Tehotenstvo a príchod nového života do rodiny sú krásnym obdobím, ktoré však prináša aj množstvo praktických otázok, najmä pokiaľ ide o zamestnanie a finančné zabezpečenie. Pre mnohé budúce mamičky je kľúčové vedieť, aké sú ich práva a povinnosti v súvislosti s tehotenstvom a pracovným pomerom. Jednou z najčastejších otázok je, koľko dní pred otehotnením je potrebné byť zamestnaná, aby vznikol nárok na materskú dávku. Odpoveď na túto otázku je neoddeliteľne spojená s inštitútom nemocenského poistenia a jeho podmienkami.
Základné podmienky nároku na materskú dávku
Nárok na materskú dávku, ktorá je jednou z nemocenských dávok poskytovaných z nemocenského poistenia, vzniká za splnenia určitých všeobecných podmienok. Kľúčovou podmienkou je, aby nárok vznikol buď počas trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho skončení, avšak ešte v rámci tzv. ochrannej lehoty. V niektorých prípadoch môže nárok vzniknúť aj počas trvania nároku na výplatu inej nemocenskej dávky.
Ochranná lehota predstavuje obdobie po skončení nemocenského poistenia, počas ktorého si poistenec ešte stále môže uplatniť nárok na niektoré nemocenské dávky. Spravidla je táto ochranná lehota 42 dní. V prípade, že nemocenské poistenie trvalo kratšiu dobu, ochranná lehota je rovnako dlhá ako doba trvania tohto poistenia. Pre tehotné ženy však Zákonník práce a zákony o sociálnom zabezpečení ustanovujú špecifickú dlhšiu ochrannú lehotu, ktorá je v dĺžke šiestich mesiacov.
Pre vznik nároku na materskú dávku je teda nevyhnutné byť nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred nástupom na materskú dovolenku, a to počas obdobia trvania tohto poistenia v trvaní aspoň 270 dní. Toto obdobie sa vzťahuje na celkový počet dní nemocenského poistenia počas posledných dvoch rokov. Nezáleží teda na tom, či ste bola zamestnaná nepretržite dva roky pred nástupom na materskú, ale na celkovom počte dní, počas ktorých ste platila nemocenské poistenie.
Špecifické situácie a dohody o práci mimo pracovného pomeru
Situácia sa mierne odlišuje v závislosti od formy zamestnania. Kým zamestnankyňa pracujúca na základe pracovnej zmluvy má nárok na osobitnú ochranu podľa Zákonníka práce, zamestnankyňa pracujúca na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ako je dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov, nemá rovnakú ochranu. Dohody spravidla majú vopred určené trvanie alebo rozsah práce, po ktorého uplynutí pracovný vzťah skončí. Tieto zamestnankyne nemajú nárok na materskú dovolenku od zamestnávateľa, pretože nemajú riadny pracovný pomer.
V prípade, ak osoba vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo na základe zmluvy o dielo či inej občianskoprávnej zmluvy, nevzťahuje sa na ňu Zákonník práce ako na zamestnanca. V takomto prípade nemá postavenie zamestnankyne a teda ani ochranu tehotnej zamestnankyne podľa pracovného práva, vrátane zákazu výpovede.
Oznamovacia povinnosť zamestnávateľovi a jej dôsledky
Hoci Zákonník práce neurčuje presnú lehotu, kedy má tehotná zamestnankyňa oznámiť svoj stav zamestnávateľovi, písomné oznámenie tehotenstva spolu s predložením lekárskeho potvrdenia je kľúčové pre nadobudnutie postavenia „tehotnej zamestnankyne“ v zmysle zákona. Až po splnení tejto oznamovacej povinnosti sa na zamestnankyňu vzťahuje zvýšená ochrana, známa aj ako ochranná doba. Táto ochrana spočíva predovšetkým v zákaze zamestnávateľa dať zamestnankyni výpoveď. Zamestnávateľ nemá povinnosť sám iniciatívne zisťovať, či je jeho zamestnankyňa tehotná.
Chráňte zdravie a bezpečnosť tehotných pracovníčok a čerstvých matiek
Ochrana tehotnej zamestnankyne a jej práva
Tehotná zamestnankyňa má v rámci pracovného pomeru nárok na osobitnú ochranu. Zamestnávateľ nesmie s tehotnou zamestnankyňou skončiť pracovný pomer výpoveďou, nakoľko sa na ňu vzťahuje ochranná doba. Existujú však výnimky, kedy zamestnávateľ môže dať výpoveď, napríklad v prípade zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, alebo ak zamestnankyňa závažným spôsobom poruší pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru, tzv. „okamžitá výpoveď“, nie je voči tehotnej dovolené ani pri porušení disciplíny.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť tehotnej zamestnankyni také pracovné podmienky, ktoré chránia jej zdravotný stav. Nesmie vykonávať práce, ktoré sú pre ňu fyzicky neprimerané, zakázané alebo škodia jej organizmu. Zoznam takýchto prác upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. V prípade, že zamestnankyňa vykonáva prácu, ktorá je pre ňu zakázaná alebo ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť ju dočasne preradiť na inú vhodnú prácu. Ak pri preradení na inú prácu dosahuje nižší zárobok, poskytuje sa jej vyrovnávací príspevok. Ak nie je možné preradenie na inú prácu, zamestnávateľ jej môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy.
Tehotná zamestnankyňa má tiež právo požiadať o kratší pracovný čas alebo inú úpravu týždenného pracovného času, pričom zamestnávateľ je povinný jej žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Práca nadčas alebo pracovná pohotovosť je možná len s jej súhlasom. Zamestnávateľ je tiež povinný preradiť tehotnú ženu pracujúcu v noci na dennú prácu, ak o to požiada.
Tehotenstvo a pracovný pohovor
Zákonník práce jasne stanovuje, že zamestnávateľ nesmie počas pracovného pohovoru a pred prijatím do pracovného pomeru vyžadovať od uchádzačky informácie o tehotenstve alebo rodinných pomeroch. Je teda na rozhodnutí uchádzačky, či túto informáciu oznámi alebo nie. Ak sa žena rozhodne o tehotenstve informovať, je vhodné tak urobiť písomne, čo slúži ako doklad. V prípade, že zamestnávateľ diskriminuje uchádzačku na základe tehotenstva, môže sa obrátiť na Inšpektorát práce.
V prípade pracovnej zmluvy na dobu určitú platí, že po uplynutí dohodnutej doby pracovný pomer skončí, a to bez ohľadu na tehotenstvo. Ochranná doba sa totiž vzťahuje na výpovede zo strany zamestnávateľa, nie na automatické skončenie zmluvy uplynutím jej platnosti.
Zákonník práce chráni aj tehotné zamestnankyne v skúšobnej dobe, avšak zamestnávateľ môže v určitých výnimočných prípadoch ukončiť pracovný pomer, ak ide o vážny dôvod nesúvisiaci s tehotenstvom.
Celkovo možno povedať, že tehotenstvo samo o sebe nie je prekážkou v zamestnaní. Ak zamestnávateľovi oznámite svoj stav a splníte potrebné formality, môžete získať náležitú ochranu a zabezpečiť si svoje práva počas tohto výnimočného obdobia. Dôležité je poznať svoje práva a vedieť, ako ich v prípade potreby uplatniť.