí do BSM všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM teda patrí majetok nadobudnutý počas manželstva oboma manželmi alebo jedným z nich, s výnimkou vecí získaných darom alebo dedičstvom. Taktiež sem nepatria veci, ktoré slúžia výlučne osobnej potrebe len jedného z manželov alebo na výkon jeho povolania.
Je dôležité poznamenať, že "darovať akúkoľvek vec obom manželom do ich BSM počas trvania manželstva (napríklad svadobný dar v podobe auta) nie je možné. Ak dôjde k tomu, že manželia dostanú dar, tento dar je buď v ich podielovom spoluvlastníctve alebo vo výlučnom vlastníctve toho, komu bol dar mienený." Toto vyjadrenie poukazuje na špecifické pravidlá týkajúce sa darov a ich začlenenia do BSM.
Predstavme si situáciu, že v pondelok vyhráte v lotérii, následne v stredu uzavriete manželstvo a až v piatok si prevezmete výhru. V takom prípade, aj keď výhra bola pripísaná po uzavretí manželstva, ak bola podaná žiadosť o výhru pred manželstvom, alebo ak boli prostriedky na kúpu losu pred manželstvom, môže byť situácia komplikovanejšia. Avšak, vo všeobecnosti platí, že ak ste nadobudli nehnuteľnosť počas trvania manželstva, tá sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.
Podielové verzus bezpodielové vlastníctvo
Rozdiel medzi podielovým a bezpodielovým vlastníctvom je kľúčový pre pochopenie fungovania BSM. Podielové spoluvlastníctvo znamená, že každý vlastník má presne určený podiel (napr. polovicu, tretinu). Svoj podiel môže samostatne spravovať, predať či darovať, ale pri niektorých úkonoch je potrebný súhlas ostatných spoluvlastníkov. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je naopak charakteristické tým, že žiadne podiely neexistujú.
Výnimky a dohody týkajúce sa BSM
Existujú však aj situácie, kedy majetok nenadobudnutý počas manželstva nemusí patriť do BSM, a naopak, majetok, ktorý by podľa zákona do BSM nepatril, sa ním môže stať na základe dohody manželov.
"Do BSM však nepatria ani veci, ktoré kúpil iba jeden z manželov výlučne za svoje vlastné peňažné prostriedky, ktoré mal pred uzavretím manželstva. V tomto prípade ide totiž iba o transformáciu jeho výlučného majetku. Jeho vlastné peňažné prostriedky sa iba premenia na iný druh majetku, napríklad na nehnuteľnosť, ktorá bude tiež v jeho výlučnom vlastníctve." Toto pravidlo zdôrazňuje ochranu majetku, ktorý jeden z manželov vlastnil pred vstupom do manželstva.
Rovnako platí, že ak si manželia po svadbe vezmú od banky hypotéku na bývanie, musia do úveru vstúpiť obidvaja. Banky to vyžadujú z dôvodu zabezpečenia splácania úveru. V tomto prípade sa nehnuteľnosť kúpená z hypotéky stáva spoločným majetkom v BSM. "Ak si manželia vezmú hypotéku spoločne, banka ich zapíše ako spoludlžníkov. Obaja teda rovnako zodpovedajú za splácanie úveru a nehnuteľnosť sa stáva spoločným majetkom v BSM."
Manželia sa môžu dohodnúť, že určitý majetok bude patriť do BSM, aj keď podľa zákona by tam inak nepatril. Typickým príkladom je dar alebo dedičstvo. Napríklad, ak jeden z manželov zdedí automobil, ale chce, aby bol jeho vlastníkom aj partner, dohodou môžu auto zaradiť do BSM.
Naopak, dohoda môže určiť, že časť majetku nebude súčasťou BSM, aj keď by podľa zákona byť mala. Pri rozšírení alebo zúžení BSM môže byť ich predmetom len majetok, ktorý manželia ešte len idú nadobudnúť. "Dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM sa môže týkať aj konkrétneho majetku, napríklad konkrétnej nehnuteľnosti, ktorú manželia alebo jeden z nich plánujú kúpiť a nechcú, prípadne chcú, aby patrila do BSM. Dôležité je dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM uzavrieť predtým, ako takúto nehnuteľnosť kúpia. Dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM môžeme uzavrieť totiž len k majetku, ktorý ešte manželia nenadobudli," objasňuje JUDr.
Iným príkladom na rozšírenie BSM môže byť situácia, keď jeden z manželov zdedí po rodičoch automobil a rozhodne sa ho pripoistiť do BSM. Bežným príkladom z praxe na zúženie BSM je hypotéka, ktorú nadobudne do výlučného vlastníctva a rozhodne sa za ňu zodpovedať sám len jeden z manželov. To znamená, že úver aj nehnuteľnosť patria iba jednému z nich. Ak sa manželia dohodnú na zúžení BSM, je možné, aby bol úver aj nadobudnutá nehnuteľnosť iba vo vlastníctve jedného z nich.
2. Príklad: Riešenie hypotéky pri rozvode.
Obchodný podiel a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Problematika obchodného podielu v s.r.o. v kontexte BSM bola predmetom dlhodobých právnych diskusií. Pôvodne prevládajúci právny názor o tom, že obchodný podiel v s.r.o. nepatrí do BSM, aj keď ho jeden z manželov nadobudol za trvania manželstva, bol vysvetľovaný tým, že obchodný podiel nie je spôsobilý byť predmetom vlastníctva ani BSM. Tento právny názor bol však prekonaný.
"Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hovorí, že obchodný podiel v s.r.o. bude patriť do BSM, ak jeden z manželov nadobudol obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol obchodný podiel nadobudnutý aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze). Tieto spoločné prostriedky sa pretransformovali do obchodného podielu v s.r.o."
To však neznamená, že aj druhý manžel môže vykonávať práva spoločníka. Do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s.r.o. Len manžel, ktorý je spoločníkom a je zapísaný v obchodnom registri, vykonáva všetky práva spojené s obchodným podielom. "Ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne obchodný podiel v spoločnosti a na jeho získanie použije prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad jeho príjmy zo zamestnania), tak daný obchodný podiel bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takisto do bezpodielového spoluvlastníctva manželov budú patriť aj všetky úžitky z neho plynúce (napr. dividendy)."
"Obchodný podiel nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak ho jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva výlučne zo svojich prostriedkov (napr. zo zdedených financií)."
Ak dôjde k rozvodu manželov a následnému vyporiadaniu BSM, súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvyčajne prikazuje obchodný podiel v s.r.o. len tomu z manželov, ktorý bol/je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Cena obchodného podielu by mala byť ustanovená tzv. obvyklou cenou (všeobecnou alebo trhovou). Preukazovanie hodnoty obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným a určenie jeho trhovej ceny je pomerne náročné a vyžaduje si znalosť problematiky. Je potrebné dôsledne skúmať účtovníctvo s.r.o. a najmä špekulatívne operácie pred rozvodom.
Podnik a bezpodielové spoluvlastníctvo
Podnik ako taký v zmysle § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), pretože veci zahrnuté do podniku len jedného z manželov patria do jeho oddeleného vlastníctva. Avšak podľa právnej úpravy BSM, do tohto spoluvlastníctva patria príjmy z podnikania. V zmysle § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí: „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ V tomto prípade teda podnikajúci manžel ručí za záväzky z podnikania celým svojím majetkom, vrátane majetku, ktorý patrí do BSM.
Konečný užívateľ výhod (KÚV) a jeho definícia
Pojem konečný užívateľ výhod (KÚV) sa v právnej úprave vyskytuje v dvoch hlavných zákonoch:
- Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou“). Jeho hlavným cieľom je zabraňovať tzv. "praniu špinavých peňazí".
- Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o registri partnerov“). Jeho cieľom je zriadenie registra partnerov verejného sektora, prostredníctvom ktorého možno zistiť, kto je konečným užívateľom výhod subjektu, ktorý sa do tohto registra zapisuje.
V zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Presné vymedzenie KÚV možno nájsť v ustanovení § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou. Medzi KÚV patrí najmä:
- Fyzická osoba, ktorá má najmenej 25 % podiel na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo priamo či nepriamo disponuje najmenej 25 % základného imania právnickej osoby.
- Fyzická osoba, ktorá má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán právnickej osoby (alebo ich člena).
- Fyzická osoba, ktorá sa podieľa na zisku právnickej osoby najmenej vo výške 25 % alebo má právo na najmenej 25 % čistého obchodného iman
ia právnickej osoby.
- Fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch (napr. na základe zmluvy alebo iného právneho vzťahu).
KÚV a združenia majetku: Za združenia majetku sa považujú nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy a podobné subjekty. V prípade týchto združení je potrebné zapísať osobu, ktorá napĺňa hoc len jeden z vyššie uvedených znakov, alebo všetky osoby napĺňajúce definíciu § 6a ods. 1 písm. a) až e) zákona o ochrane pred legalizáciou.
Povinnosti podnikateľov a zápis do registra
Každý podnikateľ, ktorý je podľa § 5 zákona o ochrane pred legalizáciou povinnou osobou (napr. realitná kancelária, banka, účtovník, audítor), musí vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonávať tzv. starostlivosť o klienta. Táto starostlivosť zahŕňa aj identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie opatrení na overenie jeho identifikácie a zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta.
S účinnosťou od 1. 11. 2018 musia právnické osoby (podnikatelia) do obchodného registra zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod. Tieto údaje zahŕňajú meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, pohlavie, adresu pobytu, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje zakladajúce postavenie KÚV. Údaje o KÚV nie sú verejne prístupné v obchodnom registri, ale sú zapísané v neverejnej časti.
Rozdiel medzi Obchodným registrom a RPVS
Je dôležité rozlišovať medzi zápisom KÚV do obchodného registra a do Registra partnerov verejného sektora (RPVS). Pri založení novej spoločnosti sa KÚV zapisuje spolu so spoločnosťou do obchodného registra. Zápis do obchodného registra zvládne každý, kto má skúsenosti s elektronickými podaniami. Správnosť zápisu v zásade nik nekontroluje. V RPVS je zápis vykonávaný tzv. oprávnenými osobami (napr. advokáti), ktorí spolu s podnikateľom zodpovedajú za jeho správnosť.
Vzťah medzi KÚV a BSM
Vzťah medzi postavením manžela ako konečného užívateľa výhod a BSM je komplexný. Ministerstvo spravodlivosti zaujalo konštantné výkladové stanovisko: Príjmy plynúce z občianskoprávnej úpravy, ako napr. vyživovacia povinnosť alebo BSM, predstavujú "zákonom predpokladaný stav" vznikajúci uzavretím manželstva. Plnenie, ktoré manžel z existencie BSM prijíma, nemá charakter hospodárskeho prospechu z podnikania, a teda nemožno hovoriť o konečnom užívateľovi výhod v zmysle § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou.
"Odlišná situácia by nastala v prípade, ak by došlo k rozdeleniu BSM podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. v súvislosti so začatím podnikania jedného z manželov - osoby zapisovanej do registra; druhý z manželov by v prípade nadobudnutia majetku z podnikateľskej činnosti prvého z manželov bez primeraného protiplnenia bol považovaný za konečného užívateľa výhod."
Rovnako by sa manžel považoval za konečného užívateľa výhod v prípade, ak má s druhým manželom určitý typ "hospodárskej dohody", napr. ak jeden z manželov, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo z inej jeho činnosti. V takomto prípade sa manžel/manželka fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS, môže považovať za konečného užívateľa výhod fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá sa zapisuje do RPVS. Avšak tento postup sa týka výlučne fyzických osôb, ktoré sú partnerom verejného sektora, nie však právnických osôb.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva
Zánikom manželstva, teda aj rozvodom, zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po jeho zániku je potrebné ho vyporiadať. "S majetkom v BSM je potrebné vyporiadať aj dlhy, ako sú úvery a hypotéky. Hypotéka sa v zásade vyporiadava tak, že je povinný ju platiť ten z bývalých manželov, ktorý si ponecháva nehnuteľnosť."
Vyporiadanie BSM môže prebehnúť tromi spôsobmi:
- Dohodou bývalých manželov: Bývalí manželia si môžu vyporiadať majetok z BSM tak, ako im najviac vyhovuje. "V každom prípade odporúčame klientom v prvom rade dohodu o vyporiadaní BSM. Ide o najjednoduchší a najkratší spôsob vyporiadania majetku v BSM. Bývalí manželia sa pritom môžu dohodnúť na vyporiadaní tak, ako im to najviac vyhovuje." Dohoda o vyporiadaní BSM, ak sa vyporiadava aj nehnuteľnosť, musí byť podpísaná overenými podpismi a musí sa zavkladovať do katastra nehnuteľností.
- Súdnym rozhodnutím: Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Vyporiadanie súdom je finančne náročné, keďže účastníci musia uhradiť súdny poplatok a trovy advokáta. Súdny poplatok je vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku. Súdne konania zároveň trvajú vždy niekoľko rokov.
- Zo zákona: Ak po troch rokoch od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo súdom. Tento spôsob vyporiadania je považovaný za najmenej vhodný.
Zákon preferuje vyporiadanie BSM dohodou pred ostatnými možnosťami.
tags: #konecny #uzivatel #vyhod #a #bezpodielove #spoluvlastnictvo