Andrej Kiska, štvrtý prezident Slovenskej republiky v rokoch 2014 až 2019, je osobnosť, ktorej politická dráha presahuje rámec prezidentského paláca. Po ukončení svojho funkčného obdobia neodišiel z verejného života, ale namiesto toho sa rozhodol aktívne vstúpiť do straníckej politiky, čo bolo pre Slovensko pomerne netradičné. Jeho kroky po prezidentskom mandáte naznačovali ambíciu ovplyvňovať smerovanie krajiny aj naďalej, čo viedlo k založeniu vlastnej politickej strany.
Cesta k Prezidentovi: Podnikateľ, Filantrop a Občiansky Kandidát
Ing. Andrej Kiska (* 2. február 1963, Poprad) je slovenský politik, podnikateľ a filantrop. Pred vstupom do najvyššej politickej funkcie bol známy predovšetkým ako spoluzakladateľ charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý anjel na Slovensku a Dobrý anděl v Česku. Jeho filantropické aktivity a podnikateľské úspechy mu priniesli uznanie. V novembri 2006 získal od časopisu Trend titul Manažér roka a v roku 2011 sa stal držiteľom ocenenia Krištáľové krídlo za filantropiu. Tieto úspechy viedli k napísaniu troch kníh o jeho ceste, úspechu, šťastí a schopnostiach.
Narodil sa v Poprade v rodine učiteľov. Jeho otec vyučoval matematiku a fyziku, matka chémiu a biológiu. Andrej Kiska sa na Slovensko vrátil v decembri 1991. V roku 1992 spolu so svojím bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom založili spoločnosť TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL. Táto spoločnosť sa neskôr transformovala a rozšírila svoje pôsobenie do oblasti splátkového predaja, pričom sa stala najväčším hráčom na trhu so základňou približne 400 000 klientov. V roku 2004 došlo k zlúčeniu týchto spoločností a ich následnému odkúpeniu Všeobecnou úverovou bankou. V roku 2009 Andrej Kiska založil firmu Finančná hitparáda s.r.o., internetový porovnávací portál finančných produktov.
Svoju kandidatúru na prezidenta SR vo voľbách v roku 2014 oficiálne oznámil v októbri 2012. Stal sa tak prvým kandidátom, ktorý svoju účasť potvrdil. Predvolebné prieskumy naznačovali tesný súboj, pričom Kiska sa v rôznych fázach kampane umiestňoval na rôznych pozíciách. Napriek počiatočným nižším preferenciám zaznamenal v úvode roka 2014 rekordný nárast. Pred prvým kolom volieb čelil aj negatívnej kampani. V prvom kole získal 44,45 % hlasov a v druhom kole 29. marca 2014 zvíťazil s 59,38 % hlasov, čím sa stal štvrtým prezidentom Slovenskej republiky. Do úradu bol slávnostne inaugurovaný 15. júna 2014.
Prezidentovanie: Výzvy a Kontroverzie
Počas svojho prezidentského obdobia sa Andrej Kiska venoval viacerým kľúčovým témam. Verejne sa zaviazal darovať svoj čistý príjem z funkcie prezidenta ľuďom v núdzi, pričom príjemcov vyberal na základe návrhov neziskových organizácií. V roku 2023 spolu s módnou návrhárkou Monikou Vontszemüovou založil filantropický projekt ROMADE, ktorý prepája rómsku kultúru s moderným dizajnom.
Kiska sa ako jeden z mála relevantných slovenských politikov verejne postavil za podporu nezávislosti Kosova od Srbska. Bol tiež prvým prezidentom, ktorý prijal LGBT aktivistov a vyjadril im podporu, pričom v decembri 2017 vyzval k diskusii o zákonnom schválení partnerstva homosexuálov.
Jeho pôsobenie bolo poznačené aj viacerými výzvami a kontroverziami. Niekoľko dní po inaugurácii vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom. V súvislosti s prezidentskou kampaňou čelil obvineniam zo strany vtedajšieho premiéra Roberta Fica ohľadom bezpečnostnej previerky, na ktorú však podľa zákona nemusel mať nárok. Politológ Michal Horský vtedy komentoval Kiskovo rozhodnutie previerku nerobiť ako správne a poukázal na nízku politickú kultúru argumentácie o previerkach a detektore lži.
Príhovor prezidenta Andreja Kisku
V novembri 2014 prezident Kiska vyhlásil referendum o rodine, po tom, čo obdržal 400 tisíc podpisov na zvolanie referenda iniciovaného Alianciou za rodinu. Ústavný súd SR následne rozhodol, že jedna z navrhovaných otázok nie je v súlade s Ústavou SR a musela byť z referenda vyškrtnutá.
V septembri 2015 Andrej Kiska vyslovil výzvu na prijatie stoviek až tisícov utečencov ako výraz ľudskosti a solidarity, pričom v Národnej rade SR označil debatu o utečeneckej kríze za „zápas o srdce a charakter Slovenska“ a varoval pred xenofóbnymi heslami.
Počas svojho mandátu sa Kiska dostal do konfliktu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, ktorý vyústil do politickej krízy a následnej demisie vlády Roberta Fica. V apríli 2022 NAKA obvinila Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v súvislosti s kauzou Súmrak, čo naznačovalo prepojenie na napätie medzi prezidentom a ministrom.
Ďalšou významnou udalosťou bolo rozhodnutie Ústavného súdu SR zo decembra 2017, ktoré zaviazalo prezidenta Kisku vymenovať siedmich sudcov zvolených Národnou radou SR napriek jeho výhradám o ich odbornej spôsobilosti.
V reakcii na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v marci 2018 prezident Kiska pre denník New York Times uviedol, že bol udalosťou „otrasený a vystrašený“. Vyzval na „radikálnu rekonštrukciu vlády“ alebo „predčasné voľby“, čím priamo podnietil politickú krízu.
Vstup do Straníckej Politiky: Založenie Strany ZA ĽUDÍ
V apríli 2017 Andrej Kiska uviedol, že neplánuje založiť politickú stranu ani sa pridať k existujúcim či kandidovať do parlamentu. V máji 2018 však oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách nebude kandidovať. Po skončení svojho prezidentského mandátu v júni 2019 Andrej Kiska oficiálne oznámil vstup do parlamentnej politiky prostredníctvom videa na sociálnej sieti a založil politickú stranu ZA ĽUDÍ.
Svoj cieľ opísal ako spojenie „slušných a ochotných ľudí a zmeniť našu krajinu k lepšiemu“. Viacerí politici reagovali na jeho rozhodnutie s rôznymi pohľadmi. Premiér Peter Pellegrini vyjadril pochybnosti o tom, ako Kiska zvládne byť predsedom strany popri svojom programe. Minister životného prostredia László Sólymos predpokladal, že nová strana môže zamiešať karty na politickom trhu. Strany ako MOST-Híd, SNS, KDH, SaS, OĽaNO a Sme rodina reagovali rôzne, od rešpektovania jeho práva založiť si stranu, cez vyjadrenie rozpakov nad ďalším rozmnožovaním politických subjektov, až po predpoklad, že Kiskova strana môže posilniť centristický stredopravý tábor.
Napriek pôvodným vyhláseniam o nadstraníckosti a odloženom zverejnení detailov po skončení mandátu, Andrej Kiska sa aktívne pustil do budovania strany. Jeho ambície boli jasné: priniesť do politiky zmenu štýlu vládnutia a spojiť tých, ktorí sú ochotní a schopní vládnuť zodpovedne a slušne. Jeho kroky naznačovali, že politický zápas, ktorý začal v roku 2014, považuje za neskončený a chce v ňom pokračovať aj po odchode z prezidentského paláca. Politický analytik Ján Baránek vtedy poznamenal, že Kiskove vyjadrenia už nie sú vyjadreniami prezidenta, ale predsedu politickej strany, a že politizuje funkciu hlavy štátu. Sociológ Pavel Haulík predpokladal, že Kiska by mohol byť skôr tvárou pre politický marketing ako reálnym tvorcom politiky, a uvažoval o jeho možnej kandidatúre na poslanca. Andrej Kiska sa v tomto období opakovane vrátil k svojmu staršiemu tvrdeniu, že Slovensko je „mafiánsky štát“, čo vyvolalo kritiku zo strany niektorých politikov.
Napriek rôznym interpretáciám a očakávaniam, Andrej Kiska sa stal predsedom strany ZA ĽUDÍ, ktorá sa v slovenskom politickom spektre profilovala ako stredopravá strana s dôrazom na slušnosť, zodpovednosť a moderné vládnutie. Jeho vstup do straníckej politiky signalizoval pokračovanie jeho angažovanosti vo verejnom živote a snahu o ovplyvnenie budúcnosti Slovenska.