Inštitút predbežného správcu konkurznej podstaty (ďalej len "predbežný správca KP") predstavuje dôležitý prvok v procese riešenia úpadku dlžníka. Jeho úlohou je v počiatočnej fáze konkurzného konania zistiť, či majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Táto funkcia, zavedená novelou zákona o konkurze a vyrovnaní č. 12/1998 Z. z., má predovšetkým dočasný charakter a slúži ako opatrenie súdu v situáciách, kedy nie je možné okamžite vyhlásiť konkurz. S ustanovením predbežného správcu sú spojené nielen jeho práva a povinnosti, ale aj otázky týkajúce sa jeho odmeny, výdavkov a predovšetkým vzniku daňovej povinnosti z pridanej hodnoty (DPH).
Úloha a právomoci predbežného správcu
Predbežný správca KP je ustanovený súdom s cieľom preveriť majetkovú situáciu dlžníka. Podľa § 21 ods. 1 zákona o konkurze má predbežný správca KP povinnosť najneskôr do 45 dní od ustanovenia podať súdu záverečnú správu o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. V prípade, ak dlžník neposkytne potrebnú súčinnosť, súd môže túto lehotu predĺžiť o 15 dní. Zákon o konkurze v § 21 definuje základné povinnosti predbežného správcu, pričom nešpecifikuje detailne všetky úkony, ktoré by mal vykonať.
S ustanovením predbežného správcu sa spájajú aj určité účinky, ktoré obmedzujú dlžníka v nakladaní s jeho majetkom. Dlžník stráca právo slobodnej dispozície s majetkom a na akékoľvek právne úkony týkajúce sa majetku potrebuje súhlas predbežného správcu. V opačnom prípade sú takéto úkony neplatné. Toto obmedzenie sa vzťahuje na celý majetok dlžníka, nielen na ten, ktorý by sa v prípade vyhlásenia konkurzu stal súčasťou konkurznej podstaty.
Predbežný správca KP nie je účastníkom konkurzného konania v plnom rozsahu, ani zamestnancom súdu. Jeho postavenie je možné charakterizovať ako postavenie samostatného procesného subjektu, podobne ako v prípade správcu konkurznej podstaty. Má oprávnenie požadovať súčinnosť od tretích osôb a dlžníka (§ 9d, § 9e, § 9f súčasného znenia zákona o konkurze), ako aj právo na informácie (§ 21 ods. 1 navrhovaného znenia). Tieto právomoci sú však skôr podporného charakteru a nemusia zásadným spôsobom pomôcť pri presnom stanovení hodnoty majetku dlžníka, najmä ak predbežný správca nemá dostatočné ekonomické znalosti či praktické skúsenosti.
Odmena a náhrada výdavkov predbežného správcu
Predbežnému správcovi KP prináleží za svoju činnosť zákonná odmena a náhrada preukázaných výdavkov. Podľa § 21 ods. 3 zákona o konkurze má predbežný správca nárok na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov. Vyhláška MS SR č. 665/2005 Z. z. v § 10 ustanovuje, že ak je správca alebo predbežný správca platiteľom DPH, jeho odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.
V praxi sú však výpočty a vyplácanie odmien často spojené s oneskorením. Odmena predbežného správcu je uvedená v správe o stave majetku dlžníka a je uhrádzaná súdom z preddavku poplatku, ktorý hradí buď veriteľ alebo dlžník. Výška preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo veci vyhlásenia konkurzu je podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 25/2017 Z. z. 1 500 eur. V prípade, ak si predbežný správca uplatní namiesto náhrady preukázaných výdavkov paušálnu náhradu, táto suma je 1 500 eur a zahŕňa aj odmenu a náhradu všetkých výdavkov.
Pri činnosti predbežného správcu môžu vznikať aj rôzne výdavky, napríklad poplatky bankám za poskytnutie súčinnosti. Tieto výdavky predbežný správca tiež uvádza vo svojej správe pre súd a sú mu refundované. Správca účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a z prijatých faktúr si uplatňuje odpočítanie dane.
Daňová povinnosť a moment dodania služby
Kľúčovou otázkou pri posudzovaní odmeny predbežného správcu je moment vzniku daňovej povinnosti z DPH. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby, pričom dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá alebo ukončená. Tento moment je totožný s momentom ukončenia poskytovania služby, bez ohľadu na to, či bola platba prijatá oneskorene, čiastočne, alebo vôbec.
Pri predbežnom správcovi KP/správcovi KP vzniká daňová povinnosť momentom ukončenia poskytovania služby. V prípade predbežného správcu KP je ukončením poskytovania služby spravidla podanie záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka. Ak ide o správcu KP, jeho služba je ukončená vykonaním povinností upravených v § 102 ods. 6 zákona o konkurze pri zrušení konkurzu, alebo ukončením poskytovania služby v prípade, ak súd zruší konkurz uznesením podľa § 103 zákona o konkurze.
V kontexte § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe. Predmetom zákona o konkurze je riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku a kolektívnym uspokojením veriteľov. Poskytovanie služby predbežným správcom KP/správcom KP je považované za poskytovanie služby na základe zákona (§ 9 ods. 1 písm. d) zákona o DPH).
Základom dane pri dodaní služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia, zníženú o daň. Do základu dane sa zahrnie odmena a preukázané výdavky. Ak je platba prijatá pred dodaním služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby. V prípade predbežného správcu KP/správcu KP je však rozhodujúci moment ukončenia poskytovania služby pre vznik daňovej povinnosti z DPH.
Špecifiká a potenciálne problémy
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a jeho vykonávacie predpisy definujú rámec pre činnosť správcov a predbežných správcov, avšak prax môže prinášať aj komplikácie. Jednou z nich je aj rozdielny pohľad na obmedzenie dlžníka pri nakladaní s majetkom v závislosti od toho, či súd ustanoví predbežného správcu alebo nie. Zákon by mal jasne stanoviť, na aké disponovanie s majetkom sa vyžaduje súhlas predbežného správcu.
Ďalším aspektom je aj otázka kvalifikácie osôb ustanovených za predbežného správcu. Na túto funkciu sú často vymenovaní ľudia s minimálnymi alebo žiadnymi ekonomickými znalosťami či praktickými skúsenosťami, čo môže viesť k problémom pri efektívnom plnení ich povinností.
V kontexte daňových povinností je dôležité poznamenať, že správca konkurznej podstaty ako účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaúčtuje výdavky do peňažného denníka. Ak si z výdavku uplatňuje DPH, túto časť zaúčtuje ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov. Príjem z refundácie nákladov účtuje ako ostatné príjmy, a ak je povinný odviesť DPH z tohto príjmu, túto časť zaúčtuje ako príjem, ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov.
Napriek snahám o legislatívne riešenie, otázka presného momentu dodania služby a s ním súvisiacej daňovej povinnosti pri predbežnom správcovi KP môže byť v konkrétnych prípadoch predmetom interpretácie. Kľúčové je vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a aplikovať príslušné ustanovenia zákona o DPH a zákona o konkurze.