Katastrálny Bulletin: Vecné bremeno a jeho zápis do katastra nehnuteľností

Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je kľúčový proces, ktorý zabezpečuje, že obmedzené práva na konkrétnej nehnuteľnosti budú riadne evidované a právne záväzné. Tento krok je dôležitý nielen pre ochranu práv zúčastnených osôb, ale aj pre zabezpečenie transparentnosti právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľností. Vecné bremeno patrí medzi dôležité právne nástroje, ktoré upravujú vzťahy k nehnuteľnostiam. Ide o právny inštitút, ktorým sa vlastník nehnuteľnosti zaväzuje niečo trpieť, konať alebo sa niečoho zdržať v prospech inej osoby alebo nehnuteľnosti. V praxi sa často stretávame s pojmami ako právo prechodu, vedenie inžinierskych sietí či doživotné užívanie.

Čo je to vecné bremeno?

Vecné bremeno je právne obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré umožňuje inej osobe vykonávať určité práva na tejto nehnuteľnosti. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného. V praxi ide o situácie, keď je vlastník povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Medzi najbežnejšie formy vecných bremien patrí právo prechodu cez pozemok, právo užívania vody alebo iné podobné obmedzenia. Zápis vecného bremena zabezpečuje, že informácia o ňom bude verejne dostupná a pre všetky zainteresované strany právne záväzná.

Vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzej veci. Sú to právne vzťahy, na základe ktorých vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech niekoho iného. Tieto povinnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) môže byť vecné bremeno zriadené v prospech konkrétnej osoby (vecné bremeno in personam), alebo viazané na konkrétnu nehnuteľnosť (vecné bremeno in rem).

• Vecné bremeno in rem: Tento typ bremena je pevne viazaný na konkrétnu nehnuteľnosť a automaticky prechádza na každého nového vlastníka. Typickým príkladom je vecné bremeno na prístupovú cestu, teda právo prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, ktoré zabezpečuje prístup k vlastnej nehnuteľnosti.
• Vecné bremeno in personam: Na rozdiel od predchádzajúceho, toto bremeno sa viaže na konkrétnu osobu a zaniká jej smrťou alebo po uplynutí vopred určeného času.

Ako vzniká vecné bremeno?

Právne vzťahy vecných bremien vznikajú zo zákona, rozhodnutím príslušného orgánu, písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov a vydržaním (§ 151o ods. 1). Väčšina vecných bremien vzniká práve na základe zmluvy. Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje spravidla vlastník nehnuteľnosti. Výnimkou môže byť osobitný zákon, ktorý môže oprávniť aj ďalšie osoby.

Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena. Táto zmluva musí mať písomnú formu a podpis povinného z vecného bremena musí byť úradne overený.

Vecné bremeno môže zriadiť svojim rozhodnutím súd v dvoch prípadoch:

1. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keď súd svojim rozhodnutím nehnuteľnosť rozdelí a zriadi vecné bremeno prechodu a prejazdu v prospech každodobého vlastníka novovzniknutej nehnuteľnosti.
2. Vecné bremeno môže ďalej zriadiť priamo zákon (napr. Trnavsko č. …).

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že pri ich uzatváraní nevznikajú žiadne problémy, ich minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege môžu predstavovať určité komplikácie.

Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Postup pri zápise vecného bremena do katastra

Proces vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností je právne záväzný postup, ktorým sa zabezpečuje registrácia práv a povinností viazaných na určitú nehnuteľnosť.

1. Uzavretie zmluvy: Zmluvné strany uzatvoria písomnú zmluvu o zriadení vecného bremena. Podpis povinného z vecného bremena musí byť úradne overený.
2. Podanie návrhu na vklad: Po podpísaní zmluvy je potrebné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Podanie návrhu na vklad vecného bremena do katastra je prvým krokom k jeho zápisu. Návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je proces, ktorý si vyžaduje dôslednosť a pozornosť k detailom. Správne vyplnenie a podanie návrhu zabezpečí právnu ochranu a jasnú evidenciu práv spojených s nehnuteľnosťou.
3. Zápis do katastra: Vecné bremeno vzniká až zápisom do katastra nehnuteľností. Ak sú všetky náležitosti v poriadku, katastrálny úrad uskutoční vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Náležitosti návrhu na vklad

• Identifikácia účastníkov: Základným krokom je správne vyplnenie údajov o všetkých zúčastnených stranách. To zahŕňa meno, priezvisko, adresu a iné identifikačné údaje vlastníka nehnuteľnosti, ako aj údaje osoby, ktorá bude oprávnená využívať vecné bremeno.
• Presný opis nehnuteľnosti: Každé vecné bremeno sa viaže na konkrétnu nehnuteľnosť, a preto je nevyhnutné zahrnúť podrobný popis. Uveďte parcelné číslo, druh pozemku, prípadne geometrické údaje o nehnuteľnosti.
• Opis vecného bremena: V tejto časti návrhu je potrebné detailne špecifikovať práva, ktoré bude vecné bremeno zahŕňať. Môže ísť o právo prechodu, právo na prístup k technickej infraštruktúre alebo iné dohodnuté práva.
• Podpisy účastníkov: Podpisy všetkých účastníkov sú kľúčovým prvkom platnosti návrhu. Pri elektronickom podaní je potrebné použiť elektronický podpis.

Dôležité upozornenia

Pri podávaní návrhu je dôležité overiť si, či všetky uvedené informácie v návrhu sú správne a aktuálne. Akékoľvek nezrovnalosti, napríklad nesprávne parcelné číslo alebo chýbajúce podpisy, môžu spôsobiť zamietnutie návrhu.

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96, návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciou je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.

Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Najčastejšie typy vecných bremien

Vecné bremená týkajúce sa práva prechodu alebo vedenia inžinierskych sietí patria medzi najčastejšie typy bremien. Cena alebo náhrada za vecné bremeno sa stanovuje na základe dohody medzi stranami alebo znaleckého posudku. Výška náhrady závisí od rozsahu obmedzenia, umiestnenia a hodnoty nehnuteľnosti. Vecné bremeno doživotného užívania zabezpečuje oprávnenej osobe právo využívať nehnuteľnosť až do smrti.

Spoluvlastníctvo a vecné bremeno

Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods.

Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znela napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril iba jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv s právnickými osobami a orgánmi verejnej správy

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Vplyv úmrtia účastníka zmluvy na katastrálne konanie

Prevod vlastníctva nehnuteľností možno rozdeliť do dvoch krokov, prvým je uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva, či už kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy. Prvým krokom, uzatvorením zmluvy, vzniká medzi zmluvnými stranami záväzkovoprávny vzťah, zmluva sa stáva pre nich záväzná, sú viazaní prejavmi vôle v nej obsiahnutými a vyplývajú im z nej práva a povinnosti. Vecnoprávne účinky zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, teda vlastný prevod vlastníctva, nastáva až povolením vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Katastrálne konanie o povolení vkladu začína na návrh účastníka konania. Účastníkom konania o povolení vkladu je podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.

Keďže medzi uzatvorením zmluvy a rozhodnutím katastra o povolení vkladu uplynie istý čas, môžu počas tohto obdobia nastať neočakávané udalosti, napr. smrťou človeka niektoré jeho práva a povinnosti zanikajú a iné existujú aj po smrti. Zanikajú osobnostné práva a práva späté s osobou zomrelého. Keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza na nadobúdateľa až povolením vkladu, do tohto momentu je vlastníkom nehnuteľnosti prevádzajúci (predávajúci, darca). Ak k smrti prevádzajúceho dôjde pred povolením vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa, je teda prevodca ku dňu svojej smrti stále vlastníkom nehnuteľnosti.

Podľa rozsudku NS SR č. 2Cdo 184/2005 rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijat…

Výmaz vecného bremena z katastra

Existujú prípady, kedy je potrebné vykonať výmaz vecného bremena z evidencie katastra. Tento proces nastáva najčastejšie pri zániku dôvodu, pre ktorý bolo bremeno zriadené, alebo ak sa všetky zúčastnené strany dohodnú na jeho zrušení. Ak sa rozhodnete, že vecné bremeno už nie je potrebné, môžete požiadať o výmaz vecného bremena z katastra. Tento krok sa vykonáva na základe dokumentu, ktorý potvrdzuje zrušenie práva (napríklad zmluva o zrušení vecného bremena).

Vecné bremeno nemusí zaniknúť len automaticky, napríklad smrťou oprávnenej osoby alebo uplynutím dohodnutej lehoty. V mnohých prípadoch je možné ho zrušiť aj aktívne. Dôvody zániku vecného bremena môžu byť rôzne:

• Zo zákona: smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené. Zo zákona môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu.
• Splynutím: oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená.
• Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené.
• Splnením rozväzovacej podmienky napr.
• Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom.

Proces vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností môže byť na prvý pohľad komplikovaný, no ak sa riadite správnymi krokmi, dokážete sa vyhnúť zbytočným problémom. Vecné bremeno predstavuje právne obmedzenie, ktoré zaväzuje vlastníka nehnuteľnosti niečo strpieť, niečo vykonať alebo sa niečoho zdržať v prospech inej osoby. Napríklad to môže byť právo prechodu cez váš pozemok či využívanie určitej časti stavby. Aby bolo vecné bremeno právne záväzné a vymahatelné, musí byť zapísané do katastra nehnuteľností. Každý návrh na vklad vecného bremena do katastra je spojený s administratívnym poplatkom. Tento poplatok sa líši v závislosti od konkrétneho prípadu, hodnoty nehnuteľnosti a podmienok katastrálneho úradu. Okrem základného poplatku možno budete musieť počítať aj s dodatočnými výdavkami. Tie môžu zahŕňať overenie podpisov u notára alebo poplatky za kuriérske doručenie dokumentov. Ak by návrh obsahoval chyby a bolo by potrebné ho podať opätovne, tieto náklady sa môžu navyšovať.

Katastrálne úrady majú zákonom stanovenú lehotu na spracovanie návrhu na vklad, ktorá predstavuje 30 dní od jeho podania. Táto lehota však platí len za predpokladu, že všetky dokumenty sú pripravené správne a neobsahujú žiadne chyby. Z týchto dôvodov je dôležité zabezpečiť, aby boli všetky podklady k návrhu na vklad bezchybné. Medzi najdôležitejšie dokumenty patrí zmluva o vecnom bremene, ktorá musí byť vyhotovená v súlade so zákonom, podpísaná všetkými zúčastnenými stranami a overená. V prípade, že vecné bremeno zanikne (napríklad splnením podmienok uvedených v zmluve), je potrebné požiadať aj o jeho výmaz z katastra nehnuteľností. Lehoty na výmaz bývajú rovnaké ako pri vklade, teda štandardne do 30 dní. Je však nevyhnutné doložiť dokumenty, ktoré preukazujú dôvod zániku vecného bremena. Aby ste celý proces urýchlili a zároveň predišli zbytočným komplikáciám, odporúča sa venovať dostatočnú pozornosť príprave všetkých potrebných dokumentov. Je taktiež vhodné podať návrh čo najskôr po uzatvorení zmluvy o vecnom bremene, aby sa proces zbytočne nepredlžoval. Vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností je proces, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu a pozornosť k detailom. Správne vyplnenie návrhu, včasné podanie dokumentov a konzultácia s odborníkom sú kľúčové kroky, ktoré vám môžu ušiť čas aj financie.

Lehoty a poplatky

Okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.

Okresný úrad vykoná zápis do 60 dní odo dňa začatia konania o zázname, do 5 pracovných dní odo dňa začatia konania o výmaze záložného práva. Ak bol návrh na vykonanie záznamu podaný prostredníctvom elektronického formulára, okresný úrad vykoná záznam do 30 dní od doručenia návrhu na vykonanie záznamu.

Za návrh na vklad, ktorý má byť povolený do 30 dní sa uhrádza správny poplatok vo výške 100 eur, za návrh na vklad, ktorý má byť povolený v skrátenej lehote 15 dní sa uhrádza správny poplatok vo výške 300 eur. Uvedené poplatky je možné znížiť o 15 eur, ak je prílohou k návrhu na vklad oznámenie o návrhu na vklad podľa § 30 ods. 3 katastrálneho zákona.

Správny poplatok možno uhradiť aj formou Potvrdenia pre evidenciu poplatku, ktoré možno zakúpiť na pošte predávajúcej Potvrdenia (zoznam pôšt je zverejnený na adrese: www.elektronickekolky.sk). Zariadenia na predaj elektronických kolkov (eKolkov) sa nachádzajú na

Elektronické podanie návrhu

Prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk je možné uskutočniť elektronický návrh na vklad aj s prílohami cez službu Podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti. Náležitosti elektronického podania sú rovnaké ako pri písomnom podaní. Pri elektronickom podaní sa podáva jeden rovnopis návrhu a jeden rovnopis príloh. Ak sa v písomnom podaní vyžaduje osvedčený podpis, v elektronickom podaní mu zodpovedá kvalifikovaný elektronický podpis. Pri elektronickom podaní musia byť všetky prílohy podané v elektronickej podobe a opatrené kvalifikovaným elektronickým podpisom a časovou pečiatkou podľa zákona č. 305/2013 Z. z. Prijatie potvrdenia o podaní zo strany Ústredného portálu verejnej správy automaticky neznamená prijatie na príslušnom okresnom úrade. Interaktívne tlačivo na podanie oznámenia o návrhu na vklad je sprístupnené na portáli: www.katasterportal.sk. Vyplnené tlačivo je potrebné vytlačiť, podpísať a bude tvoriť prílohu k návrhu na vklad.

Časté otázky a riešenia

• Kúpil som byt a chcem to podať na Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor. Aké doklady mám doniesť a aké kolky?Na vklad do katastra je potrebný Návrh na začatie katastrálneho konania (návrh na vklad), spolu s prílohami. Návrh na vklad môže podpísať ktorýkoľvek z účastníkov konania a priniesť ho môže do Podateľne katastrálneho odboru aj osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 katastrálneho zákona. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. c) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods.
• Dal som späťvzatie návrhu na vklad.Pri späťvzatí návrhu na vklad je možné súčasne podať aj nový návrh na vklad, ale o novom návrhu bude možné rozhodnúť, až po ukončení konania, kde bol návrh zobratý späť, vzhľadom na to, že v zmysle § 41 ods.
• Zistil som, že na liste vlastníctva mám chybu.Ak vlastník evidovaný na liste vlastníctva zistí, že má chybu na uvedenom liste vlastníctva, predloží písomne katastrálnemu odboru návrh na opravu chyby s náležitosťami v zmysle ustanovenia § 24 ods.
• Na liste vlastníctva mám zapísané vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania bytu môjho otca, ktorý zomrel. Chcem, aby bolo toto vecné bremeno z listu vlastníctva vymazané.V prípade zániku vecného bremena smrťou oprávneného je potrebné k výmazu vecného bremena predložiť Návrh na výmaz vecného bremena s náležitosťami v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 katastrálneho zákona.
• Na liste vlastníctva mám zapísané vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania bytu môjho otca, ktorý žije. Chcem, aby bolo toto vecné bremeno z listu vlastníctva vymazané.V takomto prípade je potrebné predložiť na katastrálny odbor Návrh na vklad a Dohodu o zrušení vecného bremena s úradne osvedčeným podpisom oprávneného z vecného bremena.
• Stratil som zmluvu o prevode a potrebujem ju predložiť banke.Katastrálny odbor v takomto prípade vyhotoví na požiadanie len kópiu zmluvy na základe písomnej žiadosti o nahliadnutie a vyhotovenie kópie zo zbierky listín (žiadosť č. 3 (PDF, 116 kB)).
• Potrebujem vyhlásenie správcu bytu, ktoré som predložil asi pred rokom ako prílohu k návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad už bolo ukončené rozhodnutím o povolení vkladu.Katastrálny odbor v takomto prípade vyhotoví na požiadanie kópiu vyhlásenia, ktoré je súčasťou ukončeného spisu na základe písomnej žiadosti o nahliadnutie a vyhotovenie kópie zo spisu (žiadosť č. 4 (PDF, 116 kB)).
• Podala som žiadosť o vykonanie zmeny v liste vlastníctva z dôvodu úmrtia manžela.Okresný úrad už nezasiela oznámenie o zápise formou výpisu z listu vlastníctva nepoužiteľného na právne úkony. Okresný úrad oznámi vykonanie zápisu len formou oznámenia - listu (osobne alebo obyčajnou poštovou zásielkou), resp. Pre výpis z listu vlastníctva si môžete prísť kedykoľvek počas úradných hodín. V zmysle položky 10 písm. a) bod 1 sadzobníka správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch „Vydanie výpisu z katastra nehnuteľností, za každých aj začatých 20 parciel, 20 stavieb, 20 bytov alebo nebytových priestorov v rámci jedného výpisu sa spoplatňuje sumou 12 eur“.
• Mám elektronický podpis a chcem podať návrh na vklad elektronicky.(Pozri sekciu "Elektronické podanie návrhu")
• Chcel by som si prevziať rozhodnutie o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností osobne na katastrálnom odbore.Rozhodnutie o povolení vkladu práva do katastra nehnuteľností je možné prevziať aj osobne na katastrálnom odbore, ale katastrálny odbor musí byť o tom upovedomený ešte pred samotným vydaním rozhodnutia. Najlepšie je o to požiadať hneď pri podaní návrhu na vklad, formou žiadosti „Žiadosť o osobné prevzatie rozhodnutia“ (žiadosť č. Po vyplnení a odovzdaní tlačiva (žiadosť č.
• Chcel by som si prevziať oznámenie o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností osobne na katastrálnom odbore.Oznámenie o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností je možné prevziať aj osobne na katastrálnom odbore, ale katastrálny odbor musí byť o tom upovedomený ešte pred samotným vykonaním zápisu. Najlepšie je o to požiadať hneď pri podaní návrhu na zápis. „Žiadosť o osobné prevzatie oznámenia“ bude tvoriť prílohu k návrhu na zápis (žiadosť č. 7 (PDF, 157 kB)). V prípade vyplnenia a odovzdania tlačiva „Súhlas so zaslaním oznámenia“ (žiadosť č. 8) (PDF, 132 kB) Vás katastrálny odbor môže po vykonaní zápisu záznamom informovať aj formou SMS alebo elektronicky.

Zákony a vyhlášky

• Zákon č. č. 162/1995 Z. z.
• Zákon č. 71/1967 Zb.
• Zákon č. 182/1993 Z. z.
• Zákon č. 211/2000 Z. z.
• Zákon č. 145/1995 Z. z.
• Zákon č. 9/2010 Z. z.
• Zákon č. 215/1995 Z. z.
• Zákon č. 180/1995 Z. z.
• Vyhláška č. 461/2009 Z.
• Vyhláška č. 300/2009 Z. z.
• Vyhláška č. 22/2010 Z.

tags: #katastralny #bulletin #vecne #bremeno