Kaštieľ v Petrovanoch, impozantná stavba nachádzajúca sa v srdci Slovenska, je svedkom bohatej a vrstvenej histórie. Jeho počiatky siahajú do obdobia doznievajúceho vrcholného baroka, pričom jeho výstavba prebiehala v rokoch 1753 až 1756, s definitívnym ukončením okolo roku 1767. Dnešné vročenie 1756, ktoré je dodnes zachované v pôvodnej suprafenestre nad západným vstupom, symbolizuje jeho vznik. Staviteľom bol s najväčšou pravdepodobnosťou Anton Klobušický, čo potvrdzuje aj erb rodiny Klobušických v tympanóne centrálneho rizalitu.
Architektonické skvosty barokovej éry
Kaštieľ v Petrovanoch predstavuje typickú blokovú, čiastočne podpivničenú poschodovú stavbu, ktorá sa vyznačuje barokovou symetriou v dispozičnom a architektonickom riešení. Dominantné sú centrálny a postranné rizality, ktoré dodávajú stavbe monumentálny charakter. Strecha kaštieľa je unikátna a dodnes zachovaná v pôvodnej „prelomenej“ manzardovej forme. Jej konštrukcia je doplnená rozsiahlymi medzistrešnými zbernými žľabmi, ktoré slúžili na zachytávanie dažďovej vody, čo bolo v barokovej architektúre pomerne bežné.
Fasády kaštieľa sú formované tektonickým systémom pilastrov tzv. vysokého rádu. Na pasívnych plochách vynikajú okná a dverné otvory v dvoch výškových úrovniach. Prvé nadzemné podlažie bolo určené pre reprezentačné priestory, čo sa odzrkadľuje na fasáde vyššími okennými otvormi s kamennými osteniami. Tieto okná sú ukončené konvexno-konkávne zalamovanými nadokennými rímsami, ktoré spolu s postrannými konzolami tvoria suprafenestrie. Pôvodné kamenné šambrány, ktoré boli v 20. storočí omietnuté, sú ukončené odstupňovanými vonkajšími lištami s typickou barokovou úpravou v nárožiach, rozšírenými do tzv. uší so štylizovanými kvapkami a v nadpraží s klenákmi.
Okná na druhom nadzemnom podlaží, hoci tvarovo podobné spodným, sú pomerne nízke, prispôsobené výške poschodia. Na týchto oknách absentujú kamenné šambrány, ako aj ďalšie tektonické a výtvarno-sochárske prvky, vrátane suprafenestrií a zrkadiel v pozícii parapetov. Paradoxne, tieto prvky chýbajú aj pod oknami zvýšeného prízemia, čo nie je pre barokové fasády bežné.
Premeny a adaptácie v 20. storočí
V priebehu 20. až 30. rokov 20. storočia prešiel kaštieľ významnými dispozičnými úpravami, ktoré boli prispôsobené potrebám novo zriadeného ústavu pre telesne a duševne postihnuté deti do 15 rokov. Vlastníkom sa vtedy stal košický lekár českého pôvodu, doktor Vladimír Pospíšil. Tieto úpravy zahŕňali použitie omietok s cementovým spojivom, betónových podkladových vrstiev pod podlahami a inštaláciu moderných dvojitých okien s kovaním typu elegant.
Po druhej svetovej vojne bol v objekte zriadený Domov sociálnych služieb, a v roku 1991 tu vznikol Ústav pre mentálne postihnutých dospelých občanov. Od roku 2009 bol kaštieľ opustený a chátra. V roku 2018 ho odkúpili súčasní vlastníci, ktorí sa pustili do postupnej obnovy tejto významnej kultúrnej pamiatky. Dnes kaštieľ slúži na rôzne spoločenské udalosti, vrátane svadieb.
Obnova fasád a strechy: Spojenie reštaurovania a remeselnej zručnosti
V marci 2024 sa začala realizácia rozsiahlej obnovy fasád a strechy kaštieľa, financovaná Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky v rámci programu Obnovme si svoj dom. Obnovu realizuje nitrianska spoločnosť Pamarch, s. r. o., špecializujúca sa na obnovu historických stavieb.
Obnova fasád reštaurátorským spôsobom:V prípade fasád prebieha obnova formou reštaurovania. Po dôkladnej sondáži sa uskutočňuje čistenie dekoratívnych štukových a kamenných prvkov na hlavnej, východnej fasáde. Po čiastočnom odstránení mladších omietkových vrstiev sa v interiéri potvrdili na kamenných osteniach okien polodrážky so siedmimi kotviacimi bodmi. Tieto body slúžili na fixáciu pôvodných drevených okenných rámov pomocou kovaných strmeňov. Pôvodné štvorkrídlové okná, otvárané dovnútra, sú viditeľné aj na dobovej maľbe kaštieľa z 19. storočia.
Nález dvoch otvorov na čelách kamenných šambrán každej stojky naznačuje, že okná na prízemí mali vonkajšie drevené okenice. Otázkou však zostáva, či sú tieto otvory primárne, alebo bol systém vonkajších okeníc doplnený neskôr. Na mierne rozšírených spodných plochách kamenných okenných stojok, bezprostredne nad kamennou parapetnou rímsou, odhalil reštaurátor pod mladšími omietkovými vrstvami vrypy naznačujúce tvar plochých zrkadiel s konkávne upravenými nárožiami. Na plochách niektorých parapetných výplní (severná fasáda) však zatiaľ neboli potvrdené žiadne nálezy pôvodných/starších podokenných zrkadiel s dekoratívnou výzdobou. Reštaurovanie fasád sľubuje ďalšie zaujímavé objavy.
Obnova manzardovej strechy remeselným spôsobom:Obnovuje sa aj unikátna manzardová strecha. V rámci prác prebieha výmena strešného plášťa, ktorý bol v 20. storočí pokrytý eternitovou krytinou (AZC šablóny). Okrem toho je nutné obnoviť a nahradiť poškodené prvky pôvodného krovu, ktorý je v značnej miere napadnutý drevokazným hmyzom a hnilobou. Konštrukcia krovu patrí k typickým vyspelým „barokovým“ krovom.
Výnimočnosť strechy spočíva v jej kombinovanom tvare - manzardovej so sedlovou strechou medzi symetrickými a opačne orientovanými strechami nad rizalitmi, čo ju robí „prelomenou“ asymetrickou manzardovou strechou. Pozoruhodné a na Slovensku pomerne výnimočné je riešenie skrytých úžľabí medzi rizalitmi v plnej výške strechy. Tieto boli dômyselne navrhnuté na zachytávanie dažďovej vody, ktorá bola pomocou strešných vpustí odvádzaná do podstrešia. Odtiaľ, pomocou vyspádovaných oplechovaných drevených podstrešných žľabov, tiekla smerom k západnej fasáde, kde bola v minulosti pomocou dvoch plechových chrličov odvádzaná a zachytávaná, pravdepodobne pre potreby parku.
Obnova krovu a strešného plášťa prebieha remeselnou obnovou s maximálnym možným zachovaním pôvodných prvkov drevenej konštrukcie, ktoré boli dendrochronologicky datované do rokov 1755/56. Odstraňujú sa nevhodné opravy z druhej polovice 20. storočia. Prevláda oprava formou nahrádzania a dopĺňania poškodených častí trámov a úprava deformácií konštrukcií. Nové pílené prvky sú k originálu protézované tradičnými tesárskymi spojmi.
Pôvodná krytina bola pravdepodobne šindľová, v 20. storočí nahradená AZC šablónami. Nová krytina bude z plechových šablón podobného tvaru a rozmeru ako predchádzajúca, s obdobným spôsobom ukladania. Medzistrešná profilovaná drevená rímsa, ktorá bola v 20. storočí oplechovaná, bude vo veľkej miere nahradená kópiou, avšak bez oplechovania, aby sa zabránilo kondenzovaniu vodných pár.
Súčasťou obnovy strechy je aj úprava komínových hláv do pôvodnej podoby, vychádzajúcej z dobových malieb a fotografií, prípadne na základe analógií kalichovitých tvarov komínových hláv iných stavieb. Obnova prebieha pod odborným pamiatkovým dohľadom pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Prešov.
História a stavebný vývoj kaštieľa
Barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1756 prešiel v 19. storočí menšími úpravami a po roku 1950 bol radikálne a nevhodne prestavaný. Stavba je dvojpodlažná, bloková, trojtraktová s pôdorysom v tvare písmena U. Na čelnej fasáde sa nachádzajú dva nárožné a jeden stredný rizalit, členený pilastrami s iónskou hlavicou. Okná sú zdobené ušnicovou šambránou, frontónmi a klenákom s mušľou v strede. Hlavný rizalit je zakončený tympanónom. Na prvom poschodí nad vstupom bol v 19. storočí osadený balkón s kovovou mrežou. Záhradná fasáda má oblý rizalit s malým balkónom. Na niektorých oknách prízemia sa zachovali barokové mreže.
Letopočet 1756 nad vchodom do kaštieľa datuje vznik stavby. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, stredná časť je zdobená kupolou. Objekt má manzardovú strechu. V okolí kaštieľa sa nachádzal rozsiahly park. Areál kaštieľa s parkom je situovaný v miernom svahu.
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Kaštieľ v Petrovanoch je evidovaný ako kultúrna pamiatka s číslom ÚZPF 338/1-4. V roku 2020 bol vykonaný architektonicko-historický výskum, ktorého autormi sú Ing. arch. Adriana Klingová, Ing. arch. Peter Kling, Ing. Ľubor Suchý a Ing. Denisa Halajová.
Napriek pamiatkovej ochrane bol stav historického sídla dlhé roky neuspokojivý. Po adaptácii na potreby Ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých bol kaštieľ značne poškodený. Prostredie v okolí pamiatky bolo zničené, v parku bola postavená moderná budova nového ústavu a rozsiahly park s jazierkom stratil svoju pôvodnú podobu a rozlohu. Kaštieľ bol dlho opustený a chátra.
Areál kaštieľa a jeho využitie
Areál barokovo-klasicistického kaštieľa s parkom je situovaný v miernom svahu v centrálnej polohe obce Petrovany. V minulosti slúžil ako poľovnícke sídlo pre grófske rodiny až do roku 1918. Vlastníctvo prešlo postupne na rodiny Klobušických, Szirmayovcov, Vécseyiho a následne na židovských obchodníkov, od ktorých kaštieľ v roku 1923 kúpil MUDr. Vladimír Pospíšil pre účely ústavu pre chybné deti.
Areál pozostáva z hospodárskeho priestoru, vstupnej časti (nádvoria) a prírodno-krajinárskej dispozície. Vstupná časť je riešená oválnou plochou zelene s komunikačným objazdom. Severozápadne od hlavnej budovy sa nachádza stavba ľadovne s barokovým tvaroslovím. Prírodno-krajinársky park bol založený koncom 19. storočia na ploche staršej vidieckej záhrady. Pôvodná dispozícia parku bola rozsiahlejšia, no bola redukovaná zmenou funkčného využitia objektov. V parku sa nachádza jazierko, ktorého situovanie sa zachovalo dodnes.
Dnes kaštieľ slúži na rôzne spoločenské akcie, vrátane svadieb a kultúrnych podujatí. Interiéry a exteriéry poskytujú vhodné zázemie pre podujatia, stretnutia a kultúrne aktivity, pričom návštevníkom umožňujú nazrieť do minulosti objektu. Kaštieľ predstavuje príklad adaptívneho využitia historických objektov, ktorý spája jeho pôvodnú funkciu s jeho súčasným spoločenským využitím.
Prešov a jeho okolie
Prešov, metropola severovýchodného Slovenska, je mestom s bohatou minulosťou a dynamickou súčasnosťou, skrývajúcim jedinečnosť a kultúrnu zmes Slovákov, Poliakov, Ukrajincov a Rusínov. Kaštieľ Petrovany je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva tohto regiónu, pričom jeho obnova prinavracia život tomuto historickému skvostu.