Zachovanie málotriedok je dôležité nielen pre vzdelávanie detí, ale aj pre udržiavanie života v menších obciach. Avšak, súčasné legislatívne zmeny, ktoré sa majú realizovať v rokoch 2026 až 2027, prinášajú zásadné preformátovanie prvého stupňa základných škôl a tým aj výrazné zmeny pre málotriedky. Tento článok sa zameriava na otázku, koľko detí by malo byť v malotriedke, pričom zohľadňuje aj tieto nadchádzajúce reformy a ich dopady.
Reforma vzdelávania a dopad na málotriedky
V súčasnosti takzvané málotriedky učia deti do štvrtého ročníka. Po reforme však už toto nebude možné. Všetky základné školy totiž budú musieť prejsť medzi rokmi 2026 až 2027 povinne na tri vzdelávacie cykly. Po tejto zmene bude prvý stupeň do piateho ročníka, pričom má pozostávať z dvoch cyklov. Táto časť reformy sa výrazne dotkne málotriedok - škôl, ktoré majú málo tried, a preto sú v nich žiaci prvého stupňa často spojení.
Samosprávy ako zriaďovatelia si musia vybrať, či skončia prvým trojročným cyklom alebo otvoria triedu pre piatakov. „Ostať len v prvom cykle by bolo pre školu likvidačné. My sme sa rozhodli teda otvoriť aj piatu triedu, aj keď vidíme problém s nedostatkom učiteľov,“ vyjadrila sa Zuzana Chvostálová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou v obci Jazernica (Žilinský kraj). Potrebné priestory pre piatu triedu táto málotriedna škola má. Keby stratili štvrtý ročník, prišli by o peniaze. „Počkáme, kým prejdú pilotné triedy reformou, a uvidíme, ako to bude nastavené a ako si s tým poradia.“ V obci im za posledné roky žiaci pribudli. „Pár rokov dozadu mala škola žiakov len okolo 12. Vtedy zastupiteľstvo rozhodovalo o zrušení školy. Potom sa však v Jazernici postupne počet detí zvýšil a v materskej škole otvorili ďalšiu triedu.“ V novom školskom roku tak do školy nastúpi 20 žiakov.
Legislatívne rámce a ich vývoj
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, bol s účinnosťou od 1. januára 2025 okrem iných právnych noriem novelizovaný aj školský zákon a zákon o odbornom vzdelávaní a príprave. V § 20 školského zákona v znení účinnom od 1.1.2025 boli doplnené nové odseky 7 až 15 školského zákona, ktoré upravujú postup základnej školy v prípade, že nemá kapacitné možnosti na prijatie všetkých detí na základné vzdelávanie (napr. v rámci zápisu žiakov do 1. ročníka). Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách.
Ak riaditeľ základnej školy rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov kapacity (nemožnosť zabezpečiť vyučovanie dopoludnia), túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej má dieťa trvalý pobyt. Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna zabezpečí umiestnenie dieťaťa do inej základnej školy. Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do spádovej školy z kapacitných dôvodov, prihlási do 10. júla dieťa do inej základnej školy. Riaditeľ školy, ktorá je určená v oznámení obce, je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode tejto školy, povinný prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebolo možné prijať do základnej školy v obci ich trvalého pobytu, a to až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.
Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je určený v § 29 ods. 5 školského zákona a môže byť zvýšený najviac o troch žiakov po splnení podmienok uvedených v § 29 ods. 6. Príslušný RÚŠS (Okresný úrad, odbor školstva) môže určiť, že žiaci vyšších ročníkov základnej školy, ktorej riaditeľ rozhodol o neprijatí najmenej 13 detí na plnenie povinnej školskej dochádzky, budú ju plniť v základnej škole, ktorá má kapacitné možnosti, alebo zabezpečí inú formu ich vzdelávania podľa školského zákona. Týmto postupom sa spresňuje, že pri väčšom obmedzení kapacity (riaditeľ školy nemôže prijať najmenej 13 detí) sa umiestňujú do škôl mimo obce trvalého bydliska žiaci vyšších ročníkov, t. j. od 5. ročníka.
Ak riaditeľ základnej školy, ktorej zriaďovateľom je obec alebo RÚŠS, rozhodne v jednom školskom roku o neprijatí najmenej 13 detí na plnenie povinnej školskej dochádzky z kapacitných dôvodov a tieto deti nie sú následne prijaté na plnenie povinnej školskej dochádzky v cirkevnej alebo súkromnej základnej škole alebo v inej základnej škole, ktorej je táto obec zriaďovateľom, táto obec o tom bezodkladne informuje príslušný RÚŠS. V dôsledku uvedeného mechanizmu sa zo školského zákona vypustilo ustanovenie, že žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve podľa zákona č. 245/2008 Z. z.
Predpokladom plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko, je to, že vždy sa tak deje so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, od 1.1.2025 už nebude musieť oznamovať túto skutočnosť riaditeľovi základnej školy v školskom obvode, v ktorom má žiak trvalé bydlisko, ale len zriaďovateľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý. Obec, ktorá je zriaďovateľom tejto základnej školy, oznámi obci, v ktorej má žiak trvalé bydlisko, jeho prijatie do základnej školy v príslušnom školskom obvode (§ 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve). V tejto súvislosti treba poznamenať, že ustanovenie § 8 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2025 je takéto: „Ak bol žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, vylúčený zo súkromnej školy alebo z cirkevnej školy, riaditeľ príslušnej školy oznámi túto skutočnosť obci, v ktorej má tento žiak trvalý pobyt.“
V ktorej škole žiak plní povinnú školskú dochádzku, je uvedené v § 20 ods. 5 a 6 školského zákona a § 8 ods. 3 a 4 zákona č. 596/2003 Z. z. Školský zákon aj zákon č. 596/2003 Z. z. poukazujú na skutočnosť, že žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalé bydlisko, ak sa zákonný zástupca žiaka nerozhodne plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole mimo školského obvodu, v ktorom má trvalé bydlisko, so súhlasom riaditeľa základnej školy, do ktorej sa hlási. Tento súhlas sa vzťahuje na všetky školy, bez rozdielu zriaďovateľa.
Ustanovenie § 58 školského zákona uvádza, že opatrením vo výchove môže byť aj vylúčenie žiaka. Napríklad zo súkromnej školy môže byť žiak vylúčený, resp. bude skončený zmluvný vzťah aj žiaka, za ktorého zákonný zástupca nezaplatí dohodnuté poplatky, pričom takýto žiak vždy v prvom rade patrí do „spádovej školy“, t. j. do základnej školy v školskom obvode, v ktorom má trvalé bydlisko. Táto úprava reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe, keď boli z cirkevných škôl alebo súkromných škôl vylúčení žiaci v plnení povinnej školskej dochádzky a následne ich zákonní zástupcovia neprihlásili na plnenie povinnej školskej dochádzky v inej škole.
V § 22 ods. 3 bolo doplnené znenie tohto zákonného ustanovenia: „Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.“ Po novom je s účinnosťou od 1.1.2025 určené, že nevyhovenie uvedenej žiadosti je riaditeľ školy povinný písomne odôvodniť. V danom prípade riaditeľ školy nerozhoduje podľa správneho poriadku (v správnom konaní), pretože nejde o rozhodovaciu činnosť podľa § 5 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. Ak však posudzuje žiadosť zákonného zástupcu žiaka s ťažkým zdravotným postihnutím o umožnenie vzdelávania sa v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku, ide o úkon podľa § 5 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý sa považuje za rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré sa musí písomne odôvodniť.
Adaptačné triedy a ich úloha
Adaptačná trieda v základnej škole s účinnosťou od 1.1.2025 nahrádza špecializovanú triedu v základnej škole. V tomto smere však platí prechodné ustanovenie § 161w ods. 7 školského zákona k úpravám účinným od 1. januára 2025, podľa ktorého „žiak, ktorý bol zaradený do špecializovanej triedy podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, špecializovanú triedu dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024“.
Podľa § 29 ods. 4 školského zákona, žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie; na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok bez možnosti opakovaného zaradenia žiaka do tejto triedy. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede pokračuje žiak v príslušnom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
Adaptačnú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desiatich žiakov z jedného ročníka alebo z viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v adaptačnej triede nižší ako štyria žiaci, adaptačná trieda sa zruší. Cieľom tejto úpravy je posilnenie inkluzívneho charakteru vzdelávania v adaptačných triedach, a to najmä vo vzťahu k žiakom, ktorí neovládajú dostatočne vyučovací jazyk (napr. cudzinci alebo odídenci), alebo žiakom, ktorí sa prestali vzdelávať v škole alebo v triede pre žiakov so zdravotným znevýhodnením z dôvodu, že im zariadenie poradenstva a prevencie na základe diagnostiky alebo rediagnostiky odporučilo úpravu cieľov, metód, foriem alebo prístupov vo výchove a vzdelávaní.
Organizácia vyučovania a hodnotenie
Podľa § 30 ods. 4 školského zákona v znení účinnom od 1.1.2025 sa v základnej škole školské vyučovanie organizuje len v dopoludňajších hodinách. K uvedenému je však v školskom zákone prechodné ustanovenie, ktoré určuje, kedy a za akých podmienok po 1. januári 2025 je možné školské vyučovanie organizovať aj v popoludňajších hodinách. Podľa prechodného ustanovenia § 161w školského zákona pri prijímaní na základné vzdelávanie s ohľadom na kapacitné možnosti základnej školy sa postupuje do 31. augusta 2029 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024.
Školské vyučovanie v základnej škole možno organizovať v popoludňajších hodinách po 1. januári 2025:a) do 31. augusta 2025, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo školstva ju nezapíše do 30. júna 2025 do registra podľa § 161w ods. 4;b) do 31. augusta 2029, ak sa v základnej škole organizovalo k 15. septembru 2024 a ministerstvo školstva ju zapíše do 30. júna 2025 do registra podľa § 161w ods. 4.
Ministerstvo školstva zapíše do registra základných škôl, ktoré môžu organizovať školské vyučovanie aj v popoludňajších hodinách, základnú školu, ak jej zriaďovateľ predloží ministerstvu školstva do 31. marca 2025 žiadosť, ktorá spĺňa podmienky podľa § 161w ods. 4. Register podľa § 161w ods. 4 zverejní ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. apríla 2025.
Podľa § 55 ods. 12 školského zákona, riaditeľ školy rozhodne o nehodnotení žiaka alebo o forme jeho hodnotenia v predmete, ak sú splnené podmienky podľa § 55 ods. 2, 3 alebo ods. 4, a to v nadväznosti na vzdelávací program školy, pričom zohľadňuje aj:b) vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z foriem podľa § 55 odseku 2, 3 alebo odseku 4 (klasifikácia, slovné hodnotenie, kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia).Ak sa žiak nehodnotí žiadnou z týchto foriem, na vysvedčení a v katalógovom liste sa uvádza hodnotenie „absolvoval/a“. Dôvodom vyššie uvedenej úpravy je to, aby bolo jednoznačne určené, že škola vo svojom vzdelávacom programe rozhodne o nehodnotení z predmetu (týka sa všetkých žiakov) a aj podmienky nehodnotenia.
Podľa § 146 ods. 10 školského zákona účinného od 1.1.2025, ak je dieťa cudzinca vo vyučovacom predmete slovenský jazyk a literatúra alebo slovenský jazyk a slovenská literatúra hodnotené klasifikačným stupňom nedostatočný alebo ak má na vysvedčení z týchto predmetov uvedené vyjadrenie podľa § 55 ods. 12, je tento žiak povinný vykonať komisionálnu skúšku z týchto predmetov najneskôr do konca školského roka. Po novom nielen žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ale aj cudzincom sa primerane upravia podmienky na vykonanie externého testovania (§ 155 ods. 6 školského zákona).
V § 151a školského zákona je upravené, že v základných školách a v prvom až štvrtom ročníku osemročného vzdelávacieho programu strednej školy sa používanie mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie okrem zariadenia vo vlastníctve alebo správe školy počas školského vyučovania zakazuje, pričom tento zákaz sa v plnom rozsahu vzťahuje na žiakov 1. až 3. ročníka základnej školy a žiakov 4. až 9. ročníka základnej školy (resp. 1. až 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu strednej školy). Výnimku zo zákazu používania majú žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorí používajú komunikačný prostriedok na účely súvisiace so zdravotným znevýhodnením (napr. monitorovacie komunikačné prostriedky pri diabetes a pod.). Zákaz používania mobilného telefónu alebo obdobného osobného zariadenia elektronickej komunikácie musia mať školy upravené aj v školskom poriadku najneskôr od 1.1.2025, vrátane podmienok ich používania počas aktivít organizovaných školou mimo školského vyučovania (napr. školské výlety, exkurzie).
Materské školy: Počty detí a legislatívne nastavenia
Novela školského zákona sa týka škôl, vrátane základných škôl, aj v iných oblastiach, ako je napríklad inkluzívne vzdelávanie a poskytovanie podporných opatrení, vzdelávanie detí a žiakov z Ukrajiny, problematika zavedenia informovaného súhlasu zákonného zástupcu alebo systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Vzdelávanie detí v predškolskom veku je dôležitým krokom k ich úspešnému štartu v základnej škole a celkovom rozvoji. Jednou z kľúčových otázok, ktorá sa pri zriaďovaní a prevádzkovaní materských škôl (ďalej len MŠ) vynára, je maximálny počet detí, ktoré môžu byť v jednej triede. Táto problematika je detailne upravená v slovenskej legislatíve, predovšetkým v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a jeho novelách.
Základné pravidlo: Desať detí ako minimum pre zriadenie triedy
Základné pravidlo pre zriadenie triedy v materskej škole uvádza, že trieda sa spravidla zriaďuje pri počte desať detí. Toto ustanovenie zabezpečuje, že MŠ sú prevádzkované efektívne a s dostatočným počtom detí na zorganizovanie výchovno-vzdelávacieho procesu. Tento minimálny počet však nie je vždy striktne dodržiavaný a existujú výnimky, ktoré umožňujú zriadiť triedu aj s menším počtom detí, napríklad v odľahlých oblastiach alebo v špecifických situáciách.
Maximálny počet detí v triede: Rôzne limity podľa veku a potrieb
Legislatíva stanovuje aj maximálny počet detí, ktoré môžu byť v jednej triede. Pre bežné triedy v materskej škole platí, že v triede môže byť najviac 16 detí. Tento limit je stanovený s ohľadom na potreby detí v predškolskom veku, ktoré vyžadujú individuálnu pozornosť a dostatočný priestor na hru a učenie. Špecifické požiadavky sa však týkajú tried, kde sa deti učia cudzí jazyk. V takýchto triedach je najvyšší počet detí stanovený na 12. Toto obmedzenie je odôvodnené potrebou intenzívnejšej práce s jazykom a poskytnutím väčšieho priestoru pre interakciu a praktické precvičovanie.
Predprimárne vzdelávanie a jeho povinnosť
Dôležitou súčasťou predškolského vzdelávania je plnenie predprimárneho vzdelávania, ktoré je povinné pre deti, ktoré dosiahli päť rokov veku do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Ak dieťa v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra nasledujúceho roka plniť povinnú predprimárnu dochádzku v materskej škole. V prípade, že dieťa nedosiahne školskú spôsobilosť ani po absolvovaní povinného predprimárneho vzdelávania, môže požiadať o pokračovanie plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Následne, ak dieťa ani po pokračovaní v materskej škole nedosiahne školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra nasledujúceho roka plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.
Individuálne vzdelávanie a jeho podmienky
Zákon umožňuje aj formu individuálneho vzdelávania, ktoré môže byť povolené na základe žiadosti zákonného zástupcu. V prípade individuálneho vzdelávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) znáša náklady spojené s týmto vzdelávaním zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Toto ustanovenie sa týka aj detí, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) v zariadení podľa osobitného predpisu.
Zmeny v legislatíve a ich dopad
Legislatíva týkajúca sa školstva sa neustále vyvíja. V posledných rokoch došlo k viacerým novelizáciám školského zákona, ktoré priniesli zmeny aj v oblasti organizácie materských škôl a prijímania detí. Tieto zmeny sa dotýkajú napríklad aj pravidiel pre prijímanie detí do materských škôl, kde sa kládol dôraz na spravodlivejší proces a zohľadnenie potrieb rodín.
Príspevok na predprimárne vzdelávanie
Výška príspevku na predprimárne vzdelávanie je určená jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Táto suma je stanovená tak, aby pokryla časť nákladov spojených s prevádzkou MŠ, pričom zriaďovateľ môže stanoviť aj výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole.
Špecializované triedy a adaptačné triedy
Pre deti so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami existujú možnosti vzdelávania v špecializovaných triedach. Od 1. januára 2025 sa špecializované triedy v základných školách nahrádzajú adaptačnými triedami. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok. Cieľom tejto úpravy je posilnenie inkluzívneho charakteru vzdelávania, najmä vo vzťahu k žiakom, ktorí neovládajú dostatočne vyučovací jazyk, alebo žiakom, ktorí potrebujú úpravu cieľov, metód, foriem alebo prístupov vo výchove a vzdelávaní.
Zhrnutie legislatívnych zmien
V posledných rokoch bola legislatíva týkajúca sa školstva opakovane novelizovaná. Okrem zmien v oblasti predprimárneho vzdelávania a prijímania detí do materských škôl, došlo k viacerým úpravám týkajúcim sa aj základných škôl. Tieto zmeny zahŕňajú napríklad postupy pri kapacitných problémoch škôl, úpravy týkajúce sa hodnotenia žiakov, zavedenie nových typov tried či zmeny v organizácii vyučovania.
Je dôležité zdôrazniť, že presné počty detí v triedach a podmienky prijatia sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej materskej školy, jej zriaďovateľa a aktuálnych legislatívnych predpisov. Rodičia by sa mali vždy informovať priamo v MŠ, o ktorú majú záujem, aby získali najaktuálnejšie a najpresnejšie informácie.
Dôležitosť dodržiavania predpisov a optimálny počet detí
Dodržiavanie stanovených limitov počtu detí v triedach je kľúčové pre zabezpečenie kvality predškolského vzdelávania. Príliš vysoký počet detí v jednej triede môže negatívne ovplyvniť individuálnu pozornosť venovanú každému dieťaťu, sťažiť prácu učiteľov a potenciálne viesť k zníženiu celkovej úrovne vzdelávania. Preto je dôležité, aby materské školy aj zriaďovatelia dôsledne dbali na dodržiavanie legislatívnych požiadaviek.
Pre deti vo veku do troch rokov sú určené detské jasle, oficiálne označované ako zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Detské jasle fungujú ako sociálna služba na podporu zosúladenia rodinného a pracovného života. V jasliach sa poskytuje bežná starostlivosť o deti, výživa a výchova. Malé deti môžu zostať aj s opatrovateľmi detí alebo v detskej skupine. Rodič si môže vybrať detské jasle podľa svojho výberu, pravidlá pre prijímanie sú určené lokálne.
Materskú školu môžu navštevovať deti staršie ako 3 roky. Deti po dovŕšení dvoch rokov veku môžu byť do materskej školy prijaté, ak je v materských školách voľná kapacita a sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a priestorové podmienky. Rodičia majú právo požiadať o prijatie svojho dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole alebo špeciálnej materskej škole. Prevažná väčšina rodičov sa rozhoduje pre materské školy v blízkosti svojho bydliska alebo čo najbližšie k nemu.
Prijatie detí do materskej školy je v kompetencii riaditeľa materskej školy. Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole, ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené. Materské školy nesmú klásť podmienky prijatia tak, že obaja rodičia sú zamestnaní alebo trvalý pobyt dieťaťa alebo rodičov v danej obci.
Deti sa do materskej školy prijímajú na základe písomnej žiadosti rodičov, ktorú rodičia predložia riaditeľovi materskej školy s priloženým potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktoré musí obsahovať aj vyjadrenie o povinnom očkovaní. Avšak skutočnosť, že dieťa nebolo zaočkované, nie je a ani nemôže byť dôvodom na neprijatie dieťaťa do materskej školy. Do materskej školy sa prijímajú deti priebežne počas celého roka alebo pre nasledujúci školský rok. Priebežne sa prijímajú deti vtedy, ak majú materské školy voľnú kapacitu. Ak dieťa do materskej školy nie je prijaté pre nedostatok kapacity, každý zákonný zástupca má možnosť požiadať riaditeľa materskej školy, aby svoje rozhodnutie o neprijatí dieťaťa do materskej školy prehodnotil. Riaditeľ svoje rozhodnutie o neprijatí buď potvrdí alebo ho zruší a dieťa prijme.
V detských jasliach možno poskytovať starostlivosť najviac o 12 detí v jednej dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkcie herne a spálne. Tento počet je možné zvýšiť o tri deti na celkový počet detí v miestnosti 15, ak v skupine detí nie je dieťa mladšie ako jeden rok. V detských jasliach je určená povinnosť dodržať počet 5 detí na jedného zamestnanca. Podmienky poskytovania starostlivosti v detských jasliach upravuje Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Materské školy sa členia na triedy. V jednej materskej škole môže byť jedna alebo viac tried. V prípade zvýšeného záujmu rodičov o zápis detí do materskej školy je možné, aby riaditeľ materskej školy za splnenia zákonných podmienok na priestorové, materiálne a personálne prijal aj viac detí ako je zákonom stanovený počet.
V triedach s poldennou výchovou a vzdelávaním zabezpečuje predprimárne vzdelávanie jeden učiteľ materskej školy. V triedach s celodennou výchovou a vzdelávaním zabezpečujú predprimárne vzdelávanie striedavo, na zmeny, dvaja učitelia materskej školy. V triedach s celodennou výchovou a vzdelávaním s deťmi mladšími ako tri roky, ktorých je viac ako desať, pracujú striedavo traja učitelia. V materskej škole môžu pôsobiť aj asistenti učiteľa, ktorí sú pedagogickými zamestnancami. Ich úlohou je podľa požiadaviek učiteľa a v spolupráci s odbornými zamestnancami vytvárať rovnosť príležitostí vo výchove a vzdelávaní, pomáhať dieťaťu alebo skupine detí pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér.
V detských jasliach je starostlivosť poskytovaná v rozsahu najmenej 8 hodín denne počas pracovného dňa. Materské školy sú v prevádzke celoročne. Vyučovanie prebieha od 1. septembra do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, po ktorom nasledujú školské letné prázdniny. Počas prázdnin (jesenných, vianočných, jarných a veľkonočných) sa prevádzka materskej školy prispôsobuje požiadavkám a potrebám rodičov detí. Počas letných prázdnin sa prevádzka každej materskej školy prerušuje najmenej na 3 týždne nepretržite z dôvodov potreby dôkladného čistenia priestorov materskej školy, dezinfekcie prostredia a hračiek, ako aj čerpania dovolenky zamestnancov.
Vzdelávacie aktivity organizované v materských školách sa v letných mesiacoch líšia od tých, ktoré prebiehajú počas školského roka. Čas je vyplnený prevažne voľnou hrou. Aktivity sú menej organizované a interaktívnejšie a dajú sa prispôsobiť záujmom detí. O každodennej prevádzke materskej školy rozhoduje riaditeľ po predchádzajúcej konzultácii s rodičmi a so súhlasom zriaďovateľa. Materské školy poskytujú poldennú alebo celodennú výchovu a starostlivosť. Materské školy sú v prevádzke spravidla v čase od 6,00 do 18,00, ale prevádzka jednotlivých materských škôl je rôznorodá, závisí od miestnych podmienok a najmä od požiadaviek rodičov.
V materských školách nie je zavedený hodinový ani predmetový systém výchovno-vzdelávacej činnosti. Hry a činnosti podľa výberu detí sa zaraďujú ako samostatná organizačná jednotka počas príchodu detí do materskej školy a odchodu popoludní. Zdravotné cvičenie sa realizuje každý deň v určitom čase zásadne pred jedlom (spravidla pred desiatou) s podmienkou dodržiavania hygienických zásad (vo vyvetranej miestnosti, prípadne vonku). Môže sa zaradiť aj viackrát v priebehu dňa a môže sa realizovať tak v interiéri (herňa, telocvičňa), ako aj v exteriéri materskej školy (školský dvor, terasa, ihrisko a.i.).
Vzdelávacia aktivita je aktivita vzťahujúca sa na sprostredkovanie plánovaných vzdelávacích obsahov, ktoré sú súčasťou učebných osnov príslušného školského vzdelávacieho programu. Vzdelávacie aktivity sa zaraďujú ako samostatné jednotky alebo môžu byť súčasťou všetkých ostatných foriem denných činností. Sú realizované ako individuálne, skupinové alebo ako aktivity pre celú triedu. Časové trvanie vzdelávacej aktivity musí rešpektovať schopnosti a potreby detí, ich vývinové osobitosti a zákonitosti psychohygieny, nie je obligátne stanovené.
Pobyt vonku plní pedagogickú, rekreačnú aj zdravotnú funkciu. Súčasťou pobytu vonku sú najmä spontánne pohybové aktivity, voľné hry podľa výberu detí a vychádzka mimo areálu materskej školy. Pobyt vonku sa realizuje každodenne, skrátiť či úplne vynechať sa môže len z dôvodu mimoriadne nepriaznivých meteorologických podmienok. Stravovanie detí sa zabezpečuje v pevne stanovenom čase. Čas podávania jedla (desiata, obed, olovrant) sa stanovuje podľa podmienok prevádzky materskej školy. Odpočinok sa zaraďuje po obede na ležadlách, jeho trvanie závisí od potrieb detí. Minimálne trvanie odpočinku je 30 minút. Organizáciu výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole charakterizuje flexibilita striedania spontánnych a riadených činností. V triedach s poldennou výchovou a vzdelávaním sa denný poriadok upravuje vzhľadom na čas ich prevádzky. Denný poriadok má vypracovaný každá materská škola, resp. jej zriaďovateľ.
Nové trendy a zmeny v základnom školstve
Slovensko mení aj spôsob získania nižšieho stredného vzdelania. Ilustračné foto - vyučovanie na základnej škole. Zavedenie pojmu národnostné školy, úprava počtu žiakov v jednotlivých ročníkoch či zmena spôsobu získavania nižšieho stredného vzdelania. To sú len niektoré zo zmien, ktoré prináša novela školského zákona schválená na stredajšom (25. 8.) rokovaní vlády.
Kritérium pre použitie nových pojmov
Ministerstvo školstva chce, aby sa štátne vzdelávacie programy mohli členiť na vzdelávacie cykly. Zostáva v platnosti, že základná škola má deväť ročníkov a člení sa na prvý a druhý stupeň, pričom prvý stupeň tvorí prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník. Pojmy národnostná škola a národnostné školské zariadenie by sa mali používať iba pri tých zariadeniach, v ktorých sa celý výchovno-vzdelávací proces, okrem vyučovania jazykov, uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny. Uvedenú charakteristiku môže inštitúcia vyjadriť aj vo svojom názve.
Komisionálne skúšky pre nižšie stredné vzdelanie
Upravená je aj doba zverejnenia kritérií na prijímacie konania na strednú školu. Tie by sa mali zverejniť o 13 mesiacov skôr, ako tomu bolo doteraz. Rozšírenie z obdobia troch mesiacov na 16 by malo vytvoriť časový priestor a podmienky na dôslednú prípravu žiaka. Rezort označil za významnú zmenu rozšírenie okruhu žiakov, ktorí sa môžu zúčastniť na celoslovenskom testovaní. Absolvovať ho môžu aj tí žiaci, ktorí majú ľahké mentálne postihnutie alebo študujú na školách s medzinárodným programom. Týmto spôsobom by mohla získať nižšie stredné vzdelanie aj ďalšia skupina žiakov.
Úspešné absolvovanie celoslovenského externého testovania žiakov deviatych ročníkov základných škôl bude tiež predpokladom na prijatie na štúdium na strednej škole. Nižšie stredné vzdelanie bude možné získať aj cez komisionálnu skúšku, ktorú poskytnú základné školy.
Limity počtu žiakov v triedach
Novela určuje tiež, že v triede základnej školy od prvého do štvrtého ročníka môže byť najviac 25 žiakov a od piateho po deviaty ročník 29 žiakov. Na prvom stupni môže byť najnižší priemerný počet žiakov v triedach 13 a na druhom stupni 15, pričom priemerný počet žiakov v triedach sa rovná podielu celkového počtu žiakov a tried na konkrétnom stupni. Toto opatrenie má zaistiť nemennosť triednych kolektívov. Aj keď ministerstvo v zákone nemení pri základných školách členenie na prvý a druhý stupeň, dáva možnosť, aby sa štátne vzdelávacie programy mohli deliť na vzdelávacie cykly.
Školský klub detí sa bude podľa zákona členiť na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení má byť najviac 26. Počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú. Školský klub detí (ďalej len „ŠKD“) je školské výchovno-vzdelávacie zariadenie, ktoré je súčasťou základnej školy. Činnosť ŠKD sa realizuje podľa výchovného programu školského zariadenia a je zameraná predovšetkým na oddych, rozvoj záujmov detí a podporu ich osobnostného a sociálneho rozvoja. Dieťa na výchovu a vzdelávanie v ŠKD zaraďuje školské výchovno-vzdelávacie zariadenie (t. j. ŠKD) na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu. ŠKD sa člení na triedy, spravidla podľa veku detí; maximálny počet detí v triede je 26. Príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného mesiaca.