Slovensko si v roku 2024 zvolilo v poradí šiestu hlavu štátu prostredníctvom priamej voľby občanmi. Prezidentské voľby, ktoré sa konali v dvoch kolách, sú neoddeliteľnou súčasťou demokratického procesu a prinášajú so sebou množstvo dôležitých informácií a pravidiel. Hoci sa v roku 2024 uskutočnilo druhé kolo volieb, existujú scenáre, kedy by sa mu bolo možné vyhnúť. Tento článok detailne rozoberá celý proces, od podmienok kandidatúry až po špecifické pravidlá hlasovania, pričom sa zameriava aj na situácie, ktoré by viedli k jednokrokovému víťazstvu.
Podmienky úspechu v prvom kole: Absolútna väčšina ako kľúč
Základným predpokladom pre víťazstvo v prvom kole prezidentských volieb na Slovensku je zisk nadpolovičnej väčšiny platných hlasov od všetkých oprávnených voličov. Tento pomerne prísny limit znamená, že kandidát musí získať viac ako 50 % hlasov z celkového počtu zapísaných voličov, nie len z tých, ktorí sa na voľbách zúčastnili. Toto pravidlo zabezpečuje, že zvolený prezident má skutočne širokú podporu naprieč elektorátom a nie je len víťazom s relatívnou prevahou v situácii nízkej účasti alebo rozdrobeného hlasovania medzi viacerými kandidátmi.
V praxi to znamená, že ak by jeden z kandidátov získal v prvom kole také množstvo hlasov, ktoré by presiahlo túto hranicu, druhé kolo by sa nekonalo. Tento scenár je však pomerne zriedkavý, najmä vzhľadom na počet kandidátov a prirodzenú diverzitu politických preferencií voličov. V prezidentských voľbách v roku 2024 sa napríklad v prvom kole uskutočnilo hlasovanie s viacerými kandidátmi, čo prirodzene viedlo k rozdeleniu hlasov a následnému postupu dvoch najúspešnejších do druhého kola.
Ako sa volí prezident SR: Od vyhlásenia po výsledky
Proces voľby prezidenta Slovenskej republiky je detailne upravený v Ústave SR a v zákone o voľbách prezidenta. Prezidenta volia občania SR v priamych, všeobecných a tajných voľbách na päťročné funkčné obdobie. Volebné obdobie súčasnej hlavy štátu Zuzany Čaputovej sa končilo 15. júna 2024.
Kľúčové dátumy a udalosti prezidentských volieb 2024:
- Vyhlásenie volieb: Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini vyhlásil voľby 8. januára 2024.
- Lehota na podanie kandidatúry: Návrhy na kandidátov sa odovzdávali predsedovi Národnej rady SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb, teda do 30. januára 2024. Predseda NR SR následne do 14 dní od doručenia preskúmal, či návrhy spĺňajú zákonom stanovené podmienky.
- Prvé kolo volieb: Konalo sa v sobotu 23. marca 2024.
- Druhé kolo volieb: V prípade, ak žiaden kandidát nezískal v prvom kole potrebnú väčšinu, druhé kolo sa uskutočnilo v sobotu 6. apríla 2024. Toto kolo je nevyhnutné, ak v prvom kole nikto nedosiahne nadpolovičnú väčšinu všetkých oprávnených voličov.
- Volebná kampaň: Oficiálne sa začala 9. januára 2024. Končí sa 48 hodín pred dňom konania volieb. Pre prvé kolo to znamenalo polnoc z 20. na 21. marca, kedy nastúpilo volebné moratórium. Pre druhé kolo sa kampaň skončila o polnoci z 3. na 4. apríla.
Slovensko má za sebou prvé kolo prezidentských volieb
Kto môže kandidovať a kto môže voliť?
Podmienky kandidatúry:Aby sa občan mohol uchádzať o prezidentský post, musí spĺňať nasledujúce kritériá:
- Byť občanom Slovenskej republiky.
- Byť voliteľný do Národnej rady SR.
- V deň konania volieb dovŕšiť vek minimálne 40 rokov.
- Získať podporu minimálne 15 poslancov Národnej rady SR alebo petíciu podpísanú najmenej 15 000 občanmi s volebným právom.
V roku 2024 bolo na kandidatúru potvrdených deväť mužov. Medzi nimi boli napríklad Ivan Korčok, Peter Pellegrini, Štefan Harabin, Krisztián Forró, Igor Matovič, Ján Kubiš, Andrej Danko a Róbert Švec. Kandidatúra Róberta Šveca bola pôvodne zamietnutá, ale po námietke na Najvyššom správnom súde mu bola dodatočne schválená.
Právo voliť:Právo voliť prezidenta má každý občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši vek 18 rokov a má právo voliť aj do Národnej rady SR. Voliť je možné len na území Slovenskej republiky. Hlasovanie poštou zo zahraničia nie je možné.
Hlasovanie na Slovensku a v zahraničí: Pravidlá a obmedzenia
Hlasovanie v prezidentských voľbách je možné výlučne na území Slovenskej republiky. Občania, ktorí sa nemôžu zúčastniť volieb vo svojom trvalom bydlisku, si môžu vybaviť hlasovací preukaz. Tento preukaz umožňuje voliť v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku. Žiadosť o hlasovací preukaz bolo možné podať elektronicky, listinne alebo osobne na obecnom či mestskom úrade. Pre prvé kolo volieb bolo potrebné požiadať oň najneskôr do 4. marca, pre druhé kolo do 14. marca. Hlasovací preukaz je platný len na konkrétny deň volieb a musí byť predložený spolu s občianskym preukazom.
Slováci žijúci v zahraničí mali možnosť voliť iba v prípade, ak sa v čase volieb nachádzali na území Slovenska a mali vybavený platný hlasovací preukaz. Možnosť elektronicky alebo poštou požiadať o hlasovací preukaz bola obmedzená na konkrétne termíny pred prvým kolom, a v prípade druhého kola bolo potrebné vybaviť si ho osobne najneskôr v posledný pracovný deň pred voľbami.
Volebná kampaň a jej financovanie: Limity a transparentnosť
Financovanie volebnej kampane upravuje zákon o volebnej kampani. Kandidát na prezidenta môže na svoju kampaň vynaložiť maximálne 500 000 eur vrátane DPH, a to spolu pre obidve kolá volieb. Táto suma zahŕňa aj náklady vynaložené na propagáciu v období 180 dní pred vyhlásením volieb.
Kandidáti sú povinní viesť finančné prostriedky určené na kampaň na transparentnom osobitnom účte v banke. Dary a iné bezodplatné plnenia na volebnú kampaň môžu prijať výlučne od fyzických a právnických osôb s trvalým pobytom alebo sídlom v Slovenskej republike a od politických strán registrovaných na Slovensku. Kampaň tretích strán v prospech kandidáta zákon nepovoľuje.
Podľa organizácie Transparency International Slovensko viedol v roku 2024 najprehľadnejšiu kampaň Ivan Korčok, po ktorom nasledovali Štefan Harabin a Kristián Forró. Menej transparentnú kampaň videli Ján Kubiš a Andrej Danko, zatiaľ čo Peter Pellegrini viedol najmenej transparentnú kampaň.
Prezidentské právomoci a plat: Symbol a výkonná moc
Prezident Slovenskej republiky zohráva kľúčovú úlohu v politickom systéme krajiny. Jeho právomoci, stanovené v ústave a zákonoch, zahŕňajú:
- Reprezentovanie krajiny: Prezident je hlavným symbolom a reprezentantom Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch.
- Veto: Má právo vrátiť návrh zákona do parlamentu na opätovné prerokovanie, ak má k nemu výhrady.
- Schvaľovanie zákonov: Podpisuje prijaté zákony, čím sa stávajú účinnými.
- Menovanie a odvolávanie: Menovanie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, sudcov Ústavného súdu, niektorých vysokoškolských funkcionárov a iných ústavných činiteľov.
- Veliteľ ozbrojených síl: V súlade so zákonom.
Plat prezidenta Slovenskej republiky je stanovený zákonom a v roku 2024 predstavoval štvornásobok platu poslanca Národnej rady.
Volebné moratórium: Obdobie pokoja pred urnami
Volebné moratórium je časové obdobie pred voľbami, počas ktorého je zakázané zverejňovať predvolebné prieskumy verejnej mienky a viesť volebnú kampaň. Toto obdobie začína 48 hodín pred začiatkom volieb a končí po zatvorení volebných miestností. Počas moratória je zakázané šíriť akékoľvek informácie v prospech alebo neprospech kandidátov. V roku 2024 moratórium pre prvé kolo začalo 20. marca o 23:59 h a skončilo po zatvorení volebných miestností 23. marca. V prípade druhého kola skončilo 3. apríla o 23:59 h.
Analýza výsledkov volieb 2024: Prvé a druhé kolo v detailoch
Prezidentské voľby v roku 2024 priniesli napínavý súboj, ktorý vyvrcholil v druhom kole. V prvom kole, ktoré sa konalo 23. marca, zvíťazil Ivan Korčok so ziskom 42,51 % platných hlasov. Peter Pellegrini skončil na druhom mieste s 37,02 %. Štefan Harabin obsadil tretie miesto s 11,73 %. Účasť v prvom kole dosiahla 51,91 %.
Druhé kolo volieb, ktoré sa uskutočnilo 6. apríla, vyhral Peter Pellegrini so ziskom 53,12 % (1 409 255) platných hlasov, čím sa stal novozvoleným prezidentom Slovenskej republiky. Ivan Korčok získal 46,88 % (1 243 709) hlasov. Volebná účasť v druhom kole dosiahla 61,14 %, čo bola druhá najvyššia účasť v druhom kole v histórii priamych volieb prezidenta SR. Peter Pellegrini zvíťazil vo väčšom počte obcí, najmä na východe Slovenska, zatiaľ čo Ivan Korčok dominoval vo väčších mestách a na západnom Slovensku.
Zuzana Čaputová: Prvá prezidentka a jej rozhodnutie nekandidovať
Zuzana Čaputová, ktorá sa v roku 2019 stala prvou ženou zvolenou za prezidentku Slovenskej republiky, sa v roku 2024 rozhodla nekandidovať na druhé funkčné obdobie. Svoje rozhodnutie oznámila 20. júna 2023, pričom uviedla, že nemá dostatok síl na ďalšie funkčné obdobie. Jej mandát skončil 15. júna 2024.
Historický kontext: Predchádzajúce prezidentské voľby
Posledné prezidentské voľby pred rokom 2024 sa konali v roku 2019, kedy zvíťazila Zuzana Čaputová nad Marošom Šefčovičom. Vôbec prvé priame voľby prezidenta Slovenskej republiky sa uskutočnili v roku 1999, kedy zvíťazil Rudolf Schuster. Volebná účasť v druhom kole volieb v roku 1999 bola najvyššia v histórii, s účasťou približujúcou sa k 3 miliónom voličov. Víťaz volieb Peter Pellegrini v roku 2024 získal najviac hlasov po Rudolfovi Schusterovi v roku 1999.