Voliť v slobodných a demokratických voľbách je občianske právo, ktoré ti dáva možnosť vybrať si svojich zástupcov, ktorí budú rozhodovať o verejných záležitostiach týkajúcich sa celej spoločnosti. Preto je veľmi dôležité využiť toto právo a rozhodnúť tak o modeli spoločnosti, aký preferuješ. Zároveň ťa to núti zamyslieť sa nad tým, koho chceš voliť a kto bude zodpovedný za prijatie potrebných opatrení na realizáciu tejto vízie.
Veková hranica pre volebné právo v Európe
Od akého veku však môžeš voliť? V každej krajine je to trochu inak. Koľko krajín EÚ umožňuje ľuďom mladším ako 18 rokov voliť vo voľbách? Tipni si: 20, 15, 8 členských štátov EÚ? V skutočnosti ide o oveľa nižšie číslo, keďže doposiaľ to umožňuje len Rakúsko. Okrem toho môžu na Malte a v Belgicku 16- a 17-roční voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Len Rakúsko a Grécko priznáva toto právo mladým ľuďom (17-ročným) vo vnútroštátnych voľbách. Treba však mať na pamäti aj to, že v niektorých krajinách EÚ (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Luxembursko) je účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu povinná. Je teda možné predpokladať, že v týchto krajinách je účasť na voľbách určite vyššia než v krajinách, kde je účasť dobrovoľná.
Angažovanosť mladých a ich hlas v politike
Presvedčenie, že mladí ľudia sa nezaujímajú o politiku, je zastaralé. V skutočnosti sa výrazne angažujú za rodovú rovnosť, opatrenia proti zmene klímy alebo zákaz neplatených stáží. Ich aktívny záujem o dianie vo svete a spoločnosti je nepopierateľný, čo prirodzene vyvoláva otázky o ich zapojení do politických procesov prostredníctvom volebného práva.
Argumenty pre a proti zníženiu vekovej hranice
O čom je teda táto debata? Argumenty proti zníženiu vekovej hranice pre účasť na voľbách pod 18 rokov sú založené na poznatkoch o neurologickom vývoji našich mozgov, ktoré sa údajne v tomto veku stále vyvíjajú a dozrievajú. Teda minimálne z vedeckého hľadiska. Dnešní mladí ľudia sa výborne vyznajú v sociálnych médiách a perfektne ovládajú technológie. Argumenty v prospech priznania volebného práva mladým ľuďom od veku 16 rokov na druhej strane zdôrazňujú skutočnosť, že by sa tým vytvoril a upevnil demokratický zvyk, ktorý pomôže znížiť mieru volebnej neúčasti neskôr pri voľbách počas dospelosti. Priznanie volebného práva mladým ľuďom je teda prínosom pre volebný proces v priebehu času, keďže podporuje aktívne občianstvo v demokracii v ranom veku.
Problémy s digitalizáciou, výsledky kotrol NKÚ. Hosťom je Ľubomír Andrassy
V mnohých krajinách môžu navyše mladí ľudia od veku 16 rokov pracovať. To znamená, že prispievajú do ekonomiky a plnia si svoje občianske povinnosti prostredníctvom daní. Zatiaľ čo im je priznaná zodpovednosť v pracovnej sfére, absencia volebného práva v mnohých prípto pôsobí ako nekonzistentná. Z historického pohľadu sa prejavuje tendencia znižovať vekovú hranicu pre účasť na voľbách. Tento trend naznačuje, že spoločnosti postupne uznávajú, že mladí ľudia sú schopní a pripravení participovať na rozhodovaní o svojej budúcnosti. EÚ má veľký záujem na tom, aby boli mladí ľudia zapojení do volebných procesov čo najviac, čo naznačuje snahu o posilnenie demokratických princípov a zabezpečenie reprezentácie všetkých vekových skupín.
História a súčasnosť volebného práva v kontexte Československa
Téma volebného práva a jeho historického vývoja úzko súvisí aj s významnými dátumami našej spoločnej minulosti. Vládny návrh na vyhlásenie 30. októbra za jednorazový štátny sviatok v súvislosti so storočnicou Československa vyvolal diskusiu o tom, ktorý dátum najlepšie reprezentuje vznik spoločného štátu. Pätica opozičných poslancov navrhla vyhlásiť za štátny sviatok 28. október. Argumentujú, že hoci sa Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918 k československej myšlienke prihlásili slovenskí politici, Československo ako štát vzniklo 28. októbra 1918. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia, a táto tradícia je vo vedomí ľudí spojená s 28. októbrom.
Poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Zuzana Zimenová, Viera Dubačová a Martin Klus predložili podobný návrh už v minulosti, no nebol schválený. Osuský zdôrazňuje, že 28. október patrí medzi najvýznamnejšie dni v novodobej histórii Slovenska a jeho sté výročie si zaslúži patričné uctenie. Spolu s Dostálom iniciovali aj proces premenovania časti Vajanského nábrežia v Bratislave na Masarykovo námestie, čím chcú pripomenúť odkaz prvého československého prezidenta.
Predseda OKS Ondrej Dostál považuje vládny návrh na jednorazový sviatok 30. októbra za nezmyselný, najmä ak ide len o jednorazovú udalosť. Navrhuje namiesto toho, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom a aby sa Deň Ústavy Slovenskej republiky, 1. september, preradil z kategórie štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Uvedomuje si, že celkový počet štátnych sviatkov by sa nemal zvyšovať. Pripomína, že 1. september pripomína prijatie Ústavy SR v roku 1992, ktoré priamo súvisí so vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, na čo už existuje štátny sviatok - 1. január.
Počas trvania česko-slovenského štátu bol 28. október štátnym sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a prijatí zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa 28. október nedostal ani do zoznamu štátnych sviatkov, ani medzi pamätné dni. Pamätným dňom sa stal až v roku 1999. Odvtedy sa objavilo niekoľko pokusov o jeho preradenie medzi štátne sviatky.
Gramatické okienko: Byť vs. Biť
V súvislosti s diskusiami o identite a histórii sa niekedy objavujú aj otázky týkajúce sa správneho písania a používania slov. Niektoré slová môžeme písať aj s mäkkým "i", aj s tvrdým "y". Napríklad slovo "byť" s ypsilonom znamená jestvovať, existovať: "Vo všetkom chcel byť najlepší. V triede vždy musel byť prvý." Na druhej strane, slovo "biť" s mäkkým "i" má význam udierať, spôsobovať bolesť, trestať bitkou, alebo ho používame v prenesenom význame: "Kto sa chce biť, palicu si nájde. Hodiny bijú poludnie. Stav Zeme bije na poplach. Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Od zlosti bil čelom o múr. Chlapca zbili do bezvedomia. Súperi nás poriadne nabili. Išli ho zabiť od zlosti. Pobije sa pre hocijakú hlúposť. Pohár sa rozbil na márne kúsky. Táto misa je nerozbitná. Odbila jeho posledná hodina. Na veži odbilo dvanásť. Prihrávku odbil silným úderom. Z taniera sa kúsok odbil. Odbila ho dvoma slovami." Tieto gramatické nuansy sú dôležité pre presné vyjadrovanie a pochopenie textu, rovnako ako je dôležité pochopiť všetky aspekty volebného práva a jeho vývoja.
A čo ty… si pripravený(-á) voliť?