Málokto so zdravými očami si vie predstaviť, aké to je, keď človek nevidí. Nejakú predstavu môžu mať ľudia so silnými dioptrickými okuliarmi alebo ľudia, ktorí absolvovali operáciu očí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na celom svete žije približne 1 miliarda ľudí s nejakým typom zrakového postihnutia. Mnohé prípady porúch zraku vznikajú ako následok starnutia či chorôb, niektoré sú vrodenými poruchami alebo vznikli následkami nehôd. Pre mnohých z nich je Braillovo písmo životne dôležitým nástrojom na čítanie, písanie a interakciu so svetom.
Zrod Braillovho písma: Od vojenského kódu k revolúcii pre nevidiacich
Braillovo písmo je špeciálny druh písma, resp. systému písania, určeného pre nevidiacich a slabozrakých. Funguje na princípe bodov vystupujúcich z papiera alebo iného povrchu, ktoré čitateľ vníma hmatom. Písmo je pomenované podľa francúzskeho učiteľa Louisa Brailla, ktorý potom, čo v detstve stratil zrak po nešťastnom poranení, vo svojich šestnástich rokoch vytvoril toto písmo úpravou vojenského Barbierovho nočného písma - systému umožňujúceho čítanie za tmy, ktorý vymyslel dôstojník francúzskeho delostrelectva Charles Barbier. Základom pre Braillovo písmo bol vojenský kód, ktorý bol vyvinutý v roku 1819 francúzskou armádou. Vojaci ho používali na komunikáciu v noci bez rozprávania alebo používania sviečok. Louis Braille, ktorý oslepol ako trojročný, keď v dielni svojho otca spadol na šidlo a vypichol si ním oko, následkom infekcie prišiel aj o druhé oko, začal s písmom experimentovať a navrhol Barbierovi niektoré zlepšenia. Jeho cieľom bolo vytvoriť pre nevidiacich systém, ktorý by im umožnil prístup k vzdelaniu a informáciám.
Štruktúra a princíp Braillovho písma
Každý znak Braillovho písma tvorí tzv. braillovská bunka, ktorá je zložená zo šiestich bodov usporiadaných do obdĺžnika s dvoma stĺpcami a tromi riadkami. Na jednotlivé body sa odkazuje číslami 1 až 6; pozície v ľavom stĺpci bunky sú zhora nadol očíslované 1, 2, 3 a pozície v pravom stĺpci bunky zhora nadol 4, 5, 6. Na každom z týchto šiestich miest môže byť reliéfny bod umiestnený alebo nie. Týmto spôsobom je možné vytvoriť 2^6 = 64 rôznych znakov. Z nich sa úplne prázdny znak používa ako medzera, takže ostáva 63 použiteľných znakov. Rozmery písmen boli navrhnuté tak, aby boli vhodné pre čítanie bruškami prstov.
V rámci 63 braillových kombinácií je možné zapísať písmená a základnú interpunkciu. Veľké písmená a číslice sa zapisujú pomocou špeciálnych znakov - prefixov -, ktoré menia význam jedného alebo viacerých za nimi nasledujúcich znakov. Napríklad písmeno 'a' reprezentuje bod 1 (⠁). Číslo '1' sa zapisuje prefixom pre čísla (body 3456 - ⠼) a následne písmenom 'a' (⠁), čím spolu tvoria číslo 1 (⠼⠁).
Rozšírenie a prispôsobenie pre slovenské prostredie
Slovenskú verziu Braillovho písma kultivoval v prvej polovici 20. storočia zakladateľ a prvý riaditeľ Štátneho ústavu pre slepcov v Levoči Adolf Fryc. V roku 1922 upravil a doplnil Braillovu abecedu o slovenské písmená ako ä, f, ĺ, ŕ, ó, dz, dž. Rozvojom slovenského jazyka sa postupne dopĺňali ďalšie písmená slovenskej abecedy. Fryc vydal aj prvý slovenský šlabikár, podľa ktorého sa učilo až do roku 1946, a vytvoril aj čítanku s názvom Kvety a časopis Besiedka. V období spoločného Československa bola štandardizácia braillu na Slovensku úzko spätá so štandardmi braillu v Česku. Významnejšie zmeny v štandardoch Slovenskej braillovej abecedy prišli v roku 1996, keď Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska vydala Pravidlá zápisu slovenského Braillovho písma, ktoré sa používali bez výraznejších zmien až do roku 2021. Naposledy bola realizovaná úprava v rámci Braillovho písma v roku 1996. Upravovali sa niektoré písmená, matematické, fyzikálne či chemické prvky a ich odborné termíny, zohľadňovalo sa začatie využívania počítačov pre nevidiacich.
Učenie sa Braillovho písma: Proces a výzvy
Medzi učením sa čítať a písať Braillovým písmom a štandardnou výučbou latinky nie je výraznejší rozdiel. Braillovo písmo sa vyučuje rovnako ako normálne písmo. Nevidiaci začínajú s pomocou šlabikára a postupne zvládajú jednotlivé písmená a osvojujú si techniku čítania. Čas potrebný na zvládnutie základov Braillovho písma je však veľmi individuálny. Šlabikár sa dá zvládnuť približne za rok, ale niektorí klienti ho zvládnu aj za niekoľko mesiacov, zatiaľ čo iným to trvá dlhšie. Pri deťoch je situácia trocha odlišná. Ak dieťa so zrakovým postihnutím navštevuje špecializovanú školu, Braillovo písmo tam vyučujú podľa osnov rovnako ako pri štandardnom písaní a čítaní. Mnohé deti sa učia Braillovo písmo aj popri štúdiu na štandardnej škole. Pandémia nového vírusu však tento rok výučbu skomplikovala, ale sociálni pracovníci sú podľa Elišky Fričovskej veľmi vynaliezaví.
Najväčšou prekážkou pri učení sa Braillovho písma nie je nedostatok trpezlivosti, ale problematický cit v bruškách prstov, ktorý môže vzniknúť ako následok ochorenia (napríklad cukrovky) alebo ako následok ťažkej práce.
TV SEVERKA Svetový deň Braillovho písma
Využitie Braillovho písma v rôznych oblastiach
Okrem základnej abecedy obsahuje Braillovo písmo aj matematické znaky či symboly, vzorce a tiež notový zápis. Množstvo notových zápisov je však obmedzené a nie všetky skladby sú prepísané do Braillovho písma, takže si ich záujemci často dávajú súkromne prepisovať.
Človek, ktorý vidí, si pravdepodobne neuvedomuje, ako často počas dňa číta. Názvy ulíc, obchodov, prevádzok, zastávok, články na internete, v novinách alebo menu v reštaurácii. Toto všetko sú situácie, v ktorých sú nevidiaci viac odkázaní na pomoc. Aktívni užívatelia Braillovho písma by určite uvítali, ak by si v reštauráciách mohli prečítať menu v Braillovom písme.
V Bratislavskej mestskej knižnici si čitatelia so zrakovým postihnutím môžu požičať knihu, s ktorou sa môžu poprechádzať po Starom meste a zoznámiť sa so zaujímavými budovami hlavného mesta. Pomocou reliéfov im pod rukami ožívajú staré uličky a spoznajú históriu zaujímavých budov.
Braillovo písmo a digitálny svet
Samostatnou kapitolou vo svete nevidiacich a slabozrakých je internet a jeho možnosti. Nevidiaci majú v počítači (alebo mobilnom telefóne) čítaací softvér, ktorý im „načítava”, čo sa na webových stránkach nachádza. Neprístupný web dokáže často čítačka prečítať iba fragmentovo. Všimne si napríklad len nadpisy, pri obrázkoch prečíta len slovo grafika. Prístupné weby umožňujú nevidiacim bez problémov prečítať jednotlivé odseky a obrázky s alternatívnym textom, ktorý opisuje, čo sa na danom obrázku nachádza. Napriek nedostatkom niektorých webových sídel je online prostredie pre nevidiacich veľkou výhodou.
Pre tento účel boli vyvinuté špecializované zariadenia, takzvané hmatové displeje. Hmatový displej, označovaný aj ako braillovský riadok, je zariadenie, ktoré po pripojení k počítaču umožňuje zadávať príkazy pre operačný systém a jednotlivé aplikácie, písať text a zobrazovať text z obrazovky v Braillovom písme. Používanie hmatového displeja umožňuje nevidiacim pracovať s počítačom bez hlasovej odozvy a s vypnutým monitorom, čím si zabezpečia úplné súkromie. Na fungovanie hmatového displeja je potrebné mať nainštalovaný čítač obrazovky, ako napríklad JAWS alebo NVDA.
Na rýchlejšie písanie slúžia špeciálne mechanické písacie stroje, ako napríklad Pichtov písací stroj. Stroj má pohybujúci sa valec, 7 klávesov, z ktorých 6 vytláča jednotlivé body písma a medzerník pre zápis prázdneho znaku (medzery). Kým na tabuľke sa musí každý bod braillovej bunky predstavujúcej písmeno urobiť bodkovadlom osobitne, mechanický písací stroj umožňuje stlačením viacerých klávesov naraz napísať celú želanú konfiguráciu braillovej bunky.
V súčasnosti je možné Braillovo písmo v digitálnom prostredí vytlačiť pomocou špeciálnych počítačových tlačiarní. Tlačiarne Braillovho písma, ako napríklad Index Everest, sú nevyhnutné pri príprave učebných textov, pracovných listov a učebníc. Tlačiarne reliéfnej grafiky sú potom potrebné napríklad na tvorbu máp či diagramov.
Slovensko a Braillovo písmo: Inštitúcie a budúcnosť
Na Slovensku sa používajú rovnaké základné písmená v latinke ako takmer na celom svete. V rámci interpunkcie a matematických symbolov sa však môžu vyskytovať rovnaké braillové konfigurácie s rôznymi významami, kde je dôležité rozlíšiť kontext použitia. Napríklad interpunkčné znamienko ! a matematické znamienko + majú v slovenskom braillovom systéme rovnakú konfiguráciu bodov 2, 3, 5 (⠖). V matematickom texte sa interpretuje ako + (plus), v bežnom literárnom texte ako ! (výkričník). V prípade potreby zápisu matematického znamienka v bežnom literárnom texte sa od interpunkčného znamienka odlíši prefixom ⠰ (U+2830).
Knižky v Braillovom písme sú často podstatne objemnejšie ako tie štandardné. Kým čiernotlačová kniha je jednozväzková, jej prepis do Braillovho písma obsahuje niekoľko zväzkov. Typická veľkosť znaku je cca 7,5×5 mm, čo umožňuje na bežnej strane formátu A4 zaznamenať asi 800 - 900 znakov. Braillovo písmo je takmer na celom svete uniformné v jeho veľkosti; zväčšenie či zmenšenie veľkosti písma, ako to poznáme pri bežnej čiernotlači, nie je možné.
V decembri 2020 bola v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči zriadená Slovenská autorita pre Braillovo písmo (SABP), v súlade s odporúčaním Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. SABP bola zriadená na podporu Braillovho písma na Slovensku v tom najširšom zmysle. Pracovisko SABP na pôde SKN spolu s Radou SABP pre všetkých nevidiacich tvorí štandardy a príručky zápisu Braillovho písma, ale predovšetkým sa snaží o to, aby Braillovo písmo bolo dôležitou súčasťou života nevidiacich od útleho detstva, aby ich sprevádzalo od základných škôl, pomáhalo pri štúdiu na stredných či vysokých školách a stalo sa súčasťou praktických činností v každodenných povinnostiach, pri orientovaní sa v priestore, pri usporadúvaní domácnosti alebo pri cestovaní a návštevách úradov či iných verejných priestorov. Na stránke SABP sú zhromaždené informácie o brailli na Slovensku (pravidlá zápisu, rozmery a technické parametre braillu), ako aj o rôznych aktivitách SABP a podujatiach venovaných Braillovmu písmu.
Braillovo písmo, napriek nástupu digitálnych technológií, zostáva kľúčovým nástrojom pre nevidiacich a slabozrakých, ktorý im umožňuje plnohodnotne sa zapojiť do vzdelávacieho, pracovného a spoločenského života. Jeho neustály rozvoj a adaptácia na nové technológie zaručujú, že aj v budúcnosti bude slúžiť ako spoľahlivý most k informáciám a poznaniu.