Slová úzkosť a depresia sa v bežnej reči často používajú nesprávne. Už pri pocitoch smútku hovoríme, že máme „depku“. Keď máme z niečoho stres, hovoríme o úzkostiach. Skutočné depresie a úzkostné stavy sú však niečo iné a ich správne pochopenie je kľúčové pre adekvátnu pomoc. Za posledný rok sa na Slovensku zvýšil počet úzkostných porúch trojnásobne, pričom narastá predovšetkým počet pacientov z mladších vekových kategórií - mladých dospelých, študentov, ale aj detí. Na psychickom zdraví sa podpisuje obdobie, ktoré trávime zatvorení medzi štyrmi stenami, prakticky bez spoločenského života. Je preto dôležité vedieť rozpoznať, kedy ide o bežnú reakciu a kedy už o vážnejší zdravotný problém.
Čo je vlastne úzkosť?
Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv a strachu. Je to však bežná a prirodzená reakcia na nebezpečné situácie. V tomto zmysle je teda prospešná, lebo nás upozorňuje na čosi, čo nám uškodí. Skúseností, ktoré vyvolávajú úzkosť, je nekonečné množstvo. Patria sem všetky udalosti, ktoré absolvujeme po prvýkrát - prvé rande, prvý školský deň, prvýkrát mimo domova. Existuje ich však podstatne viac a život nikoho nezvykne v tejto oblasti šetriť. Akurát nie každý je rovnako citlivý na to, čím prechádza. Úzkosť netreba vždy považovať za niečo negatívne. Ak máte obavy zo skúšok, nabudúce sa pripravíte lepšie - a úzkosť nebudete mať.
Kedy sa z úzkosti stane úzkostná porucha?
Hlavný rozdiel medzi „normálnou“ úzkosťou a problémovou úzkosťou je v pôvode obáv a v intenzite zážitku. Prirodzená úzkosť trvá krátko, je daná len momentom alebo okolnosťami, z ktorých máme dočasné obavy. Taktiež aj príznaky: ako prišli, tak aj odídu. Problémová úzkosť je však chronická a iracionálna (obávate sa aj vtedy, keď sa reálne nemáte čoho báť). Alebo vaša reakcia na reálny prichádzajúci podnet je výrazne prehnaná. Zasahuje do mnohých životných funkcií. Výsledkom úzkostnej poruchy je často vyhýbavé správanie, k neustálym obavám a strachom sa pridávajú problémy s koncentráciou a pamäťou. Obchádzate situácie, ktoré vo vás vyvolávajú strach. Tým, že sa im vyhnete, poklesne napätie a úzkosť, ale len v danom momente. Takto sa, žiaľ, len ubezpečíte v tom, že tieto zážitky sú pre vás naozaj ohrozujúce. Zvyknete si vyhýbať sa podnetom, a tým pádom nevedomky budujete bludný kruh úzkosti. Vedie k čoraz väčšej neistote a strate sebadôvery.
Riešenie? Ak máte úzkostnú poruchu, vaše obavy nevyplývajú priamo z aktuálnej situácie, objavujú sa nečakane, zdanlivo bez dôvodu. Ak vyplývajú zo skutočnosti, sú prehnané a pretrvávajú aj vtedy, keď príčina pominie. Mnohí pacienti s úzkostnými poruchami trpia strachmi zo situácií, ktoré sa pravdepodobne nikdy nestanú. Vždy, keď cítite, že sa úzkosť týka aj vás. Keď nedokážete zvládať to, čo ste zvládali kedysi. Keď strachy a obavy získajú nad vami takú moc, že neviete fungovať. Všímajte si reakcie okolia, tie môžu byť varovným prstom, že niečo vážne nie je v poriadku.
Neliečené úzkostné poruchy sa môžu veľmi rýchlo zhoršiť. Nemusíme pripomínať, že neraz vedú k pokusom o samovraždu. Pozitívnou informáciou je, že sa dajú dobre kontrolovať liekmi a terapiou. Pri vážnych stavoch neváhajte vyhľadať odborníka. Na Slovensku máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku, kde vám môžu pomôcť.
ÚZKOSŤ: Ako vzniká a ako ju prekonať (3 AKČNÉ KROKY)
Aké sú príznaky chorobnej úzkosti?
Chorobná úzkosť sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré zasahujú do bežného fungovania človeka. Medzi časté príznaky patria neustále obavy a strachy, ktoré môžu byť iracionálne alebo neprimerane intenzívne k reálnej situácii. Tieto pocity môžu viesť k vyhýbavému správaniu, kedy sa jedinec snaží vyhýbať situáciám, miestam alebo ľuďom, ktorí v ňom vyvolávajú strach. Okrem psychických prejavov sa môžu objaviť aj fyzické symptómy, ako sú problémy s koncentráciou a pamäťou, ktoré zhoršujú schopnosť vykonávať každodenné úlohy.
Čo zhoršuje úzkosť, čomu sa vyhnúť?
Existujú faktory, ktoré môžu úzkosť zhoršovať a ktorým je vhodné sa vyhýbať, ak chceme zmierniť jej prejavy. Medzi takéto faktory patrí vynechávanie jedál a zlé stravovacie návyky, najmä nadmerná konzumácia cukru. V dnešnej dobe, kedy sme neustále vystavení informáciám, môže úzkosť zhoršovať aj sledovanie správ a neustále porovnávanie svojej osoby s inými na sociálnych sieťach. Tieto faktory prispievajú k pocitu neistoty a preťaženia, čím sa úzkosť môže stupňovať.
Kedy vyhľadať lekára?
Vyhľadanie lekárskej pomoci je nevyhnutné vtedy, keď úzkosť zasahuje do vášho každodenného života a nedokážete ju sami zvládnuť. Ak strachy a obavy získajú nad vami takú moc, že neviete fungovať, je čas obrátiť sa na odborníka. Dôležité je všímať si aj reakcie okolia, ktoré môžu byť varovným signálom, že niečo vážne nie je v poriadku. Pri vážnych stavoch neváhajte vyhľadať psychiatra či psychológa. Na Slovensku spolupracujú zdravotné poisťovne s rôznymi odborníkmi, čo môže uľahčiť prístup k liečbe.
Poznáte triky proti úzkosti?
Existuje niekoľko techník a stratégií, ktoré môžu pomôcť zmierniť pocity úzkosti. Jednou z dôležitých súčastí pravidelnej rutiny, ak si chceme udržať fyzické a duševné zdravie, je cvičenie. Zmierni pocity úzkosti a zvýši pocit pohody. Optimálnych je päť 30-minútových tréningov týždenne. Vyberte druh pohybu, ktorý vás baví. Dôležitá je kvalita aj množstvo. Hlboké dýchanie „do brucha“ pošle do vášho mozgu správu, že ste v poriadku. Buďte šéfom/šéfkou svojich myšlienok. Pokúste sa akékoľvek negatívne myšlienky premeniť na pozitívne. Môžete vyskúšať aj progresívnu svalovú relaxáciu: vyberte si svalovú skupinu, na niekoľko sekúnd ju napnite, potom ju uvoľnite. Ďalšou užitočnou technikou je vedenie denníka: na ktorých miestach alebo v akých situáciách sa cítite najhoršie? Zapíšte si ich. Hľadajte vzorce a pracujte na tom, ako sa môžete vyhnúť pocitom paniky a obáv. Ak spoznáte príčiny svojej úzkosti, budete lepšie pripravení, keď sa vás opäť raz dotkne.
Depresia: Viac než len smútok
Podobne ako pri úzkosti, aj pojem depresia je často nesprávne používaný. U miernych prejavov depresie sa pacient zvyčajne musí do bežných činností nútiť, nič ho neteší, stráca chuť do jedla a začína sa sťahovať do seba. Svoje povinnosti ale plniť spravidla zvláda. U stredne ťažkej depresie bojuje človek s pocitom nešťastia, jeho stav mu navyše neumožňuje pracovať a nič ho nebaví. Príčin vzniku tohto ochorenia je veľa, svoju rolu tu hrajú aj vrodené dispozície, prítomné telesné ochorenia a ich liečba.
Od bežného smútku alebo zlej nálady sa depresia líši hlavne v tom, že tieto pocity sú dlhodobé, hlbšie a intenzívnejšie a nepriaznivo ovplyvňujú bežné činnosti chorého, ktorý stráca vôľu a silu vykonávať predtým bežné aktivity. Depresia môže byť sprevádzaná rôznymi telesnými príznakmi, predovšetkým únavou, ale aj napr. bolesťami v rôznych častiach tela, pálením kože, mravčením, vnútorným chvením, tlakom na hrudníku, bolesťami hlavy, ale aj zápchou alebo hnačkou. Rozpoznať depresiu nemusí byť ľahké, pretože sa prejavuje i radom duševných a veľmi subjektívnych príznakov, kedy zďaleka nie všetky musia byť prítomné. Na rozdiel od bežných fyzických ťažkostí nemusí blízke okolie chorého psychické ťažkosti rozpoznať.
Synkopa (mdloba): Keď stratíme vedomie
Synkopa je všeobecný medicínsky termín pre odpadnutie, ktoré môže mať mnoho príčin. Aby sme boli pri vedomí, musí byť mozog neustále zásobený krvou bohatou na kyslík a živiny. Krátkodobé bezvedomie je pomerne častý stav, najmä u ľudí nad 70 rokov. Mdloba zvyčajne trvá len niekoľko sekúnd, prípadne minút, pričom po precitnutí sa ešte chvíľu môžete cítiť zmätene alebo unavene. Vo väčšine prípadov synkopa nie je dôvodom na obavy a nevyžaduje si ďalšiu liečbu.
Príčin omdletia môže byť mnoho. Zväčša ide o neškodný, krátkodobý dôvod, ktorý vedie k dočasnej strate vedomia. Môže ale poukazovať aj na ochorenie ovplyvňujúce nervový systém alebo srdce. Zahŕňa vazovagálnu a situačnú synkopu. Vazovagálna synkopa sa vzťahuje na zvýšenú aktivitu blúdivého nervu, ktorý dáva signál srdcu, aby spomalilo, a cievam, aby sa rozšírili. Táto kombinácia účinkov má za následok pokles krvného tlaku a nedokrvenie mozgu. Nazývaná aj ortostatická alebo posturálna hypotenzia. Pri ortostatickej hypotenzii sa pôsobením gravitácie krv hromadí v dolných končatinách, čo vedie k zníženému prietoku krvi do mozgu. Prietok krvi sa obnoví, keď osoba spadne alebo je umiestnená do horizontálnej polohy. Srdcový sval vtedy nie je schopný pumpovať krv tak dobre, ako by mal. Epileptické záchvaty sú epizódy abnormálnej aktivity mozgu. Záchvaty sa môžu rovnako ako u synkopy prejavovať stratou vedomia.
Najčastejším dôvodom epizódy odpadnutia dieťaťa je dočasný nedostatok okysličenej krvi prúdiacej do mozgu. Väčšina takýchto synkop je neškodná - deti môžu omdlieť po zadržaní dychu pri intenzívnom plači alebo v amoku. Mdloby zväčša do minúty pominú a dieťa nadobudne vedomie. Odpadnutie u dojčiat môže byť závažnejšie a synkopa môže súvisieť so srdcovými ochoreniami - poruchami srdcového rytmu (arytmiami), vrodenými srdcovými chybami alebo závažným zadržiavaním dychu. Na určenie príčiny je nevyhnutné okamžité lekárske vyšetrenie.
Ak ste odpadli len raz a inak ste v dobrej zdravotnej kondícii, pravdepodobne nie je potrebné navštíviť odborníka. Všeobecný lekár sa vás opýta podrobné otázky o vašich prejavoch a epizódach synkopy, napríklad či pociťujete nejaké varovné signály pred odpadnutím a kedy a kde k nemu dochádza. Takisto môžete podstúpiť ďalšie špecializované vyšetrenia na zistenie pôvodu mdlôb. Kardiológ vám vyšetrí prípadné poruchy rytmu, ako aj chlopne či srdcové zlyhávanie. Veľká prevaha epizód mdloby nie je nebezpečná, pokiaľ sa pri páde nezraníte. Odpadnutie však môže byť život ohrozujúce, ak je spôsobené poruchou srdcového rytmu alebo neurologickým problémom.
Liečba synkopy závisí od jej príčiny. V prípade prvej pomoci skontrolujte prípadné vonkajšie zranenia, ktoré si osoba mohla spôsobiť pádom. Uložte osobu do stabilizovanej polohy alebo jej zdvihnite nohy mierne nad úroveň srdca, aby sa obnovil prietok krvi do mozgu. Ak ide o tehotnú ženu (najmä po 28. týždni), je dôležité uložiť ju na ľavý bok. V prípade zástavy srdcovej činnosti začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou: stláčajte hrudník v dolnej polovici hrudnej kosti do hĺbky asi 5 cm. Pri poskytovaní kardiopulmonálnej resuscitácie je dôležité myslieť nielen na záchranu postihnutého, ale aj na vlastnú bezpečnosť. Preto, ak sú dostupné, použite ochranné pomôcky ako rukavice alebo resuscitačné rúško na minimalizovanie kontaktu s telesnými tekutinami.
Tráviace ťažkosti: Zápcha u detí aj dospelých
Približne každý štvrtý dospelý človek v západnom svete sa stretáva s problémom zápchy. Zápchou trpia najmä tehotné ženy, ale je to aj veľmi stresujúci a nepríjemný problém pre rodičov a deti, a to aj u tých najmenších, dojčiat a novorodencov. Mnohé deti vám nepovedia, keď nemôžu ísť na toaletu, a existuje na to mnoho dôvodov.
Príčiny zápchy môžu byť rôzne. Je dôležité mať všeobecnú predstavu o fyziológii našich čriev: táto veľká svalová trubica potrebuje určitý objem stolice, aby dostala potrebné „impulzy“ na transport črevného obsahu ďalej. Ak v našej strave chýba napučiavacia vláknina a potrebné množstvo tekutín, chýba potrebný objem stolice. Ak je príjem tekutín príliš nízky, črevo odoberá vodu zo stolice, čo sťažuje jej ďalší transport - výsledkom je zápcha.
Nízky krvný tlak (hypotenzia): Nebezpečný aj podceňovaný
Keď padne debata na problémy s krvným tlakom, vo väčšine prípadov sú vinníkom vysoké hodnoty. Netreba však zabúdať, že rizikový môže byť aj nízky tlak, odborne hypotenzia. Život dokáže znepríjemniť napríklad malátnosťou, pocitom na odpadnutie či chronickou únavou.
Aký je to nízky krvný tlak?
To, čo je u niekoho normálna hodnota, môže byť u iného znakom hypotenzie. Napríklad fyzicky aktívni jedinci a športovci majú krvný tlak v pokoji štandardne nižšie, než ľudia, ktorí vedú sedavý spôsob života. Vo všeobecnosti však platí, že ak tlakomer ukazuje hodnotu nižšiu ako 90/60 mmHg, bavíme sa o nízkom tlaku. Jednorazová odchýlka od normálu nemusí byť dôvodom na paniku. Niekedy môže krvný tlak prudko klesnúť pri zmene polohy, keď sa človek prudšie postaví, alebo, naopak, keď dlhšie stojí bez prestávky. Taktiež môže byť následkom dehydratácie, prípadne konzumácie niektorých liekov. O hypotenzii hovoríme vtedy, ak je krvný tlak dlhodobo nižší ako 90/60 mmHg a predovšetkým, ak je sprevádzaný ďalšími príznakmi.
Príznaky nízkeho tlaku
Na rozdiel od vysokého krvného tlaku, ktorý v tichosti škodí bez príznakov aj celé roky, hypotenzia sa spravidla ozve formou nepríjemných symptómov: malátnosť a slabosť, pocity na odpadnutie až strata vedomia, rozmazané videnie, bolesť hlavy, migréna, studená, lepkavá pokožka, nevoľnosť, zvracanie, únava, vyčerpanie, problémy so sústredením. Ľudia si niekedy zamieňajú bolesti hlavy, slabosť a únavu s inými prí કારણmi. Na vine však môže byť práve nízky krvný tlak. Preto je dôležité poznať príznaky a vedieť ich spoľahlivo identifikovať, respektíve vylúčiť iné spúšťače.
Neriešený nízky tlak môže spôsobiť poškodenie srdca, mozgu či iných orgánov. Ak nie sú dostatočne zásobované okysličenou krvou, dochádza k poklesu ich funkcie a odumieraniu buniek. Predovšetkým chronický nízky tlak môže na zdraví spôsobiť nezvratné škody.
Čo spôsobuje nízky tlak?
Poznáme krátkodobé spúšťače hypotenzie, aj príčiny vyplývajúce z nezdravého životného štýlu, prípadne spôsobené iným, na prvý pohľad nesúvisiacim ochorením. Medzi príčiny nízkeho krvného tlaku patria: ortostatická hypotenzia - ku ktorej dochádza, keď sa človek prudšie postaví z ľahu či sedu, častejšie sa zvykne vyskytovať u tehotných žien; strata krvi po zranení, prípadne vnútorné krvácanie; srdcové ochorenia - vrátane arytmie, srdcového zlyhania, infarktu, mŕtvice; iné ochorenia a diagnózy - Parkinsonova choroba, depresia, ochorenia nervov, pľúcny opuch, nedostatočná funkcia štítnej žľazy; anafylaktický šok - najmä v dôsledku alergickej reakcie; niektoré druhy liekov - napríklad lieky na srdce, na znižovanie vysokého krvného tlaku, neurologické problémy, depresiu; užívanie niektorých drog, napríklad opiátov a čiastočne aj alkoholu; dehydratácia, úpal; nedostatok niektorých vitamínov, najmä B9, B12 a C.
Najzávažnejšie sú príčiny, ktoré vedú k rýchlemu a nárazovému poklesu krvného tlaku. Patria medzi ne ťažká dehydratácia, strata veľkého množstva krvi, srdcová zástava či anafylaxia. V takýchto prípadoch je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o život ohrozujúci stav.
Čo pomáha na nízky tlak?
Niekedy sa krvný tlak „opraví“ aj sám. Ak klesne iba krátkodobo, bez výraznejších príznakov, môže ísť o jednorazovú anomáliu. Vtedy spravidla nie je dôvod na obavy. Čo však vtedy, ak je nízky dlhodobo, prípadne sa prejavuje malátnosťou, únavou či inými symptómami? Najlepšie urobíte, ak navštívite lekára. Povedzte mu o nameraných hodnotách, opíšte príznaky, aj svoj celkový zdravotný stav.
V závislosti od príčiny vám naordinuje liečbu, ktorá sa nezaobíde bez úpravy životného štýlu. Pite dostatok čistej vody, obmedzte alkohol, vyberte sa na prechádzku na čerstvom vzduchu, cvičte, buďte aktívnejší. Zmeny urobte aj vo svojom jedálničku - naložte si na tanier čerstvú zeleninu a ovocie, celozrnné potraviny, nízkotučné mliečne výrobky. Zvýšiť nízky krvný tlak môže aj káva či čaj. V istých prípadoch môžu pomôcť kompresné pančuchy či podkolienky, najmä vtedy, ak u vás dochádza k zadržiavaniu krvi v dolných končatinách.
Optimálne hodnoty krvného tlaku pomáha udržiavať aj vitamín C. Prispieva k udržiavaniu zdravých ciev, ktoré sú dôležité pre dostatočné zásobovanie orgánov živinami a kyslíkom. Na druhej strane, nedostatok vitamínov B9 a B12 môže viesť k chudokrvnosti (anémii), ktorej následkom často býva znížený krvný tlak. Pomôcť teda môže ich zvýšený príjem, ideálne vo forme B komplexu. Hoci niektoré príznaky nízkeho krvného tlaku znejú nepríjemne, zvyčajne nie je dôvod na paniku. V mnohých prípadoch dokonca odznie sám od seba, najmä ak ste zdraví a bez výraznejších prejavov.