Kežmarský hrad, impozantná stavba nachádzajúca sa v srdci mesta Kežmarok, predstavuje fascinujúce svedectvo o bohatej a pohnutej histórii regiónu. Jeho architektonický vývoj, od pôvodne gotickej pevnosti až po renesančné reprezentačné sídlo, odráža meniace sa časy, potreby a vkusy jeho majiteľov. Dnešná podoba hradu je výsledkom viacerých prestavieb, pričom dominantné renesančné prvky sa prelínajú s neskoršími barokovými úpravami a zachovanými gotickými časťami.
Počiatky a gotické základy
Už pred samotným vznikom hradu sa na mieste dnešného areálu nachádzalo staršie osídlenie, siahajúce až do halštattsko-púchovského a poveľkomoravského obdobia. V severovýchodnej časti dnešného hradného komplexu boli pri archeologickom výskume odkryté základy kostola svätej Alžbety, existujúceho už pred rokom 1251. Tento kostol, spomínaný aj v súvislosti s kláštorom, bol v roku 1462 prestavaný na hrad.
Prvá písomná zmienka o Kežmarskom hrade pochádza z roku 1447, kedy na území pôsobila Jiskrova posádka. V roku 1462 sa novým majiteľom hradu stal Imrich Zápoľský, ktorý v roku 1465 začal s výstavbou nového, neskorogotického hradu. Stavebné práce boli dokončené po roku 1486. V tomto období bol zbúraný aj kostol svätej Alžbety a jeho stavebný materiál bol následne využitý pri stavbe západného hradného krídla. Zápoľský dal postaviť dnešnú vstupnú vežu, hradbové múry s baštami, vrátane polygonálnej bašty, ktorá dnes slúži ako kaplnka. Opevnenie hradu bolo pristavané k existujúcim mestským múrom, čím sa hrad stal súčasťou mestského obranného systému, typického pre mestské hrady.
Renesančná premena a rodina Thökölyovcov
Významnou etapou v histórii Kežmarského hradu bola jeho renesančná prestavba, ktorá mu dala súčasnú, prevažne renesančnú podobu. Táto rozsiahla viacetapová prestavba prebiehala v rokoch 1572 až 1624. Posledné prestavby hradu zabezpečili mocní Thökölyovci, ktorí do Kežmarku pozvali talianskych kamenárov, murárov a maliarov, aby premenili pôvodne obranný hrad na honosné a reprezentačné rodinné sídlo.
Počas tejto prestavby dostali budovy na hradnom nádvorí renesančné arkády. Honosné sály na poschodí boli obohatené o výzdobu z nástenných malieb a interiér hradnej kaplnky bol obnovený v štýle raného baroka. V tomto období bol hrad často spájaný s rodinou Thökölyovcov, ktorá mala na jeho prestavbe najväčšie zásluhy, najmä Štefan I. Thököly.
V roku 1575 hrad vyhorel. Ján Rueber, vtedajší majiteľ, dal hrad obnoviť v renesančnom slohu z pôžičky Stanislava Thurzu, ktorému dal hrad do zálohu. Neskôr, v roku 1579, hrad opäť do zálohu Štefanovi Thökölymu. Do vlastníctva tejto rodiny sa hrad dostal v roku 1583.
V 17. storočí prešiel hrad ďalšími prestavbami, konkrétne v rokoch 1628 a 1658. Obnovené bolo severné obytné krídlo zámku, zmenená jeho dispozícia a osadené nové bloky a dvere. Hospodárska časť zostala na prízemí, zatiaľ čo poschodie bolo premenené na reprezentačné priestory. V roku 1628 bola obnovená aj štvorboká vstupná veža, o čom svedčí aj pamätná tabuľa s nápisom "Turis fortissima, nomen Domini Stephanus Teokely de Késmark. Anno salutis 1628. Hanc renovari curavit" (Najsilnejšia veža, ktorú dal pán Štefan Thököly obnoviť roku spasenia 1628). Južne od veže bola k hradbovému múru pristavaná vežovitá stavba s obytnou funkciou. V strede nádvoria bola vytvorená fontána. V roku 1657 talianski umelci vyzdobili interiéry štukovou dekoráciou s ranobarokovým charakterom. Pri mestských hradbách východne od hradu boli postavené honosné koniarne zdobené štukami a zrkadlami, s mramorovými žľabmi.
Ranobarokové prvky a neskoršie úpravy
Úpravy hradu boli v 17. storočí zavŕšené v roku 1658 vybudovaním ranobarokovej zámockej kaplnky v polygonálnej bašte. K nej boli pripojené niektoré miestnosti severného krídla hradu. Svätyňu kaplnky tvorí polygonálny záver bašty a je členená bočnými pilastrami, ktoré majú mohutné hlavice riešené ako úseky trámov. Na bohatej lunetovej klenbe z roku 1628 sa nachádza štuková ornamentika s rastlinnými a figurálnymi motívmi. V lunetách a na klenbe sú orámované nástenné maľby, ktoré dopĺňajú mimoriadne krásnu a vzácnu štukovú ornamentiku, dielo talianskych štukatérov. Maľby čerpajú námety zo Starého i Nového zákona.
Exteriér kaplnky zdôrazňuje prelamovaný volútový štít a malá vežička. Priečelie, na ktorom sa na prízemí našiel gotický portál a na poschodí gotický oblok, dokumentuje jednotnosť oboch dnes samostatných stavieb tvoriacich neskorogotický palác. Vstupný portál má po stranách stĺpy, na ktorých spočíva segmentový neukončený štít. V štíte je erb Thökölyovcov a nad portálom kartuša s nápisom a letopočtom 1658. Portál uzatvárajú kovové dvere s dobovou kovovou mrežou. Nad portálom je veľký pozdĺžny oblok s polkruhovým ukončením, podobný oblokom v závere kaplnky.
Interiér kaplnky na čelnej stene zdobí manieristický oltár so stĺpovou architektúrou, rímsami, nadstavcami a bohatou plastickou i rezbárskou výplňou. V strede oltára je obraz Ukrižovania, po stenách sú plastiky svätcov. Kazateľnica, zhotovená zároveň s kostolom, je tiež manieristická. Na polygonálnom parapete, delenom stĺpmi ovinutými viničovou ornamentikou, sú plastiky štyroch evanjelistov a socha Krista. Renesančné jednosedadlové stallum z roku 1544 je dielom bratov Krištofa a Jána Langovcov. Interiér dopĺňa náhrobok Márie Thökölyovej, rod. Gyulaffyovej z prvej polovice 17. storočia.
Kezmarok castle, Kezmarsky hrad - part 1
Mesto ako vlastník a obdobie chátrania
Po potlačení povstania, ktoré viedol Imrich Thököly proti panovníkovi Leopoldovi I., získalo v roku 1702 hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Mesto hrad využívalo na rôzne hospodárske účely, čo viedlo k jeho postupnému úpadku. Koniareň bola upravená na mestskú nemocnicu. Niektoré časti hradu okolo roku 1890 slúžili ako textilná manufaktúra na výrobu umelých výšiviek.
V roku 1787 hrad postihol rozsiahly požiar, ktorý zničil jeho strechy. Po ďalšom požiari v roku 1901 prevzal starostlivosť o opravu hradu uhorský pamiatkový úrad. V roku 1931 bolo vo veži zriadené Mestské múzeum. Postupná rekonštrukcia hradu sa začala približne v roku 1960 a jej súčasťou boli rozsiahle archeologické a architektonické výskumy.
Architektonické detaily a pôdorys
Pôdorys hradu, ovplyvnený staršími etapami vývoja, je nepravidelný. Pôvodne mal dvojité hradby s vodnou priekopou. Hrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Veža je trojpodlažná, vstupná brána je kamenná, polkruhová, vsadená do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. V podbráni je valená klenba. Na jej západnej strane je prerazený takmer polkruhový otvor s kamenným portálom, ktorý pôvodne sprístupňoval priestor medzi hradnými múrmi. Súčasťou veže je prístavba kruhového schodiska na dvorovej strane.
Na poschodí veže sa zachovali dva gotické lomené portály. Cez portál na druhom poschodí je prístup na ochodzu hradbového múru. Na vonkajšej čelnej stene veže sa nachádza reliéfna tabuľa s erbom Thurzovcov a Thökölyovcov. Na prvom poschodí, tesne nad nápisovou tabuľou, bol pri výskume v roku 1971 odkrytý pôvodný oblok, pozostávajúci z gotických architektonických článkov so strednou prevýšenou časťou. Ostenia majú zošikmené nárožné hrany. Podobný oblok bol objavený aj pri poslednej oprave na južnej strane kežmarskej radnice. Na druhom poschodí západnej fasády vstupnej veže sa nachádza arkier, spočívajúci na troch konzolách. Vežu ukončuje nadstavba v romantickom slohu, taktiež spočívajúca na konzolách, so systémom dekoračných strieľní.
Palác, pristavaný k severnému múru, má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový a v západnom smere ukončený kaplnkou. Táto pôvodne obytná budova bola stredobodom pozornosti pri každej z nasledujúcich opráv, preto jej charakter napriek poslednej úprave nie je jednotný. Jedna časť priečelia po oprave maximálne priblížila pôvodnému neskorogotickému charakteru, zatiaľ čo druhá, smerom na východ, je jednoduchšia. Na poschodí boli rekonštruované neskorogotické okná s profilovaným ostením a stredným prútom. Na prízemí bol obnovený portál štylizovaného sedlového tvaru s bohatým pretínaním v supraporte. Interiér bol prispôsobený požiadavkám modernej inštalácie.
Pôvodne neskorogotická polygonálna bašta na severnej strane opevnenia bola spolu s niekoľkými miestnosťami priľahlého paláca upravená na zámockú kaplnku. Renesančné východné krídlo hradu bolo zbúrané v 18. storočí. Jeho základy s dispozíciou boli odkryté pri poslednom archeologickom výskume. Bola to jednotraktová budova, ktorú osvetľovali veľké, segmentovo ukončené okná prerazené vo východnom hradnom múre. V neskorogotickom západnom krídle sa zachoval pôvodný suterén, dnes adaptovaný pre potreby vinárne. Má renesančné klenby. Jednotlivé priestory v suteréne sú pospájané neskorogotickými kamennými portálmi. Nadzemné časti budovy boli postavené z kamenného materiálu bývalého kostola svätej Alžbety.
Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba na južnej strane. Bašty sú upravované a spojené s areálom hradu. K bývalému mestskému opevneniu, ktoré sa pripája k hradu na východnej strane, boli pristavané koniarne.
Vstupná brána do nádvoria obmedzuje svojou výškou vjazd nákladných vozidiel. Šírka nápravy je maximálne 2,49 m, výška podvozku by mala byť aspoň 0,55 m a maximálna výška vozidla so skriňovou nadstavbou je 3,17 m. Maximálna výška nákladu, ktorý je najvyšší v strede, je 3,9 m. Je nutné počítať s dynamikou vozidla a jeho kolísaním pri jazde po kamennej dlažbe.
Hrad dnes a jeho význam
Dnešný Kežmarský hrad slúži ako sídlo regionálneho múzea, ktoré návštevníkom ponúka expozície dokumentujúce históriu mesta a regiónu. Hrad, ktorý kedysi slúžil ako obranná pevnosť a neskôr ako reprezentačné šľachtické sídlo, sa stal dôležitým kultúrnym a historickým centrom. Jeho areál je obľúbeným cieľom turistov, ktorí si môžu vychutnať atmosféru minulosti a obdivovať architektonické skvosty. Kežmarok, hrad ktorý kedysi lákal návštevníkov na výlet do neďalekých Snežných hôr, dnes nazývaných Tatry, stále ponúka bohaté kultúrne a historické zážitky.
Informácie o histórii Kežmarského hradu sú zachované v rôznych archívnych materiáloch, vrátane evanjelickej kežmarskej matrike, kde sa nachádza poznámka o kúpe hradu od rodu Rueber v roku 1610. Zápis z tohto roku uvádza "Den 25. Maja…".
Hrad, ktorý v minulosti zažil dlhé obdobie väznenia, keď bol istý čas využívaný na drsné podmienky väzenia, dnes patrí k najvýznamnejším pamiatkam Spiša a je cenným svedkom vývoja architektúry a dejín Slovenska. Jeho pôdorys, ovplyvnený staršími etapami vývoja, je nepravidelný, odrážajúc postupnú výstavbu a prestavby, ktoré formovali jeho dnešnú podobu.