S rozvojom technológií a snahou o zvýšenie transparentnosti vo verejnej správe sa mení aj prístup k informáciám týkajúcim sa poľnohospodárskej pôdy. V Slovenskej republike zohráva kľúčovú úlohu pri tomto procese Identifikačný systém poľnohospodárskych parciel (LPIS) v prepojení s katastrom nehnuteľností. Tento systém predstavuje komplexný register poľnohospodárskych plôch, ktorý sa opiera o digitálne ortofotomapy a slúži ako základ pre prideľovanie priamych platieb a kontrolu ich využitia.
Základy systému LPIS a jeho štruktúra
Identifikačný systém poľnohospodárskych parciel (LPIS) je v podstate označenie pre register poľnohospodárskych plôch na pozadí digitálnych ortofotomáp. V Slovenskej republike je tento register založený na báze dielov pôdnych blokov (DPB). Diel pôdneho bloku predstavuje poľnohospodársku plochu s viac menej stabilnými, či už prirodzenými alebo umelými hranicami. Slúži ako referenčná plocha, na podklade ktorej si prijímatelia zakresľujú hranice svojho užívania v systéme GSAA (Geografický informačný systém pre poľnohospodárstvo a životné prostredie). Dôležité je pochopiť, že jeden diel pôdneho bloku môže v sebe zahŕňať niekoľko rôznych plodín, skupín plodín a dokonca aj viacerých užívateľov.
Súčasťou dielov pôdnych blokov sú aj určité typy neproduktívnych prvkov, ktoré môžu byť identifikované pomocou GPS súradníc alebo situačného náčrtku. Identifikácia prijímateľa sa následne uskutočňuje cez jeho PPAID (Poľnohospodárska platobná agentúra identifikátor). Počas podávania jednotnej žiadosti (JŽ) sa akékoľvek zmeny, ako napríklad zväčšenie dielov alebo zakreslenie nových neproduktívnych prvkov, premietnu do aktuálnej kampane.
Je zaujímavé poznamenať, že pri porovnaní s inými podnikmi, napríklad s firmou Agro Porúbka, ktorá mala v roku 2017 rozptyl pozemkov síce veľký, ale existovalo vyše 230 poľnohospodárskych podnikov s podstatne väčším rozptylom pozemkov a zhruba 36 000 blokov LPIS bez žiadosti, čo poukazuje na rozmanitosť v štruktúre a využívaní pôdy.
Štruktúra údajov a informačné systémy
Pre pochopenie systému priamych platieb, prístupu k informáciám a ich využitia, je nevyhnutné pozrieť sa na štruktúru údajov, ktoré spravuje Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA) a Výskumný ústav pôdohospodárskej politiky (VÚPOP). Ak by sa tento informačný systém tvoril v súkromnej firme, pravdepodobne by vyzeral podstatne ináč a potenciálne lepšie, pokiaľ by firma nemala snahu znižovať čitateľnosť údajov. Cez stránky PPA však podstatné informácie o blokoch LPIS a ich užívateľoch nie sú explicitne dostupné, často sa k nim dá dostať len náhodou. To však nevylučuje možnosť, že zoznam týchto lokalít sa dá získať aj iným spôsobom.
Slovensko je v rámci systému rozdelené do štvorcov o rozmere 10 x 10 kilometrov, ktoré sa v reči PPA nazývajú aj lokality. Názvy týchto štvorcov boli v mnohých prípadoch volené tak, aby nebolo na prvý pohľad jasné ich umiestnenie podľa dôležitých miest alebo iných geograficky významných lokalít. Napríklad názov štvorca "Opatová" nemusí na prvý pohľad prezradiť, že tento štvorec zahŕňa celý Trenčín. Bez mapy VÚPOP si užívateľ len ťažko priradí geografickú polohu daného štvorca. Možno má toto opodstatnenie z pohľadu spracovania satelitných snímok, ale nie z užívateľského hľadiska.
Ďalšia štruktúra obsahuje údaje o LPIS. Tieto plochy sú vytvárané na základe rôznych vstupných údajov, od leteckého snímkovania, cez priame merania v teréne, až po satelitné snímky. Každý z týchto zdrojov má svoje opodstatnenie, ale nás zaujíma výsledok, a to sú plochy LPIS, vnímané ako súvislé plochy so zhruba rovnakými vlastnosťami z pohľadu hospodárenia na pôde. Vzhľadom na spôsob, akým systém vznikal, sa zdá, akoby visel vo vzduchoprázdne, bez priamych väzieb na údaje katastra nehnuteľností. V konečnom dôsledku sa však tieto údaje nachádzajú v rovnakom priestore a je možné ich stotožniť.
Problém môže spočívať v rôznej presnosti údajov. V rámci pozemkových úprav boli kontaktnými metódami priamo v teréne zisťované priebehy hraníc hospodárskych celkov. V zásade sa zamerané výmery a výmery blokov LPIS takmer nelíšili. Toto je kľúčový dôvod, prečo je možné identifikovať bloky LPIS na základe údajov katastra nehnuteľností, teda aj na parcely registra C a E, a tým overiť veľkosť prenajatej výmery žiadateľom.
Prepojenie s katastrom nehnuteľností a kontrola využitia pôdy
Takisto boli zameriavané prvky, ktoré vo VÚPOP nazývajú krajinné prvky (KP) a objekty "oblastí ekologického záujmu" (EFA). Hoci presnosť údajov LPIS nie je geodetická, vyššie spomínané dôvody umožňujú využitie údajov katastra nehnuteľností na kontrolné účely. Ak by sa tieto údaje pravidelne využívali, situácie ako premena poľnohospodárskej pôdy na parkovisko by nemohli nastať. Zmena druhu pozemku totiž vyžaduje proces vyňatia z pôdneho fondu, stavebné konanie a následnú zmenu druhu pozemku alebo spôsobu jeho využitia na iné účely ako je hospodárenie na pôde (napríklad letisko).
Tieto údaje sa nachádzajú v rôznych informačných systémoch a ich priame prepojenie často chýba, čo je dôsledok prevládajúceho "informačného egoizmu" v mnohých štátnych inštitúciách.
V komunikácii o priamych platbách sa často používa slovo "pozemok". Avšak v kontexte priamych platieb sa jedná o pozemok chápaný ako nejaká súvislá plocha z pohľadu užívania, nie z pohľadu vlastníctva. Tento rozdiel môže byť pre širšiu skupinu čitateľov zavádzajúci. Plochy LPIS sú spravidla väčšie súvislé plochy s rovnakými vlastnosťami z pohľadu užívania a prirodzených hraníc, ako sú cesty, vodné toky či hranice lesných pozemkov. Údaje LPIS sa ďalej členia na menšie objekty, pretože na jednom bloku LPIS môže pôsobiť viacero užívateľov. Tieto menšie bloky sa nazývajú kultúrne diely, hranice užívania alebo aj pozemky.
Nedostatky a výzvy v systéme
Napriek pokrokom existujú aj oblasti, kde sú potrebné zlepšenia. Grafické údaje blokov LPIS sú často nedostatočné. Na ich topografické overenie nie je možné použiť jednoduchú kontrolu topológie - uzavretosť na výmeru Slovenska. Objekty, ktoré nie sú blokmi LPIS, tam proste nie sú, rovnako ako ani objekty krajinných prvkov a objektov EFA. Ak by sa takýto systém tvoril nanovo, v údajoch by sa nemali vyskytovať napríklad rôzne údaje pre jedno a to isté IČO, najmä v žiadostiach o priame platby. To môže byť zavádzajúci údaj. Register žiadateľov by mal obsahovať len identifikačný údaj pridelený systémom (IČO nemusia mať všetci žiadatelia), alebo ak k jednému názvu subjektu existuje viacero údajov IČO (čo sa týka vyše 400 z celkového počtu takmer 19 000 rôznych názvov subjektov, pričom ide väčšinou o fyzické osoby), je potrebné tieto nejasnosti odstrániť.
Z verejne prístupných údajov, ktoré boli prezentované napríklad na hackatone #ALLFORJAN, je možné zistiť aj informácie o tom, na ktoré bloky LPIS nie sú podané žiadne žiadosti. Týchto blokov je dosť, čo znamená, že na ne je možné žiadať priame dotácie za ich užívanie. Celková výmera, na ktorú podľa týchto údajov nebola podaná žiadna žiadosť, je približne 50 000 hektárov.
Druhou stranou mince je spojenie grafických údajov a zoznamu žiadostí o priame platby. Pre lepšiu čitateľnosť údajov pre širšiu verejnosť bola vykonaná analýza rozptylu žiadostí o priame platby na základe vyššie uvedeného spojenia. Pre užívateľov bola určená "obálka", v ktorej sa nachádzajú všetky bloky LPIS, na ktoré boli podané žiadosti o priame platby. Určená bola jej výmera, približný polomer a hustota využitia (pomer užívanej výmery k celkovej ploche obálky).
Populárna firma Agro Porúbka mala polomer pomyselnej kružnice pokrývajúcej pozemky, na ktorých hospodárila, takmer 33 kilometrov a hustotu využitia len 0,2 %. Existujú však aj užívatelia s nižšou hustotou. V roku 2017 bolo viac ako 230 žiadateľov s polomerom väčším ako 30 kilometrov a vyše 500 s polomerom nad 15 kilometrov. Medzi nimi sa nachádzajú aj štátne organizácie alebo výskumné ústavy, ktorých pozemky môžu ležať po celom území Slovenska. Ak bolo konanie voči firme Agro Porúbka začaté okamžite, ministerstvo by malo rovnako okamžite skontrolovať aj ostatných takmer 500 firiem. Všetky tieto údaje je potrebné preveriť, lebo medzi nimi môžu byť firmy, ktoré na daných pozemkoch pravdepodobne aj reálne hospodária, ale v mnohých prípadoch sa môže jednať o špekulatívne žiadosti.
Mohlo by sa zdať, že prípad firmy Agro Porúbka, ktorá žiadala dotácie len v roku 2017, je náhodný a sú za tým úniky informácií. Možno nie sú a užívatelia objavili systém, ako sa k týmto údajom dostať, alebo ich jednoducho využívali. Tieto počty, týkajúce sa vyše 500 subjektov od roku 2015, sa v porovnaní s rokom 2004 (len 150 subjektov) a obdobím 2005-2014 (kedy stúpali z 200 na zhruba 300 subjektov), javia ako významný nárast. Je však dôležité poznamenať, že boli použité údaje LPIS z roku 2017 (nakoľko za ostatné roky nie sú grafické údaje k dispozícii) a tieto údaje môžu byť skresľujúce.
Ďalšie cenné informácie a nástroje
Ďalšou informáciou, ktorú je možné z týchto údajov vyťažiť, sú bloky LPIS, na ktoré nebola podaná žiadna žiadosť. Týchto blokov je značné množstvo, celkom 36 548 o celkovej výmere 50 000 hektárov, s priemernou výmerou 1,37 hektára. Existuje blok s najväčšou výmerou 140 hektárov a 1350 objektov väčších ako 5 hektárov. S trochou irónie by sa dalo odporučiť podať žiadosť o priamu platbu na tieto bloky. Samozrejme, toto môže súvisieť s neúplnosťou dát dostupných z verejných zdrojov a s aktuálnou informačnou politikou Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Nezverejnenie týchto údajov znamená, že sa samotné inštitúcie stávajú súčasťou systému, ktorý zmenil systém priamych dotácií na systém podporujúci subvenčné podvody.
Údaje, ktoré spravuje a vytvára VÚPOP, sú mimoriadne cenné, a preto je pochopiteľné, že existovali a existujú snahy dostať tento ústav do súkromnej sféry. Tieto údaje budú cenné aj bez ohľadu na dotácie, pretože výroba potravín je strategickou činnosťou.
Ďalším dôležitým prvkom v tomto systéme je aplikácia GSAA, ktorá priniesla významný pokrok. Sprístupnením údajov o všetkých objektoch a subjektoch sa otvorila cesta k prieniku informácií. Podobne hackaton #ALLFORJAN vytvoril nástroje na odhaľovanie podvodov. Autor tohto článku vyvinul program na identifikáciu objektov LPIS na parcely C a EKN, kompaktné zobrazenie údajov žiadateľov priamych platieb na objektoch LPIS, grafické zobrazenie objektov LPIS, na ktoré žiadal daný subjekt priame platby, a analytické údaje, na základe ktorých vznikol tento článok. Manuál, program a údaje v databázovej forme sú dostupné v nasledujúcej časti.
Vďaka intenzívnej spolupráci Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR, dochádza na Slovensku k významným zmenám v oblasti transparentnosti poľnohospodárskej pôdy. Vlastníci pozemkov a široká verejnosť majú odteraz prístup k informáciám, ktoré im umožňujú lepšie sa orientovať vo vlastníckych a užívacích vzťahoch k pôde. Ide o historicky jedinečnú spoluprácu, ktorá prináša bezprecedentnú transparentnosť.
V roku 2019 bolo v systéme LPIS evidovaných 165 000 parciel LPIS s priemernou výmerou 11,7 hektára.
Nové možnosti pre vlastníkov a poľnohospodárov
Majitelia pozemkov si teraz môžu overiť, kto na ich pôdu poberal agrodotácie prostredníctvom priamych podpôr. Rozšírené údaje o poľnohospodárskej pôde sú užitočnou pomôckou aj pri uzatváraní nájomných zmlúv. Ministerstvo pôdohospodárstva zverejňuje plochy, na ktoré žiadatelia poberajú dotácie prostredníctvom priamych platieb pre poľnohospodárov. Poľnohospodári a vlastníci si tak môžu kontrolovať a aktívne riešiť vlastnícke vzťahy k obhospodarovanej pôde.
Transparentnosť ako nástroj proti podvodom
Ministerstvo pôdohospodárstva intenzívne pracuje na vnesení viac transparentnosti do pozemkových vzťahov, čo je osvedčený recept aj na odhaľovanie možných podvodov v čerpaní agrodotácií. Medzi novozavedené prvky patria:
- Hranice užívania (HU): Ohraničujú pozemky, na ktoré boli žiadané priame podpory s uvedením konkrétneho žiadateľa.
- Obvyklá výška nájomného: Uvádza obvyklú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v danom katastrálnom území.
- Bonitované pôdno-ekologické jednotky: Vyjadrujú kvalitu a vyčísľujú produkčno-ekologický potenciál pôdy.
Prostredníctvom niekoľkých krokov je možné zistiť nielen údaje o vlastníkovi pozemku, ale aj to, či a aký subjekt na tento pozemok žiadal agrodotácie, za akú obvyklú výšku nájomného sa pozemky v danom katastri prenajímali a do akej bonitnej triedy samotný pozemok patrí. Mapový portál je prepojený s portálom Finstat, čo umožňuje rýchlo získať bližšie informácie o žiadateľovi, ktorý na vybraný pozemok poberá agrodotácie. Jedným klikom sa tak dá zistiť, či na pozemku hospodári schránková firma alebo zadlžený poľnohospodár.
Získanie prístupu k informáciám
Pre prístup k týmto informáciám je potrebné postupovať nasledovne:
- Otvorte si webovú stránku ÚGKK SR.
- Kliknite na priečinok „Mapový klient ZBGIS“.
- Kliknutím na farebný symbol vedľa poľa na vyhľadávanie zmeňte tému na „Kataster nehnuteľností“.
- Kliknite na ľavý bočný panel a zvoľte „Vrstvy a podkladové mapy“.
- Zaškrtnite „Agro vrstvy“ a po ich rozkliknutí si aktivujte požadované vrstvy.
K agro vrstvám sa dá dostať aj cez webovú stránku MPRV SR. Stačí kliknúť na tlačidlo „Agromapy ZBGIS“ v pravom bočnom paneli, ktoré priamo presmeruje na mapový portál. V aplikácii je potrebné otvoriť Kataster nehnuteľností, aktivovať vrstvu LPIS a zadať obec/číslo parcely. Mapy sú vizualizované, zrozumiteľné a umožňuje sa nastavovať ich priehľadnosť. Nezabudnite si otvoriť rok, v ktorom bola žiadosť podaná. Aplikácia funguje aj na mobilnom zariadení.
Mapový klient ZBGIS a jeho využitie
Aplikácia Mapový klient ZBGIS poskytuje plnohodnotné informácie z rezortu geodézie, kartografie a katastra. Je funkčne zameraná na zobrazovanie a interaktívnu prácu s digitálnymi údajmi katastra nehnuteľností, údajmi ZBGIS, registra adries, referenčných geodetických bodov, rastrovými mapami z archívu, ako aj s digitálnym modelom terénu a geografickými názvami.
Aplikácia má neoceniteľnú funkciu využitia priamo v teréne na mobilných zariadeniach, na ktorých sa zobrazí v rovnakom vzhľade (responzívny dizajn).
Prínos pre poľnohospodárstvo
Zverejnenie Registra pôdy LPIS prináša niekoľko kľúčových výhod:
- Lepšia informovanosť občanov: Občania získavajú prístup k informáciám o poľnohospodárskej pôde, ktoré boli doteraz ťažko dostupné.
- Väčšia transparentnosť štátnej správy: Zverejňovanie údajov prispieva k zvýšeniu transparentnosti v agrosektore.
- Efektívnejšia kontrola: Vlastníci pôdy a verejnosť môžu kontrolovať, kto a ako využíva poľnohospodársku pôdu.
- Zjednodušenie prístupu k údajom: Odstraňujú sa bariéry a zjednodušuje sa prístup k informáciám o poľnohospodárskej pôde.
Hranice užívania (HU) a ich komplikácie
Parcely LPIS sa delia na menšie plochy, takzvané hranice užívania (HU). Tieto objekty vytvárajú nezávisle na sebe samotní užívatelia v rámci hraníc parciel LPIS. Parcely HU sú typicky monokultúrne, s jedným využitím. V roku 2019 bol počet parciel HU takmer 253 000 s priemernou výmerou 7,37 hektára. Parcely HU sú v podstate prenesením nájomných vzťahov do užívania, a tu nastáva problém, ktorého výsledkom sú nesúlady a križovania.
Riešenie problémov s užívaním pôdy
Súčasný systém priamych dotácií núti užívateľov pôdy k tomu, aby ju užívali aj bez právneho vzťahu k nej. Spôsob určenia hraníc užívania vychádza z údajov o výmerách vlastníkov, s ktorými má užívateľ uzavreté nájomné zmluvy. Táto výmera určuje maximálnu možnú výmeru, ktorú si užívateľ môže na danom bloku LPIS nárokovať.
Ak ste vlastníkom pozemkov v takomto bloku a neprenajali ste svoje pozemky, môžete si ich dať vyčleniť podľa §12a zákona č. 504/2003 Z.z. Postupovať podľa tohto paragrafu môže budúci nájomca alebo samotný vlastník pôdy, ale aj užívateľ pôdy. Na základe toho môže navrhnúť pre vlastníkov pozemkov, ktorí mu spôsobujú problémy, také pozemky, na ktorých by mohli hospodáriť a zároveň čo najmenej by to narušilo jeho vlastné hospodárenie na pôde.
Overenie vlastníctva a zistenie užívateľa
O tom, ako si overiť svoje vlastníctvo cez webovú stránku ZBGIS, sa popísalo už dosť. Vlastníkom spravidla nerobí problém zistiť, kde sa ich parcely nachádzajú, zobraziť si parcely, ich podrobnejšie umiestnenie, skontrolovať vlastníctvo a vlastníkov, či zistiť vlastníkov susedných pozemkov.
ZBGIS a GSAA: Spojené nádoby informácií
ZBGIS je webová stránka umožňujúca zobrazenie údajov katastra nehnuteľností, údajov o vlastníctve a ďalších dôležitých informácií. Zobrazuje aj parcely LPIS. Po kliknutí na parcelu sa zobrazia údaje o všetkých objektoch, v ktorých sa vybrané miesto nachádza - parcela C KN, parcela E KN alebo objekt LPIS. Podstatný je údaj o názve bloku LPIS v tvare „názovlokality číslo/číslo“.
GSAA je aplikácia, na nerozoznanie od webovej stránky. Je určená primárne pre užívateľov na podávanie žiadostí o priame platby, ale je prístupná aj pre verejnosť. Ak sa prihlasujete ako verejnosť, nepotrebujete žiadne prístupové kódy. Stačí si vybrať rok a vstúpiť. Ak máte stále v schránke názov lokality a číslo parcely LPIS, môžete si ich zadať do vyhľadávacieho okienka a stlačiť tlačidlo Enter.
tags: #kataster #nehnutelnosti #lpis