Atmosférický tlak, základný meteorologický prvok, má zásadný vplyv na počasie a môže ovplyvňovať aj ľudské zdravie. Na Slovensku boli v nedávnej minulosti zaznamenané mimoriadne vysoké hodnoty atmosférického tlaku, ktoré patria medzi najvyššie za posledné desaťročie, a dokonca aj historické maximá, ktoré presahujú aj medzinárodné rekordy. Tento článok sa ponorí do špecifík atmosférického tlaku, jeho merania, vplyvu na človeka a podrobne preskúma extrémne hodnoty zaznamenané na Slovensku, vrátane ich historického kontextu a možných dopadov.
Čo je to atmosférický tlak a ako ho meriame?
Atmosférický tlak, známy aj ako barometrický tlak, je sila vyvolaná hmotnosťou vzduchového stĺpca, ktorý siaha od miesta merania až k hornej hranici atmosféry. Je to tlak spôsobený atmosférou planéty Zem, podmienený gravitačným pôsobením Zeme. Hodnota tohto tlaku je najväčšia na zemskom povrchu a s rastúcou výškou klesá. Na každých 5,5 km klesne tlak o polovicu, zatiaľ čo v nižších výškach na každých 8 metrov výšky klesne o 1 hPa.
Základnou jednotkou tlaku je pascal (Pa), ktorý predstavuje tlak vyvolaný silou 1 N (newton) na 1 m². V meteorológii sa však pre ľahšiu manipuláciu a porovnávanie používa jednotka hektopascal (hPa). Normálna hodnota atmosférického tlaku pri hladine mora, určená pre fyzikálne výpočty, je 101 325 Pa, čo zodpovedá 1013,25 hPa. "Ideálny" tlak pre človeka sa často udáva okolo 1013 hPa.
Barometrický tlak nie je stály a neustále kolíše v danom bode zemského povrchu okolo určitej hodnoty. Pretože vzduch je plyn s vysokou stlačiteľnosťou, barometrický tlak nie je lineárnou funkciou výšky ako je to pri kvapalinách. Tlak vzduchu je závislý od nadmorskej výšky, veľkosti tiažového zrýchlenia, hrúbky, teploty a hustoty atmosféry v danom mieste.
Aby sa mohli porovnávať tlakové údaje namerané na rôznych staniciach, je tlak vzduchu redukovaný (prepočítaný) na štandardné podmienky: teplotu 0 °C, zemepisnú šírku 45° a nadmorskú výšku 0 m (hladina mora). Tieto redukované hodnoty tlaku vzduchu sa následne zakresľujú do synoptických máp, kde tvoria tlakové útvary. Na zistenie tlaku vzduchu potrebujeme tlakomer, nazývaný aj barometer.
Vplyv atmosférického tlaku na človeka a predpoveď počasia
Pre vývoj počasia je dôležitejší priebeh tlaku vzduchu než jeho absolútna hodnota. Stúpanie tlaku je obyčajne predzvesťou pekného počasia, avšak nemusí to byť vždy pravidlom. Ak sa vo vyšších vrstvách atmosféry vytvorí napríklad tzv. tlaková výš, môže to znamenať stabilné a slnečné počasie.
Zatiaľ čo mnohí ľudia si zmeny tlaku vzduchu nemusia všímať, iní môžu byť na ne výrazne citliví. Títo tzv. meteosenzitívni jedinci môžu pri neobyčajne vysokom alebo nízkom tlaku pociťovať rôzne zdravotné ťažkosti. "Naozaj, začiatkom tohto týždňa bola tlaková výš nad našim územím veľmi mohutná, čo znamená, že tlak v jej strede dosahoval nad 1045/hPa a na Záhorí, konkrétne v Malackách bol dosiahnutý až 1049,6/hPa čo je najvyšší tlak minimálne od roku 2008," potvrdil meteorológ Daniel Cibula. "Ak sa vám v posledné dni točí napríklad hlava alebo fyzickú aktivitu zvládate oveľa horšie ako inokedy, tak za to môže pravdepodobne počasie," dodáva.
Najviac sú takýmito zmenami tlaku ovplyvnení ľudia, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak alebo majú problémy so srdcom. "Tlak je vyšší ako býva bežne, takže je dobré aby si títo ľudia premerali tlak, či naozaj nestúpol, či netreba niečo riešiť," informovala lekárka Jana Bendová. Pomôcť si v takýchto situáciách možno aj tým, že sa budete vyhýbať veciam, ktoré tlak sami o sebe zvyšujú.
Tlak vzduchu má normálny dvojitý denný chod. Maximálne hodnoty sa vyskytujú okolo 9-10 hod. a 21-22 hod., zatiaľ čo minimálne hodnoty okolo 3-4 hod. a 15-16 hod. Dôležitejším údajom ako samotný tlak je tlaková tendencia, teda ako sa tlak mení v čase. Moderné hodinky s výškomerom od výrobcov ako Suunto, Irox, Avocet či Casio, dokážu okrem tlaku vzduchu ukázať aj tlakovú tendenciu. Je však dôležité si uvedomiť, že v horách môže tlakomer pri vyhodnocovaní tlakovej tendencie zohľadniť aj zmeny tlaku spôsobené zmenou nadmorskej výšky. Preto je pre presnejšie určenie tlakovej tendencie lepšie sledovať ju v noci, keď je človek na jednom mieste.
RÝCHLY TEST NA DÝCHAVICU: Za 1 minútu zistíte, či je na vine srdce alebo pľúca.
Historické extrémy tlaku vzduchu na Slovensku
V slovenskej meteorológii a klimatológii doposiaľ neexistovala jednoznačná a spoľahlivá vedomosť o extrémnych okamžitých hodnotách tlaku vzduchu v prepočte na hladinu mora, zaznamenaných na území našej krajiny. Tlak vzduchu, aj keď z klimatologického hľadiska patrí medzi doplnkové prvky, má pri spracovaní svojich extrémov dôležitý význam.
Pre možnosť priestorového porovnávania sa namerané staničné hodnoty tlaku vzduchu redukujú na spoločnú úroveň strednej hladiny mora. Spoľahlivé redukcie tlaku vzduchu na Slovensku je možné uskutočňovať od obdobia na prelome 19. a 20. storočia. Vďaka hlbšej investigatíve sa podarilo zistiť historické extrémy tlaku vzduchu redukovaného na hladinu mora v ére meteorologických meraní na Slovensku.
Najvýznamnejšia situácia z hľadiska extrémne vysokého tlaku vzduchu v histórii meteorologických meraní na Slovensku nastala v druhej polovici januára 1907. V tejto mimoriadne mohutnej tlakovej výši boli dosiahnuté stále platné národné maximá redukovaného tlaku vzduchu za celú históriu meteorologických meraní. Tieto rekordy boli zaznamenané v mnohých európskych krajinách od Škandinávie po strednú Európu. Aj po viac ako 113 rokoch naďalej platí historický tlakový extrém zaznamenaný na území dnešného Nórska, Švédska, Fínska, Dánska, Estónska, Lotyšska, Nemecka, Česka, Slovenska a Maďarska.
Na Slovensku bola v tejto extrémnej tlakovej výši v januári 1907 hneď na trojici meteorologických staníc na severe územia markantne prekročená hodnota redukovaného tlaku 1060 hPa. Na archívnej synoptickej mape je vidieť, že na severovýchode Slovenska bolo už 23. januára 1907 popoludní predpokladaných (zasahujúca izobara) 1060 hPa. V tom istom čase bolo v Oravskom Podzámku a Kežmarku 1058,9 hPa a v Spišskej Novej Vsi 1058,4 hPa.
Staničné (neredukované) tlaky na slovenských staniciach vo večernom klimatickom termíne (21h) ešte zreteľne vzrástli, niekde dokonca tlak stúpal až do rána nasledujúceho dňa (24. januára 1907). Absolútne najvyššia hodnota 1062,3 hPa s platnosťou pre obe uvažované výškové kategórie bola u nás zaregistrovaná večer 23. januára 1907 v Oravskom Podzámku. S vysokou pravdepodobnosťou ide o absolútne okamžité maximum redukovaného tlaku vzduchu v celej ére oficiálnych meteorologických meraní na území Slovenska (približne od polovice 19. storočia). Pre porovnanie, v Hurbanove bolo 24. januára 1907 ráno zaznamenaných 1055,7 hPa, čo bola až doteraz najvyššia známa publikovaná a zmieňovaná hodnota redukovaného tlaku pre celé Slovensko vôbec.
V posledných rokoch boli zaznamenané aj ďalšie významné tlakové výše. Jednou z nich bola mimoriadne mohutná tlaková výš, ktorá ovplyvňovala počasie na Slovensku na konci druhej januárovej dekády tohto roku. V Hurbanove sa z pohľadu najvyššej zaregistrovanej hodnoty redukovaného tlaku vzduchu zaradila na štvrté miesto v absolútnom poradí, evidovanom od polovice roku 1900. Pozoruhodné pritom je, že takáto vysoká hodnota redukovaného tlaku bola zaznamenaná v relatívne teplom vzduchu. V prípade Hurbanova išlo o vôbec najvyšší zaznamenaný redukovaný tlak od júla 1900 v tzv. teplom vzduchu.
Pri spracovaní týchto údajov sa postupovalo podľa metodiky, ktorá umožňuje porovnávať prezentované hodnoty s dnes poskytovanými údajmi zo slovenských meteorologických staníc. Ignorované boli nedôveryhodné údaje, čím sa zabezpečila spoľahlivosť výsledkov. Prezentované hodnoty veľmi dobre zodpovedajú príslušným poveternostným situáciám vo veľkopriestorovom aj mezoklimatickom meradle.
Je zaujímavé porovnať slovenské rekordy s medzinárodnými. Aktuálne platné (autentifikované WMO) svetové maximum redukovaného tlaku vzduchu vo výškovej kategórii do 750 m n. m. má hodnotu 1083,8 hPa, ktorá bola dosiahnutá na stanici Agata na Sibíri 31. decembra 1968.
V súčasnosti sa venujeme aj historicky najnižším okamžitým hodnotám redukovaného tlaku vzduchu na území Slovenska, pričom výsledky a zistenia budú zverejnené neskôr.
Záver
Extrémne hodnoty atmosférického tlaku, ako tie nedávno zaznamenané na Slovensku, sú fascinujúcim meteorologickým fenoménom s reálnymi dopadmi na životné prostredie aj ľudské zdravie. Hlbšie porozumenie týmto javom, ich histórii a vplyvu nám umožňuje lepšie sa pripraviť na ich opakujúce sa výskyty a minimalizovať ich negatívne dôsledky. Dôkladné meranie, redukcia hodnôt na štandardnú hladinu mora a systematické zaznamenávanie extrémov sú kľúčové pre ďalší výskum a presnejšie predpovede počasia.
tags: #kolko #hpa #moze #byt #diferencny