Začiatkom roka 2025 zasiahla Slovenskú republiku rozsiahla kybernetická udalosť, ktorá sa zapísala do histórie krajiny ako najväčší kybernetický útok. Cieľom útoku sa stal Informačný systém Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, ktorý je kľúčový pre správu a evidenciu nehnuteľností. Tento útok nielenže paralyzoval fungovanie katastrálnych odborov na okresných úradoch, ale vyvolal aj rozsiahle diskusie o bezpečnosti štátnych informačných systémov, zodpovednosti a možných geopolitických súvislostiach.

Rozsah a povaha útoku: Bezprecedentná hrozba
Útok, ktorý sa odohral v nedeľu 5. januára 2025 a pokračoval aj v nasledujúcich dňoch, bol označený za bezprecedentný a v takej miere inde v Európe vykonaný nebol. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) na tlačovej konferencii po zasadnutí mimoriadnej Bezpečnostnej rady SR uviedol, že tento útok bol najväčším v histórii Slovenska. Útočníci cielene zasiahli infraštruktúru ÚGKK SR, pričom došlo k zašifrovaniu živých dát, čo dočasne znemožnilo bežnú prevádzku systému. V dôsledku útoku sa dočasne vyplo až 75 katastrálnych odborov na okresných úradoch, ktoré boli preventívne zatvorené, aby sa zabezpečila situácia a zabránilo sa ďalšiemu šíreniu škodlivého softvéru.
Minister vnútra Šutaj Eštok potvrdil, že orgány činné v trestnom konaní konali od momentu, ako boli informované o útoku, a prijali sa opatrenia na poskytovanie súčinnosti v budúcnosti. Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) pre informatizáciu Ivan Ivančin ubezpečil verejnosť, že všetky dáta z katastra má ÚGKK v zálohách, sú celistvé a nedôjde k žiadnym zmenám v informáciách o vlastníctve občanov. „Útok bol mierený na infraštruktúru a máme prístup k dátam, ktoré boli v danej chvíli na serveroch. Dáta sú prístupné, korektné a čisté, no infraštruktúra, na ktorú útočník útočil, znemožnila funkčnosť systému. Dáta teda máme a máme aj zálohy,“ doplnil Ivanč.
Možné súvislosti a obvinenia: Geopolitický rozmer útoku
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč naznačil možnú súvislosť útoku s geopolitickou situáciou. Uviedol, že podobný kybernetický útok bol realizovaný v stredu (8. 1.) a vo štvrtok (9. 1.) v Ruskej federácii na tú istú infraštruktúru, a existujú veľké indície a podozrenia, že takéto útoky pravdepodobne išli zo strany Ukrajiny. „Takže sme v situácii, keď sú takéto kybernetické útoky štandardom v rámci celého sveta,“ skonštatoval Takáč. Premiér Robert Fico (Smer-SD) na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti tiež hovoril o možnom pôvode útoku z Ukrajiny. Zároveň premiér obvinil opozičné médiá a politickú opozíciu zo zneužitia situácie a šírenia poplašných správ.
Tieto vyjadrenia vyvolali diskusiu o možnom geopolitickom rozmere útoku a jeho využití v domácej politickej scéne. Minister vnútra Šutaj Eštok kritizoval opozíciu za šírenie poplašných správ v súvislosti s možnými podvodmi s katastrálnymi dátami po kybernetickom útoku.
Obnovenie prevádzky a kompenzácie: Cesta k normalizácii
Napriek rozsiahlemu útoku sa štát snažil o čo najrýchlejšie obnovenie prevádzky katastrálnych odborov. Minister Takáč informoval, že budúcí týždeň by mohli postupne spustiť svoju prevádzku fyzické katastrálne odbory na okresných úradoch. Pôvodne bolo dočasne zatvorených 75 katastrálnych odborov, no postupne by mali začať fungovať ako samostatné jednotky. Znamenalo to, že zatiaľ sa neprepoja s centrálnou databázou, no fyzicky sa bude dať katastrálny odbor navštíviť a podávať potrebné dokumenty.
Premiér Fico uviedol, že k danému dňu 74 katastrálnych odborov na okresných úradoch poskytuje svoje služby, jeden odbor v obmedzenom režime. Obnovenie online prístupu k listom vlastníctva sa očakávalo na konci februára, pričom do polovice marca by mali byť plne funkčné aj služby pre banky a notárov. Od 22. januára 2025 funguje aspoň záložné riešenie s názvom CICA, ktoré poskytuje základné informácie o listoch vlastníctva.

Technologický dlh a budúcnosť systémov: Poučenie z útoku
Odborná verejnosť poukazuje na to, že kybernetický útok mohol odhaliť aj tzv. "technologický dlh" v systémoch katastra. Táto rozsiahla architektúra, implementovaná pred rokmi, mohla obsahovať zraniteľnosti, ktoré útočníci využili. Nedostatok oficiálnych informácií viedol k špekuláciám o rozsahu útoku, či boli zasiahnuté len periférne časti systému, alebo prenikol aj do jeho centrálnej infraštruktúry.
Hovorca ÚGKK uviedol, že nebola ambícia obnoviť všetko do pôvodnej podoby, pretože riešenia boli zastarané a neboli upgradovateľné. Podnikli sa kroky na zvýšenie bezpečnosti informačných systémov a rozvoj a modernizáciu bude riešiť projekt ISKN 2.0. Tento projekt má odstrániť fragmentáciu, zvýšiť kvalitu a konzistenciu údajov, posilniť kybernetickú bezpečnosť a umožniť interoperabilitu s inými systémami eGovernmentu.
Dopady na realitný trh a občana: Spomaľovanie, nie zastavenie
Kybernetický útok na kataster nehnuteľností mal rozsiahly dopad na rôzne oblasti života. Paralyzoval realitný trh, spôsobil komplikácie bežným občanom, ale aj firmám a inštitúciám. Realitný biznis, banky financujúce kúpu nehnuteľností, ako aj ďalšie aktivity, boli ovplyvnené. Hoci sa systémy postupne obnovovali, niektoré funkcie sa už neobnovia. Napriek obmedzeným elektronickým službám, samotným prevodom majetku aktuálne nič nebránilo, keďže kataster naďalej prijímal podania a fungovalo plombovanie nehnuteľností. Obmedzené elektronické služby však spomaľovali procesy a komplikovali overovanie aktuálnosti údajov.

Zabezpečenie a budúce opatrenia: Investícia do bezpečnosti
V reakcii na útok Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) podpísal kontrakt v hodnote viac ako 8,5 milióna eur s firmou Slovanet na "Návrh a implementáciu bezpečnostného riešenia súvisiaceho so zabránením opakovaniu kybernetického útoku". Zákazka bola zadaná priamym zadaním bez predchádzajúcej súťaže, pričom úrad zdôvodnil výber firmy jej znalosťou architektúry systému a účasťou na budovaní dočasných riešení po útoku. Cieľom je zabezpečiť, aby sa podobný incident už nezopakoval. Vyšetrovanie útoku však stále nie je uzatvorené, a preto úrad nemôže informovať o jeho priebehu ani o miere zavinenia útočníkov.
Spoločnosť Slovanet a jej rola: Dôvera v overeného partnera
Firma Slovanet získala významnú zákazku na zabezpečenie katastrálnych systémov, napriek tomu, že práve jej predchádzajúca práca na infraštruktúre bola potenciálne zraniteľná voči útoku. Úrad geodézie vysvetlil, že Slovanet síce nebol zodpovedný priamo za bezpečnosť systémov, ale participoval na činnostiach súvisiacich s bezpečnosťou ako firma zodpovedná za údržbu a rozvoj informačného systému. Po útoku ÚGKK zvolil túto spoločnosť kvôli znalosti architektúry a preto, že pomáhala stavať dočasné riešenia na obnovenie služieb. „Vzhľadom na to, že by akákoľvek iná spoločnosť potrebovala dlhý čas na onboarding, ÚGKK zvolil možnosť využiť služby tejto spoločnosti," uvádza úrad.
Kritika a zodpovednosť: Hľadanie vinníkov
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč považuje odvolanie predsedu ÚGKK SR Juraja Cellera za predčasné, kým nie sú známe presné príčiny a okolnosti útoku. Premiér Fico zároveň tvrdo reagoval na vyjadrenia predsedu KDH Milana Majerského, ktorého obvinil z klamstiev v súvislosti s prideľovaním dotácií. Premiér sa ostro pustil aj do verejnoprávnej televízie, ktorá informovala o údajnom posielaní plynu na Ukrajinu, čo označil za "bohapusté klamstvo". Tieto vyjadrenia naznačujú napätú politickú atmosféru a snahu o zvalenie viny na rôzne subjekty.
Zastarané systémy a budúce plány: ISKN 2.0 ako nádej
IT novinár Ondrej Macko poukázal na to, že štát by mal viac monitorovať a zabezpečovať bezpečnosť verejnoprospešných služieb. Odporúčanie zamestnancom katastra nezapínať počítače po útoku malo svoje opodstatnenie, keďže pri štarte počítača sa spúšťajú pomocné programy, ktoré by mohli rozšíriť vírus. Budúcnosť katastrálnych systémov spočíva v projekte ISKN 2.0, ktorý má odstrániť fragmentáciu, zvýšiť kvalitu a konzistenciu údajov, posilniť kybernetickú bezpečnosť a umožniť interoperabilitu s inými systémami. Tento projekt predstavuje základný kameň pre budúce spoľahlivé služby a prístup k aktuálnym údajom pre občanov aj podnikateľov.

Poučenie pre Slovensko: Posilnenie kybernetickej odolnosti
Kybernetický útok na kataster nehnuteľností bol vážnym budíčkom pre Slovensko. Zdôraznil potrebu investícií do modernizácie a zabezpečenia štátnych informačných systémov. Okrem technologických riešení je kľúčové aj posilnenie monitorovacích kapacít, vzdelávanie zamestnancov a efektívna spolupráca medzi relevantnými inštitúciami. Hoci sa situácia postupne normalizuje, otázky týkajúce sa príčin, rozsahu a priebehu vyšetrovania kybernetického útoku zostávajú stále nezodpovedané, čo poukazuje na potrebu transparentnosti a zodpovednosti v budúcnosti.
tags: #kataster #nehnutelnosti #utok