V dnešnej dobe, keď digitálne technológie prenikajú do všetkých aspektov spoločnosti, sa otázky transparentnosti a ochrany osobných údajov stávajú čoraz komplexnejšími. Kým snahy o maximálnu otvorenosť registrov, ktoré umožňujú silnú verejnú kontrolu, narážajú na argumenty o ochrane osobných údajov, vzniká napätie medzi zástancami transparentnosti a tými, ktorí sa snažia o obmedzenie prístupu k informáciám. Tento článok sa zameriava na problematiku zverejňovania údajov v katastri nehnuteľností a registri partnerov verejného sektora (RPVS) v kontexte európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR), pričom hľadá rovnováhu medzi právom na súkromie a právom na slobodu prejavu a verejnú kontrolu.
Kataster nehnuteľností pod drobnohľadom a výzvy GDPR
Kataster nehnuteľností, ako primárny nástroj na evidenciu nehnuteľností a práv k nim patriacich, zohráva na Slovensku kľúčovú úlohu v zabezpečení prehľadnosti a právnej istoty v oblasti pozemkového vlastníctva. Jeho hlavným cieľom je poskytovať spoľahlivé informácie, avšak čelí mnohým výzvam, ktoré komplikujú nielen užívanie vlastných pozemkov, ale aj zmenu užívateľa. Podľa GDPR nariadenia sú chránené predovšetkým dotknuté osoby, teda tí, ktorých sa údaje týkajú. V prípade katastra nehnuteľností zákon stanovuje, ktoré údaje o vlastníkoch nehnuteľností sa povinne zverejňujú. Ide o meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné priezvisko a miesto trvalého pobytu. Zverejňovanie týchto údajov katastrom má právny základ v zákonnej povinnosti.
Zásadným problémom slovenského katastrálneho zákona je však absencia jasne definovaného účelu zverejňovania údajov. Stanovenie účelu je kľúčové z hľadiska opakovaného použitia údajov. Subjekty, ktoré údaje opakovane používajú, teda ich sťahujú do vlastných aplikácií, by mali mať ľahšiu cestu v odôvodnení svojho účelu spracovania. Smernica o opakovanom použití údajov obsahuje povinnosti rešpektovať ochranu osobných údajov. Ak je cieľom registrov verejná kontrola, ide o silný argument pre zverejňovanie. Ak je majiteľ nehnuteľnosti informovaný o zverejnení jeho údajov v katastri, nemal by to pociťovať ako ujmu, ak sú tieto údaje zverejnené aj na inej webovej stránke v rovnakom rozsahu. Problém nastáva, ak stránka ponúka rozšírené spracovanie údajov z rôznych zdrojov, napríklad spája informácie o verejných funkcionároch s katastrom a vytvára mapy ich bydlísk.
Možnosť vygenerovať si všetky nehnuteľnosti na jednom súpise by mala byť sprístupnená nielen dotknutej osobe, orgánom činným v trestnom konaní a advokátom, ale aj verejnosti. Obmedzovanie poskytovania komplexných údajov by malo byť podložené analýzou a nemalo by byť len konštatovaním, že to prikazuje GDPR. Je potrebné robiť obmedzovanie osobných údajov v rámci štruktúry, ktorú vyžaduje GDPR, teda stanovením účelu a prijatím opatrení, ktoré nebudú sťažovať verejnú kontrolu. Úrad geodézie argumentuje pri obmedzení poskytovania komplexných údajov ochranou majetkových pomerov. Je potrebné zohľadniť povahu dopadov zverejnených údajov a garanciu obmedzenia, ktoré môže primárny zdroj vyžadovať od druhej strany, napríklad zabránenie hromadnému sťahovaniu údajov.
Kataster môže vyžadovať od subjektov, ktoré sťahujú veľké množstvo údajov, dodržiavanie povinností, napríklad spracúvanie aktuálnych údajov. To by malo byť upravené dohodou alebo licenciou medzi týmito subjektmi. Základom by malo byť, že sa nepovolí verejnosti vyhľadávanie kompletného nehnuteľného majetku podľa mena alebo iných známych údajov. Argumentácia obmedzovania prístupu k údajom len na základe GDPR je nepresvedčivá.
Register partnerov verejného sektora (RPVS) - transparentnosť v praxi?
Ďalším problematickým registrom je Register partnerov verejného sektora (RPVS), kde sú vo verifikačných dokumentoch citlivé údaje. Cieľom RPVS je transparentnosť, je však potrebné zohľadniť, že ide o dobrovoľný register. Ak niekto nechce byť v RPVS, nemusí podnikať so štátom. Objem údajov v RPVS by mal ostať rovnaký, pričom preferovaná je otvorenosť, ktorá napomáha rýchlejšiemu posunu spoločnosti dopredu. Dôležité je voliť spôsoby sprístupňovania, ktoré umožňujú jednoduchú a strojovú analytiku, čo RPVS umožňuje.
Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém zriadený zákonom č. 315/2016 Z.z. Partnerom verejného sektora je najmä osoba, ktorá obchoduje so štátom, prijíma majetok a peniaze zo štátneho rozpočtu. Registrácia partnera verejného sektora do RPVS sa vykonáva na základe návrhu na zápis, ktorý podáva oprávnená osoba. Všetci partneri verejného sektora sú povinní zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Partnerom verejného sektora je fyzická osoba, fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktorá prijíma od štátu, samosprávy a iných subjektov verejného sektora peňažné plnenie alebo majetok nad zákonom určený limit. Do registra sa ďalej povinne zapisujú - pri zohľadňovaní finančných limitov - tie osoby, ktoré uzatvárajú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa predpisov o verejnom obstarávaní, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, osoba na ktorú je postúpená alebo inak prevedená pohľadávka voči štátu alebo subjektom verejného sektora, ako aj subdodávatelia. Do RPVS sa môžu dobrovoľne zapisovať aj fyzické osoby, fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktoré nie sú partnermi verejného sektora.
Partner verejného sektora sa nezapisuje do RPVS sám. Na tento účel si musí zabezpečiť oprávnenú osobu (v zmysle zákona je to advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území SR), s ktorou musí uzavrieť dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Podľa § 11 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. (ďalej len ZRPVS) je oprávnená osoba povinná overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora ku dňu 31.12. Uvedenú povinnosť môže oprávnená osoba splniť najskôr 31.12. Pred týmto dňom overenie zasielať nemôže; cieľom ustanovenia § 11 ods. 2 písm. c) ZRPVS je deklarovať stav k 31.12. ZRPVS neurčuje najdlhšiu možnú lehotu, kedy možno zaslať oznámenie o overení súdu po tomto dátume. Zároveň však i v zmysle § 11 ods. 6 ZRPVS je možné toto oznámenie zaslať „bezodkladne“ po tom, ako sa oprávnenej osobe podarí zistiť výsledok - že konečný užívateľ výhod sa nezmenil. To znamená, že zaslať oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod je možné i po 31.12. Je však potrebné si uvedomiť, že nesplnenie povinnosti overenia identifikácie môže pre partnera verejného sektora znamenať pozastavenie plnenia zo strany verejného sektora až do momentu, kým uvedená povinnosť nie je splnená, t. j. RPVS sa vedie len v elektronickej podobe a táto je právne záväzná. Právna záväznosť znamená, že údaje zverejnené v RPVS sú účinné voči všetkým a nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci preukazovať, t.j. RPVS prebral register konečných užívateľov výhod, ktorý v zmysle platných právnych predpisov viedol do 31. januára 2017 Úrad pre verejné obstarávanie, a osoby zapísané v registri konečných užívateľov výhod sa považujú za osoby zapísané v RPVS. Tieto osoby však mali povinnosť do 31. júla 2017 zabezpečiť overenie identifikácie konečných užívateľov výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti v určenej lehote mal za následok automatický výmaz z RPVS, čo súčasne znamená, že takto vymazané osoby si nemohli nárokovať od verejného sektora peňažné a iné plnenia.
Automatický výmaz z registra partnerov verejného sektora z dôvodu nesplnenia povinnosti zosúladenia zapísaného stavu s novou právnou úpravou (preregistrácia) vykonal registrujúci orgán hromadným spôsobom, a to po vybavení podaní doručených do 31.7.2017 vrátane. Na účely overenia, či došlo alebo nedošlo k preregistrácii možno v RPVS využiť funkcionalitu v rámci rozšíreného vyhľadávania, kde treba zvoliť možnosť „Zobraziť nepreregistrované subjekty“ a následne spustiť vyhľadávanie (tlačidlo „Hľadaj“). Pre splnenie povinnosti vykonať overenie identifikácie konečného užívateľa ako aj pre nové zápisy, zmeny a výmazy použite elektronické služby RPVS.
Ďalšie problematické registre a legislatívne zmeny
GDPR sa môže dotknúť aj registrov o sudcoch, kde sú zverejňované rodinné väzby, prípadne hodnotenia lekárov či iných na diskusných fórach. Každý prevádzkovateľ si musí overiť, či spracúva osobné údaje v súlade so základnými zásadami podľa GDPR. Je potrebné odlišovať primárne zverejňovanie na základe zákonného poverenia a následné spracúvanie ďalšími subjektmi. V prípade diskusných fór je potrebné posúdiť, či ide o zverejňovanie osobných údajov podľa GDPR a zvážiť ochranu osobnosti dotknutej osoby. Je potrebné zvážiť, či prevádzkovatelia vyžadujú identifikáciu prispievateľov a upozorňujú na slabú relevantnosť príspevkov v diskusi. Otázka proporcionality a ochrany osobných údajov, ako aj ochrany osobnosti, je kľúčová pri posudzovaní existencie takýchto systémov.
Cieľom GDPR je, aby sa spracovávali iba údaje, ktoré sú nevyhnutné. Firmy by si mali vyžadovať od ľudí menej údajov a nemali by to robiť pre istotu, vo veľkom rozsahu a rôznym spôsobom. V Nemecku sa aj IP adresa považuje za osobný údaj, ak existujú prostriedky na identifikáciu osoby. Prevádzkovatelia by mali prehodnotiť svoje informačné systémy a zabezpečiť, aby spracúvali osobné údaje v minimálnom rozsahu na dosiahnutie účelu.
GDPR sa týka všetkých, vrátane malých podnikov, ako je napríklad opravár obuvy, ktorý si vedie záznamy o svojich zákazníkoch. Povinnosti pre malé subjekty nie sú významné, ale štát by mal poskytnúť riešenia a nenechať ich odkázané na komerčné riešenia.
Štát by mal spustiť kampaň o GDPR, podobne ako to urobili v Británii, Francúzsku a Nemecku. Kritická je aj situácia na Úrade na ochranu osobných údajov, ktorý nemá vytvorené podmienky na plnenie svojich úloh. Je tam veľká fluktuácia ľudí a nedostatok odborníkov na túto problematiku. Ochrana osobných údajov sa môže stať nástrojom konkurenčného boja.
Zákon č. 161/2015 Z.z. o katastri nehnuteľností prešiel novelizáciou, ktorá priniesla zmeny v konaní o vydržaní vlastníckeho práva. Táto úprava, účinná od prvého mája, zaviedla návrhové konanie, kde osoba, ktorá tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo vydržaním, musí podať návrh na súd. Súd následne preskúma návrh a zameria sa na osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti navrhovateľom, pričom môže vykonať aj vlastné šetrenie. V prípade kladného výsledku súd potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva ku dňu uvedenému v návrhu.
Odo dňa 1. októbra 2013 prešla pôsobnosť správ katastra na katastrálne odbory okresných úradov. Katastrálne odbory okresných úradov rozhodujú najmä o vklade práv k nehnuteľnostiam, zmenách hraníc katastrálnych území, o oprave chýb v katastrálnom operáte, o obnove katastrálneho operátu, o námietkach a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov. Pri elektronickom podaní je odporúčané, aby boli aj prílohy podané elektronicky a boli autorizované (podpísané elektronickým podpisom). Pred podaním návrhu na vklad môžu účastníci konania vyplniť a zaslať cez portál katastra elektronický formulár - oznámenie o návrhu na vklad. Ak do 90 dní od doručenia oznámenia okresnému úradu účastník konania realizuje návrh na vklad, má nárok na zníženie správneho poplatku o 15 eur. V návrhu na vklad je nevyhnutné uviesť číslo, pod ktorým bolo oznámenie o návrhu na vklad prijaté, a teda nie je potrebné ho k samotnému návrhu prikladať. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na základe ktorej má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra (napr. listina potvrdzujúca právo k nehnuteľnosti, ak nie je zapísané na liste vlastníctva). Okresný úrad na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu možno podať odvolanie na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Správne poplatky sú splatné v deň doručenia návrhu na vklad. Ak sa konanie zastavilo alebo návrh na vklad bol zamietnutý, poplatok sa nevracia. Ak správny orgán v skrátenom termíne o vklade práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností nerozhodne, vráti rozdiel medzi poplatkom zaplateným za urýchlené rozhodnutie a poplatkom určeným za rozhodnutie v lehote do 30 dní. Pred podaním návrhu na začatie konania o povolení vkladu sa treba rozhodnúť, či má byť podanie vybavené v skrátenej, alebo štandardnej lehote.
Nedostatky a výzvy v katastrálnom konaní a pozemkové úpravy
V súčasnosti môžeme konštatovať, že mnoho pozemkov jednotlivých vlastníkov má spravidla malú výmeru, sú zaťažené mnohopočetnými spoluvlastníckymi vzťahmi, následne sú hospodársky nedostupné alebo vlastníctvo k pozemkom je rozptýlené. Uvedený stav vznikol ešte za čias Rakúsko-Uhorska a jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Vlastníctvo po poručiteľovi sa delilo a dodnes sa stále často delí medzi všetkých právnych nástupcov, aj keď v rozpore so zákonom NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Predmetný zákon zakotvil dôležité kroky k náprave, avšak jeho implementácia naráža na pretrvávajúce problémy. V evidencii pozemkov, hlavne v extraviláne, a ich právnych vzťahoch, nemôže kataster uspokojivo plniť svoju informačnú funkciu a s poľutovaním treba povedať, že ju naozaj ani neplní.
Kataster nehnuteľností je bezpochyby inštitútom, ktorý zohráva v úprave a evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike významnú úlohu. Napriek tomu, že má verejnoprávny základ, v značnej miere zasahuje do oblasti súkromného práva, čo je zvýraznené tým, že aj zápisy práv k nehnuteľnostiam prebiehajú v rámci katastrálneho konania, ako osobitného druhu správneho konania. V tomto konaní sa však neraz stretávame s paradoxom: stav evidovaný v katastri sa nerovná stavu právnemu a ani stavu skutočnému. Medzi najčastejšie problémy, s ktorými sa už bežne stretol každý občan, patria nespoľahlivé výmery parciel a nemožnosť presného vytýčenia hranice pozemku. Tieto nedostatky znižujú kvalitu údajov v katastri a komplikujú akékoľvek právne úkony týkajúce sa nehnuteľností. Nízka kvalita údajov potom prirodzene vedie k nedôvere v systém a k potrebe zložitých a časovo náročných dodatočných overovaní.
Pozemkové úpravy majú byť jedným z hlavných nástrojov, ktorý má zabezpečiť rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a pomôcť usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy vo vzťahu k pozemkom. Pozemkové úpravy menia priestorové usporiadanie pozemkov a tým aj štruktúru užívacích pomerov. V praxi sú však pomerne časté prípady, keď si osoby uplatňujú vlastnícke právo k pozemku na súde prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva ku konkrétnej parcele počas pozemkových úprav. Takáto rozdrobenosť pozemkov sa dotýka aj katastrálnych odborov na okresných úradoch, keďže vystupujú pomerne aktívne v procese pozemkových úprav.
Tlačová beseda strany SaS o aktuálnych témach (8.4.2026)
Zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách je pre človeka, ktorý nepozná jeho reálnu aplikáciu, ako cesta do strmého svahu, plná zákrut a prekvapení. Po ukončení projektu sa síce zákon vyrovná a je ako diaľnica, no samotný proces jeho aplikácie je často komplikovaný a neprehľadný pre laickú verejnosť. Ďalším problémom je aj fakt, že samotné vlastníctvo jednotlivých pozemkov je často predmetom súdneho sporu, čo ešte viac komplikuje celý proces.
V rámci pozemkových úprav v obciach na Slovensku plnia dôležitú úlohu verejné zariadenia a spoločné zariadenia vrátane ich umiestňovania a opatrení s nimi súvisiacich. Ich plánovanie a realizácia musia byť starostlivo zvážené, aby slúžili potrebám komunity a zároveň rešpektovali existujúce vlastnícke vzťahy.
Ak niekto tvrdí, že sa pozemkovými úpravami vyriešia aj nájomné a užívacie vzťahy k pôde, tak sa mýli. Tento paragraf nie je zo zákona č. 330/1991 Z.z., ale zo zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Prístup k pôde pre užívateľov nie je závislý len od ich vôle, ale musí sa riadiť aj určitými pravidlami, ktoré by sa mali dodržiavať.
Na Slovensku sa v bežnej praxi, ale aj v zákonnej pozitívnoprávnej úprave stretávame s inštitútom tzv. neznámych alebo aj ako nezistených vlastníkov. Je tomu tak najmä z dôvodu, že sú pozemky na Slovensku rozdrobené a po dlhú dobu sa zanedbávala ich riadna evidencia. Historicky sa v pôvodnej evidencii nehnuteľností - v pozemkových knihách, nezapisovali identifikačné údaje ako dátum narodenia, trvalý pobyt osoby a pod. V právnej praxi sa mnoho advokátov stretlo s problémom tzv. neznámych vlastníkov pozemkov. Buď s touto vecou prišiel priamo klient, alebo sa neznámy vlastník vyskytol pri väčšej transakcii, výstavbe priemyselného závodu, investičnej činnosti, prístupe na pozemok, developerskej činnosti a pod. Keď sa tento problém už vyskytne, každý vie, že jeho riešenie bude komplikované a časovo náročné.
Zákon č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách je asi najčastejšie novelizovaným zákonom v histórii Slovenska. Novela zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách prešla korekciou cez nové MPaRV. Zachovalo sa takmer všetko, čo bolo v neschválenej novele, odstránilo sa, čo sa malo odstrániť, napríklad doby odvolania a prednostné právo pre nájomné vzťahy, a zachoval sa rovnaký princíp ako v predchádzajúcej novele: aktualizuje sa reštitučný zákon, ktorý s pozemkovými úpravami nemá nič spoločné. V máji 2014 bol prijatý zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 publikovaným v Zbierke zákonov pod 33/2019 Z. z. Nedávno bola oficiálne zverejnená novela uvedeného zákona, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. marca 2024. Na tom, ktoré kategórie poľnohospodárskej pôdy majú spadať pod osobitný režim tohto právneho predpisu, sa nemá nič zmeniť. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť 1. marca 2009.
Katastrálne konanie, ako osobitný druh správneho konania, je základným pilierom fungovania katastra nehnuteľností. Rok 2016 bol v oblasti slovenského civilného procesného práva, do ktorej sme donedávna zaraďovali aj správne súdnictvo, prelomový. Nadobúdaním účinnosti nových kódexov a odčlenením problematiky správneho súdnictva do Správneho súdneho poriadku došlo k viacerým zmenám ohľadom súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov, pričom zanikla aj možnosť preskúmavania neprávoplatných správnych rozhodnutí. Táto zmena sa výrazne dotkla aj katastrálneho konania o vklade.
Rozhodovanie o odvolaní voči rozhodnutiu Okresného Úradu bolo taktiež predmetom zmien. Na základe novej právnej úpravy o odvolaní proti rozhodnutiu okresného úradu o zamietnutí vkladu do katastra nehnuteľností rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ako ústredný orgán štátnej správy. Podľa staršej právnej úpravy o ňom rozhodoval miestne príslušný krajský súd, avšak v dôsledku zrušenia ustanovení o súdnom prieskume neprávoplatných rozhodnutí prijatím nových procesných kódexov táto možnosť zanikla.
Otázka uplatnenia ochrany, ktorú poskytuje princíp negatívnej materiálnej publicity, sa vynára vtedy, ak tretia osoba konala v dobrej viere v zápis, ktorý už nie je správny, resp. už nezodpovedá skutočnosti, alebo ktorý nikdy správny nebol, resp. nikdy skutočnosti nezodpovedal. Spravidla sa táto zásada z povahy veci uplatní v súvislosti s deklaratórnymi zápismi. Práca vychádza z hypotézy, že práva nadobudnuté v dobrej viere majú byť predmetom právnej ochrany. Slovenské súdy sú čoraz častejšie konfrontované otázkou, či v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka treba dať prednosť princípu nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet (nikto nemôže preniesť na iného viac práv, než sám má) alebo princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (bona fides). Samotný Občiansky zákonník sa až na niektoré výnimky striktne pridržiava názoru, že vlastník veci nemôže previesť na iného viac práv než sám má. Súdna prax však v čoraz širšom rozsahu pripúšťa prielom do princípu nemo plus iuris transfere potest. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka predstavuje, obrazne povedané, osobitný prípad nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho zvláštnosťou je nedostatok vlastníckeho práva na strane prevodcu.
Slovenská republika patrí štruktúrou verejnej správy, jej organizáciou a obsahovou náplňou ku kontinentálnemu systému verejnej správy, pričom vzťahom orgánov miestnej štátnej správy a územnej samosprávy azda najviac inklinuje ku germánskemu modelu miestnej správy. V klasickom poňatí štruktúru verejnej správy v slovenských podmienkach tvorí štátna správa, územná samospráva a verejnoprávne korporácie. Program ESO je skratkou pre „efektívnu, spoľahlivú a otvorenú štátnu správu“, ktorý sa mal realizovať pre obdobie rokov 2012 až 2016. Je súčasťou programového vyhlásenia vlády, pričom jeho cieľom bola reorganizácia štátnej správy.
Každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, sa môže obrátiť na súd v súlade s ustanovením § 14 odsek 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zverejnenie údajov o užívaní pozemkov cez portál ZBGIS nerieši základný problém právnych vzťahov užívateľov k pôde.
tags: #kataster #register #partnerov #verejneho #sektora #katastralnom