Správa vodných tokov na Slovensku je komplexný proces, ktorý sa neustále vyvíja a mení v závislosti od legislatívy a organizačných zmien. Pochopenie toho, kto je zodpovedný za správu vodných tokov, aké sú jeho práva a povinnosti, a ako postupovať pri zmenách v ich katastri, je kľúčové pre ochranu vodných zdrojov a predchádzanie povodňovým škodám. Táto oblasť sa dotýka nielen štátnych inštitúcií, ale aj vlastníkov pozemkov, stavebníkov a všetkých, ktorí prichádzajú do kontaktu s vodnými tokmi.
Štátna správa a správcovia vodných tokov
V zmysle § 48 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, správcom vodohospodársky významných vodných tokov je štátna odborná organizácia ministerstva. Správcovia drobných vodných tokov sú rovnako definovaní v zákone, pričom aktuálnu správu drobných vodných tokov vykonávajú štátne podniky ako VLM SR, š. p. a LESY SR, š. p. Štátny podnik VLM SR, š. p. je zodpovedný za správu vodných tokov.
Legislatívna úprava v oblasti správy vodných tokov prešla viacerými zmenami. Správca vodohospodársky významných vodných tokov bol v zmysle § 80d ods. 4 a § 80 ods. 5 vodného zákona povinný prevziať správu vodných tokov do 31. decembra 2019, ak ministerstvo neprevedie správu na inú osobu podľa § 51 ods. 1. Ministerstvo životného prostredia SR k 1. januáru 2020 vydalo rozhodnutia podľa § 51 ods. Drobné vodné toky, ktoré nie sú uvedené v databáze, sú v zmysle vodného zákona k 1. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 211/2005 Z. z. zoznamuje vodohospodársky významné vodné toky.
Zmeny v správe a zlúčenia štátnych podnikov
V posledných rokoch došlo k viacerým organizačným zmenám, ktoré ovplyvnili správu vodných tokov a majetku štátu. Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. (LPM Ulič) bol od 1. januára 2020 zlúčený so štátnym podnikom LESY SR. Dôvodom zlúčenia bola strata ekonomickej sebestačnosti LPM Ulič, ktorá nastala delimitáciou lesných pozemkov v Národnom parku Poloniny v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Práva a povinnosti správcu drobných vodných tokov LPM Ulič prešli na štátny podnik LESY SR.
Ďalšie významné zmeny sa týkajú správy majetku v národných parkoch. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1. apríla 2022 zlúčila s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného parku. Majetok štátu v správe Štátnych lesov TANAP prechádza na Správu Tatranského národného parku, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z uzatvorených právnych vzťahov.
Podobné presuny správy majetku sa uskutočnili aj v Pieninskom národnom parku a jeho ochrannom pásme, kde do správy Správy Pieninského národného parku prešli pozemky a nehnuteľný majetok štátu. Rovnako aj v Národnom parku Slovenský raj došlo k prechodu správy pozemkov a nehnuteľného majetku štátu do správy Správy Národného parku Slovenský raj. V národných parkoch, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu a správcu lesného majetku štátu, prechádza majetok do správy správ národných parkov po vyhlásení zón národného parku.
Služby Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP, š. p.)
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP, š. p.) zohráva kľúčovú úlohu v správe vodných tokov a poskytovaní služieb súvisiacich s vodným hospodárstvom. SVP, š. p. vykonáva odbery a analýzy kvality pitnej vody, povrchovej vody a odpadovej vody. K dispozícii má akreditované skúšobné laboratória v Banskej Bystrici, Bratislave, Piešťanoch, Žiline a Košiciach.
Ako meriame kvalitu vody
SVP, š. p. je tiež jedným z účastníkov konania pri povoľovaní vodných stavieb v zmysle § 52 zákona o vodách. Pri povoľovaní domových čistiarní odpadových vôd (DČOV) je vyžadované vyjadrenie SVP, š. p., o ktoré má stavebník požiadať príslušnú organizačnú jednotku SVP, š. p.
Mimoriadne zhoršenie vôd a postup pri haváriách
Mimoriadne zhoršenie vôd (MZV) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo neovládateľným únikom znečisťujúcich látok. Príznaky MZV zahŕňajú zafarbenie alebo zápach vody, tukový povlak, penenie na hladine, úhyn rýb alebo výskyt znečisťujúcich látok.
Pri spozorovaní príznakov mimoriadneho znečistenia toku je potrebné túto skutočnosť ohlásiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia, okresnému úradu, jednotnému európskemu číslu tiesňového volania (112), obci alebo priamo správcovi vodného toku. Pre nahlásenie "havárie" správcovi toku, ak je ním SVP, š. p., je možné kontaktovať vodohospodársky dispečing príslušného odštepného závodu alebo správy povodia.
Poplatky za užívanie vôd
V súvislosti s užívaním vôd sú spojené aj poplatky. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových alebo podzemných vôd v určitých množstvách alebo prekročí stanovené limitné hodnoty znečistenia.
Poplatky za odber podzemných vôd platí ten, kto odoberá podzemné vody v množstve nad stanovené limity, vrátane odberov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Novelou vodného zákona č. 409/2014 Z. z., účinnou od 15.01.2015, bolo zrušené oslobodenie od platenia poplatkov za odbery podzemných vôd na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú späť do podzemných vôd.
Vyjadrenia a povolenia SVP k stavebným projektom
Pri realizácii stavebných projektov, ktoré sa dotýkajú vodných tokov alebo vodného hospodárstva, je často potrebné vyjadrenie SVP, š. p. Pre vydanie stavebného povolenia súčasne s povolením na osobitné užívanie vôd je potrebné, aby projektová dokumentácia obsahovala hydrotechnické výpočty a doklady umožňujúce povoliť odber alebo vypúšťanie vôd.
V prípade plánovania domovej ČOV s vyústením do vodného toku je potrebné požiadať SVP, š. p. o vyjadrenie, ktoré je súčasťou podkladov pre povolenie DČOV od orgánu štátnej vodnej správy.
Správa brehových porastov a prekážok vo vodnom toku
Správca toku zasahuje pri poškodených alebo spadnutých stromoch, ktoré vytvárajú prekážku v odtoku vody. Ochranné pásmo vodného toku nie je legislatívne definované, ale zákon používa pojem „pobrežné pozemky“, ktoré by mali zostať voľné pre bezproblémový prístup správcu toku.
Vlastníci stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území sú povinní odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku na vlastné náklady. Brehový porast zabezpečuje ochranu svahov a je súčasťou koryta toku. O brehový porast sa stará správca toku v rámci výkonu správy vodného toku. Výrub brehových porastov vykonáva správca toku na základe súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny.
Povodňové mapy, škody a kompenzácie
Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sú vypracované v súlade so zákonom o ochrane pred povodňami pre oblasti s potenciálnym povodňovým rizikom. Povodňová škoda je škoda spôsobená povodňou štátu, vyššiemu územnému celku, obci a osobám na majetku.
Štát, orgány štátnej správy, samosprávy a správcovia vodných tokov nezodpovedajú za povodňovú škodu, okrem škody na majetku vzniknutej priamo pri zabezpečovacích a záchranných prácach. Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou.
Osoby, ktoré utrpeli povodňovú škodu na majetku, sú povinné vyhodnotiť škody a predložiť ich obci. Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou sa poskytujú podľa zákona o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou.
Vlastníctvo a zodpovednosť za vodné toky
Vlastnícke práva k pozemkom, vrátane pozemkov pod vodnými tokmi, vychádzajú z pozemkovej knihy alebo iných dostupných operátov. Pôvodným vlastníkom vodného toku a pozemku pod ním bol vždy štát. Cieľom správcu je obnoviť pôvodné koryto rieky, ak je to možné, alebo vykonať inú možnú nápravu.
Predmetným problémom nie je vlastníctvo vody, ale zodpovednosť za to, čo voda spôsobuje. Zodpovednosť môže niesť vlastník pozemku, ak dovolil, že sa na ňom nachádza voda, ktorá by tam nemala byť, alebo správca, ak dovolil, že voda je mimo pôvodného koryta.
SVP, š. p. ako správca vodných tokov, vykonáva prieskumy, zabezpečuje povodňové zabezpečovacie práce a podieľa sa na ochrane pred povodňami. Vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení umiestnených na vodnom toku alebo v inundačnom území sú zodpovední za odstraňovanie nánosov a prekážok vo vodnom toku.
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a jeho novely, spolu s ďalšími súvisiacimi predpismi, tvoria rámec pre správu vodných tokov, ochranu vôd a riešenie povodňových situácií na Slovensku. Efektívna správa a spolupráca všetkých relevantných aktérov sú nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného vodného hospodárstva a ochranu pred povodňami.