Počas štátnej návštevy Izraela v roku 2017 prekvapil slovenský prezident Andrej Kiska mnohých svojím nečakaným priznaním. Na slávnostnej večeri sa verejne vyjadril, že vždy obdivoval židovskú komunitu a dokonca zvažoval stať sa jej členom. Toto vyhlásenie vyvolalo pozornosť nielen v Izraeli, ale aj na Slovensku, a viedlo k hlbšiemu zamysleniu sa nad tým, čo viedlo prezidenta k takýmto slovám a aký vplyv mala židovská komunita na jeho život.
Cesta za prácou a objav zomknutosti
Prezident Kiska sa počas slávnostnej večere na jeho počesť podelil o kúsok svojho osobného príbehu. Priblížil obdobie, keď mal 27 rokov a odišiel pracovať do Spojených štátov amerických, zatiaľ čo jeho rodina zostala doma. Po neúspešných pokusoch nájsť prácu ako inžinier, napokon prijal zamestnanie na benzínovej pumpe. Tam sa stretol so svojím šéfom, ukrajinským Židom, a prostredníctvom neho spoznal a ocenil silu a zomknutosť židovskej komunity. Tento zážitok zanechal v ňom hlboký dojem a podnietil ho k reflexii.
Po návrate na Slovensko si položil otázku: „Prečo by som sa nestal Židom?“ Toto vyjadrenie, ako informoval izraelský portál Israelnationalnews.com, zanechalo na prítomných hostí aj novinárov silný dojem. Hoci portál neuvádza, či prezident reálne podnikol kroky smerom ku konverzii, jeho slová svedčili o úprimnom obdive a silnom vplyve, ktorý naňho židovský národ a jeho komunitné hodnoty zanechali.
Inšpirácia v prístupe k problémom a inováciách
Andrej Kiska zdôraznil, že židovská komunita mala na jeho život veľký vplyv a že ju skutočne obdivuje. Konkrétne ho inšpiruje židovský prístup k riešeniu problémov: „pracujete so skutočným zanietením, aby ste našli riešenia a viete, že to dokážete.“ Tento aktívny a proaktívny prístup, založený na presvedčení o vlastnej schopnosti dosiahnuť cieľ, je podľa neho cenným zdrojom inšpirácie.
Prezident tiež ocenil Izrael ako technologického lídra a inovačného centra. Túto skutočnosť potvrdil aj prezident židovského štátu Reuven Rivlin, ktorý uviedol, že Izrael musel prekonať nedostatok prírodných zdrojov, limitované územie a množstvo geopolitických problémov. „Najlogickejším riešením sa stali investície do inovácií,“ vysvetlil Rivlin. Tento pohľad podčiarkuje, ako sa Izrael stal príkladom krajiny, ktorá aj napriek nepriaznivým podmienkam dokázala vďaka inovatívnemu mysleniu a silnej komunite dosiahnuť výnimočný rozvoj.
Spoločné hodnoty a čelenie radikalizácii
Prezident Kiska na stretnutí s izraelskými hosťami zdôraznil potrebu stáť za spoločnými hodnotami, aby sa sny mohli premeniť na realitu. Toto posolstvo bolo obzvlášť relevantné v kontexte vtedajšieho sveta, ktorý sa stával čoraz radikálnejším a nebezpečnejším. Jeho slová o dôležitosti zomknutosti a spoločného úsilia rezonovali s hodnotami, ktoré tak obdivoval na židovskej komunite.
Prezident Reuven Rivlin na oplátku pochválil Andreja Kisku za jeho „vzorové líderstvo a teplo, ktoré prejavuje voči židovskému národu“. Osobitne ocenil jeho postoj k holokaustu a jeho spomienke, ako aj jeho verejnú konfrontáciu s neonacistickými vodcami a fašistickými politickými silami na Slovensku. Tieto slová potvrdzujú, že Kiskov obdiv k židovskému národu bol obojstranný a založený na spoločných hodnotách a aktívnom postoji voči nenávisti a extrémizmu.
Dejiny Židov - Zhrnutie na mape
Kontroverzie a kritika na Slovensku
Kiskove vyjadrenia o obdive k židovskej komunite sa na Slovensku stretli aj s kritikou, najmä zo strany politických substituentov, ktorí sa hlásili k nacionalistickým a extrémistickým názorom. Poslanec Stanislav Mizík z Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko ostro kritizoval výber osobností, ktoré prezident Kiska ocenil pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky. Mizíkovi prekážal najmä židovský pôvod niektorých ocenených, ako aj ich údajné liberálne presvedčenie či podpora menšín.
Konkrétne kritizoval udelenie Radu Ľudovíta Štúra Ivanovi Kamencovi, ktorého označil za člena KSČ a marxistu, ktorý sa priznal k židovskému pôvodu. Rovnako sa kriticky vyjadril aj na adresu Evy Mosnákovej, ocenenej ako účastníčky odboja, ktorá je podľa neho Židovka. Michala Kaščáka, organizátora festivalu Pohoda, označil za propagátora „zvráteného festivalu“, kde sa podľa neho propaguje islamizmus, homosexualita a „slniečkarstvo“. Kritike sa nevyhol ani „český režisér židovského pôvodu“ Juraj Herz a hudobník Michal Kocáb, ktorého Mizík označil za „slniečkára či ochrancu moslimov a cigánov“.
Tieto vyjadrenia vyvolali pobúrenie a viedli k disciplinárnemu konaniu voči poslancovi Mizíkovi. Politici ako Milan Uhrík z tej istej strany sa snažili dištancovať od Mizíkových výrokov, hoci celkovo naznačovali, že kritika osôb s určitým pôvodom alebo presvedčením by nemala byť zakázaná. Tento incident poukázal na pretrvávajúce napätie a intoleranciu v časti slovenskej spoločnosti voči menšinám a odlišným názorom.
Odmietanie delenia ľudí na základe pôvodu
Napriek kontroverziám, ktoré vyvolali extrémistické názory, sa prezident Kiska a jeho podporovatelia jednoznačne postavili proti deleniu ľudí na základe etnickej či náboženskej príslušnosti. Komentáre ako „Je to jednak verejné, navyše pod tým podpis Stanislav Mizík. Deliť ľudí podľa etnickej či náboženskej príslušnosti je podľa neho neakceptovateľné,“ poukazujú na jednoznačné odmietnutie rasizmu a diskriminácie.
Incident s poslancom Mizíkom a reakcie naň odhalili hlbšie spoločenské problémy a poukázali na potrebu dialógu a vzájomného rešpektu. Prezident Kiska svojou návštevou Izraela a otvoreným vyjadrením obdivu k židovskej komunite prispel k budovaniu mostov porozumenia a ukázal, že zdieľanie hodnôt a vzájomná podpora sú kľúčové pre budovanie lepšej a tolerantnejšej spoločnosti.
Kiska a jeho vízia pre Slovensko
Prezident Kiska sa počas svojho mandátu často vyjadroval k dôležitosti hodnôt ako sú porozumenie, rešpekt a láska. Povzbudzoval občanov, aby nestrácali nádej a aby ju dokázali vlievať aj do sŕdc ostatných. Zdôrazňoval, že úloha cirkvi a iných inštitúcií je dôležitá vo vypätých situáciách, keď je porozumenie konfrontované s násilím alebo neznášanlivosťou.
Jeho slová o tom, že „nebezpečné zlo sa neschováva za Boha či národ alebo ochranu koreňov civilizácie,“ boli jasným odkazom proti extrémizmu a xenofóbii, ktoré sa často maskujú za vlastenectvo alebo náboženské presvedčenie. Obdiv k židovskej komunite a jej hodnotám, ako aj jeho aktívny postoj voči prejavom nenávisti, boli súčasťou jeho širšej vízie pre Slovensko - krajiny založenej na princípoch demokracie, ľudských práv a vzájomného rešpektu.