Komunitné centrum sv. Prokopa, nachádzajúce sa na Slnečnom námestí v pražskej mestskej časti Stodůlky, predstavuje unikátne spojenie sakrálnej a profánnej architektúry s ambíciou stať sa centrom spoločenského života pre širokú verejnosť. Jeho vznik siaha až do roku 1991, kedy boli formulované prvé zámery na výstavbu, pôvodne zamerané iba na kostol svätého Prokopa. Projekt však postupne prerástol do komplexnejšieho celku, ktorý dnes okrem duchovného centra slúži aj ako priestor pre mládež, seniorov a všetkých obyvateľov Prahy 13.
Urbanistické začlenenie a koncepcia
Pozemok centra v centre Nových Butovic tvorí spolu so susedným pozemkom, pôvodne určeným pre kultúrno-sociálne centrum s knižnicou, východnú stranu Slnečného námestia. Zastavovacie podmienky pre kompozíciu oboch budov so vzájomne sa dopĺňajúcimi funkciami boli formulované v rámci objemovej štúdie súboru. Pôvodná predstava kultúrneho a spoločenského centra mestskej časti zahŕňala jednoduchý dvojpodlažný hranol s vnútornou pasážou, spoločenským sálem, klubovňami, knižnicou a kaviarňou. Na túto hmotu mal nadväzovať pravouhlý objekt prevádzkovej a spoločenskej časti cirkevného centra.
Z pravouhlej urbanistickej osnovy týchto objektov vystupuje oválne teleso kaplnky a hlavných zhromažďovacích priestorov komunitnej časti. Výnimočnosť tohto objektu je posilnená aj tým, že kaplnka so zvonicou osovo smeruje k stredu námestia a mierne predstupuje pred líniu obytných domov v ulici Seydlerovej. Uplatňuje sa tak ako výrazný urbanistický akcent predovšetkým na západovýchodnej osi územia, rovnobežnej s líniou metra, ktoré tvorí urbanistickú chrbticu celej zástavby.
Architektonické riešenie: Dialóg foriem a funkcií
Stavba centra je rozdelená do dvoch hlavných objemov, pričom odlišné tvarovanie oboch častí vychádza z ich odlišnej náplne. Symbolika čerpá z obecného princípu rozlíšenia profánneho a sakrálneho, každodenného a toho, čo každodennosť presahuje. Oválny tvar bez jasného stredu či začiatku má vyjadrovať rozumovú neuchopiteľnosť a nekonečnú platnosť myšlienok, v mene ktorých sa tu ľudia zhromažďujú. Jednoduché tvarovanie servisného krídla akcentuje praktický rozmer života a nutnosť brať do úvahy každodennú prevádzku. Istá lapidárnosť oboch základných hmôt je odkazom na zasvätenie stavby sv. Prokopovi a má symbolizovať životnú silu a nezlomnosť. Dve odlišné geometrie naznačujú určitý životný svár a konflikt, pričom okenné otvory a vstupy sú chápané ako záseky a jazvy tohto konfliktu či dialógu.
V kostolnej časti sa nachádza kaplnka svätého Prokopa s kapacitou sto sediacich osôb a polyfunkčná hala (učebňa, klubovňa), ktoré sú vzájomne prepojiteľné a oddeliteľné posuvnými zástenami. Loď kostola má pôdorys elipsy, ktorej os smeruje k vertikále veže na Slnečnom námestí. V poschodí s galériou je umiestnený samostatný spoločenský sál. V pripojenej dvojpodlažnej budove s obdĺžnikovým pôdorysom sú spoločenské miestnosti a klubovne, byty, kancelárie a dvojgaráž. Kostol má modrý náter omietky, zatiaľ čo susedná hranolová budova centra má povrch z lícových tehál. V spojovacom krčku sa nachádza dvojpodlažná vstupná hala, spovednica, sakristia a šatňa. Klub pod vežou, určený pre prácu s problémovou mládežou, je prístupný samostatným vchodom.
Technické aspekty a prístupnosť
Nosnú konštrukciu domu tvorí kombinácia železobetónového stienového systému v častiach pod úrovňou terénu s pravouhlým skeletom v bytovom trakte. V časti kostola je stĺpikový skelet spevnený obvodovým korunovým vencom. Zazdené stĺpiky vynášajú drevené lepené väzníky nesúce konštrukciu strechy, v časti kaplnky umožňujú pultové svetlíky horné osvetlenie priestoru.
Prístupová komunikácia k objektu je tvorená prevažne kvalitnou dlažbou v obtiažnom pozdĺžnom sklone, s náklonom až 10 % a dĺžkou 5 metrov. Ťažké dvojkrídlové vstupové dvere, široké 2x 88 cm, sa otvárajú mechanicky smerom von. Na zvonkovú signalizáciu vo výške 125 cm je k dispozícii. Prístup do objektu z druhej strany budovy od parkoviska s vyhradeným parkovacím státím je komunikáciou v pozdĺžnom sklone 9 % a dĺžke 9 metrov. Na komunikácie nadväzuje uzamknutý vedľajší vstup s jednokrídlovými dverami (šírka 80 cm), ktoré sa otvárajú mechanicky smerom von.
Interiér v prízemí objektu zahŕňa dve klubovne a vstup do kostola s dvojkrídlovými dverami (šírka 2x 90 cm). Čiastočne prístupná toaleta sa nachádza v prízemí. Dvere do WC majú šírku 80 cm a samotná kabína meria 150 cm na šírku a 185 cm do hĺbky. Jednokrídlové dvere do WC sú označené a otvárajú sa mechanicky smerom von. Prístup k mise z pohľadu od vstupu do kabíny je sprava. Priestor pre vozík vedľa WC misy je dostatočný (šírka 85 cm).
Komunita a jej význam
Samotný pojem "komunita" vychádza z latinského výrazu "communis" - spoločný, obecný. Z prirodzenosti človeka vyplýva jeho túžba byť súčasťou celku. Budovanie komunít má svoj veľký význam. Spája ľudí s podobnými záujmami a pohľadmi na svet okolo nás. Zároveň poskytuje bezpečný priestor pre každého člena, kde môže vyniknúť jeho jedinečnosť. Fungovanie komunity si však vyžaduje energiu, čas i pravidelnosť.
Rovnaká túžba vedie aj dobrovoľníkov Komunitného centra sv. Prokopa k organizovaniu aktivít spojených s farnosťou. Okrem iného, majú možnosť pravidelných stretnutí mamičky s deťmi každé utorkové dopoludnie s rôznym programom, ktorý zahŕňa napríklad swap, modlitby matiek, rôzne tvorivé dielne, prednášky so zaujímavými hosťami, či jednoduché vzájomné zdieľanie. Všetky nové záujemkyne sú vítané.
Farnosť Stodůlky využíva tento finálny kostol ako jedno z centier svojho duchovného života. Pravidelne sa tu konajú bohoslužobné a modlitebné stretnutia (vrátane adorácií a večerov chvál), duchovno-vzdelávacie akcie, prednášky a ďalšie špecifické programy ako skúšky hudobných telies, tanečné kurzy, oslavy krstín či schôdze. Sídli tu okrem súkromných subjektov aj Farská charita Stodůlky.
Iniciatíva k výstavbe komunitného centra vzišla od rehoľných sestier z Kongregácie Najsvätejšej Svätnosti (Congrégation missionnaire du Saint Sacrement) so sídlom v Lyone. Francúzske rehoľné sestry, na čele so sestrou Madeleine Strobl, predstavenou pražského domu kongregácie, dali podnet k stavbe a podieľali sa administratívne, finančne i duchovne na projekte od jeho zrodu až po slávnostné otvorenie a následný začiatok prevádzky. Neskôr bol zámer rozšírený tak, aby komunitné centrum bolo zamerané na prácu s mládežou či seniormi a aby slúžilo nielen kresťanom, ale všetkým obyvateľom, čo umožnilo oficiálnu podporu mestskej časti. Zasvätením centrum nadväzuje na pútnický kostolík svätého Prokopa, ktorý stával od roku 1711 nad Prokopským údolím a v 50. rokoch 20. storočia bol zbúraný.
Stavba bola zahájená 1. marca 2000, v apríli 2001 bol na vežu zavesený zvon, kolaudácia prebehla 10. mája 2001 a právoplatnosť nadobudla 21. mája. Centrum slávnostne otvorili starosta Petr Bratský, farár Mariusz Kuźniar a posvätil ho arcibiskup Miloslav Vlk 19. júna 2001. Projekt vytvoril architekt Zdeněk Jiran s kolektívom (Jiran-Kohout architekti, s. r. o.). Dodávateľom stavby bola spoločnosť Konštruktiva Konsit a. s.