Obec Markušovce, strategicky umiestnená v tesnej blízkosti Spišskej Novej Vsi, ukrýva architektonický skvost, ktorého história siaha až do stredoveku. Markušovský kaštieľ, na rozdiel od tradičných hradov s mohutnými hradbami a dominantnou polohou na kopci, stojí priamo v centre dediny, v bezprostrednej blízkosti historického Kostola sv. Michala archanjela, ktorého základy siahajú do 13. storočia. Táto jedinečná poloha a nenápadný exteriér však neuberajú na jeho historickej hodnote a významnej úlohe v regionálnej histórii.
Počiatky rodiny Mariássyovcov a výstavba hradu
História markušovského panstva je neodmysliteľne spojená so šľachtickou rodinou Mariássyovcov. Predpokladá sa, že výstavba hradu alebo panského sídla pre túto rodinu sa začala po roku 1284, pričom iniciátorom bol Batyz, jeden z prvých členov rodu. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1094, keď kráľ Ladislav I. udelil rodine Mariássy povolenie na výstavbu hradu na hraniciach svojho územia. Tento akt naznačuje strategický význam lokality už v ranom stredoveku.
Významným obdobím pre hrad bolo obdobie panstva Štefana Mariássyho, ktorý bol známy ako významný mecenáš a správca regiónu. Vďaka jeho iniciatíve bol hrad a jeho opevnenie dobudované, rozšírené a zosilnené, čím pôvodný stredoveký hrad nadobudol vzhľad opevneného panského sídla. Štefan Mariássy bol v roku 1500 menovaný Hedvigou, vdovou po Štefanovi Zápoľskom, za kapitána celého Spiša a poverený správou celej župy. Počas jeho správy došlo k ďalšej prestavbe hradu na menšiu pevnosť s novým opevnením, modernými baštami a novým nádvorím.
Konflikty s Levočou a prestavby
Výstavba a rozširovanie hradu v Markušovciach vyvolalo obavy v neďalekej Levoči. Levočania sa obávali, že kostol a jeho opevnenie budú včlenené do hradného areálu, čo by mohlo ohroziť dôležitú obchodnú cestu vedúcu do mesta pod Kostolom sv. Michala archanjela. Tieto obavy viedli k nezhodám medzi mestom Levoča a rodom Mariássyovcov. Konflikt sa vystupňoval, keď sa Štefan Mariássy pridal na stranu Jána Zápoľského, ktorý v prvej polovici 16. storočia súperil s Ferdinandom Habsburským o uhorský trón. Keďže Levoča bola naklonená Ferdinandovi, v roku 1527 jej ozbrojenci zaútočili na markušovský hrad, dobyli ho, vypálili šľachtický dvor, podkopali hradby a časť z nich zbúrali. V dôsledku tejto udalosti a podpory protihabsburského kandidáta boli Mariássyovcom odobraté ich majetky.
Napriek týmto peripetiám pokračovala stavebná činnosť. V šesťdesiatych rokoch 16. storočia realizoval Pavol Mariássy ďalšiu prestavbu hradu v duchu renesancie. Od roku 1567 sa pôvodné panské sídlo premenilo na zemiansku školu pre šľachticov, kde sa vyučovalo po latinsky, nemecky a dokonca aj v spišskom dialekte.
V roku 1664 bol priestor hradu opäť vyplienený. Po tomto vyrabovaní bola celá fortifikácia prebudovaná na renesančnú pevnôstku s priekopou. Škola tu pôsobila až do roku 1673. Aj keď Mariássyovci už v 17. storočí vlastnili v obci viacero panských sídel, po zatvorení školy sa objekt vrátil do ich rúk. Koncom 17. storočia však už priestor hradu nespĺňal požiadavky na komfort šľachty, postupne upadal a strácal na význame. Presťahovanie sa šľachty do novovybudovaného, komfortnejšieho obdĺžnikového kaštieľa, situovaného ďalej od starého sídla, viedlo k ďalšiemu pustnutiu ich horného kaštieľa.
Snahy o obnovu a romantický park
Snahy o obnovu starého sídla rodu Mariássyovcov sa objavili aj v 18. storočí, no išlo skôr o čiastočné sanácie pred hroziacim zrútením. V roku 1773 udrel blesk do veže blízkeho kostola, pričom požiar sa rozšíril aj na hradný areál a hrad vyhorel. V roku 1789 dal hrad čiastočne obnoviť gróf Wolfgang Mariássy. Od roku 1846 v obnovených priestoroch sídlil rodový archív. V roku 1972 prešli jednotlivé hradné objekty čiastočnou rekonštrukciou.
Pôdorys pôvodného hradu poukazuje na klasickú štvorcovú gotickú pevnosť, ktorá bola neskôr rozšírená o menšie nádvorie s hospodárskymi objektmi. Toto východné nádvorie bolo pribudované za správy Štefana Mariássyho. Presná podoba pôvodného hradu z roku 1284 nie je známa, no predpokladá sa, že pozostával z obytnej veže a obvodového opevnenia. Najnovšie výskumy potvrdili, že veža mala kruhový pôdorys s priemerom 13 metrov.
Zásadná zmena nastala v 15. storočí, keď bol hrad prebudovaný do novej pevnostnej podoby s novými obrannými prvkami, čím sa dostal do povedomia ako renesančná pevnosť. Vybavený bol novými baštami s renesančnými strieľňami pre ručné palné zbrane. Štyri bašty chránili hrad zo všetkých strán a celkovej kompozícii dominovala centrálna hradná veža. Obytnú a reprezentačnú časť sídla tvoril palác na juhovýchodnej strane s obdĺžnikovým pôdorysom a tromi poschodiami. Na druhom poschodí paláca sú dodnes viditeľné veľké kamenné okná s prvkami renesančnej architektúry.
Hrad, napriek svojej fortifikačnej úlohe, je v portálnom súpise Spiša z roku 1529 vedený ako "curia nobilitaris" (šľachtické sídlo), nie ako "castrum" (hrad). Táto zmena funkcie sa odrazila aj na využití obranných prvkov.
V areáli kaštieľa sa nachádza aj rozsiahly park, ktorého história siaha do obdobia renesancie. Hoci presné datovanie založenia parku nie je známe, dispozičná schéma z roku 1780 naznačuje, že vznikol barokovou prestavbou staršej záhrady, ktorá bola súčasťou renesančného kaštieľa. Pôvodné terasové usporiadanie bolo včlenené do neskorobarokovej dispozície, ktorá bola charakteristická uvoľnením symetrie a rokokovou úpravou kaštieľa. Park bol rozdelený do troch terás, prepojených chodníkmi a lemovaných alejovou výsadbou stromov.
Je stredoveký hrad architektonickým majstrovským dielom?
V polovici 19. storočia sa parková dispozícia zachovala, no porastová štruktúra bola zahustená v duchu prírodno-krajinárskych princípov, čo prinieslo nové solitérne exempláre a stromové skupiny. V polovici 20. storočia vyrástla na obvode parku stromová kulisa. Pamiatková obnova v 50. rokoch 20. storočia priniesla do parku barokovú úpravu, no zachovala prírodno-krajinársku štruktúru. Obnova v rokoch 1981 - 1985 pozmenila barokovú dispozíciu a doplnila porasty o nové aleje a živé ploty. Dnešná úprava je pravidelná v dispozičnej osnove a prírodno-krajinárska v porastovej štruktúre, pričom si zachovala pohľadovú väzbu medzi kaštieľom a letohrádkom Dardanely.
Park má obdĺžnikový pôdorys a je orientovaný v severojužnej osi. Terénne prevýšenie medzi terasami je riešené opornými múrmi. V južnej časti parku sa nachádza renesančný kaštieľ, v severnej letohrádok Dardanely. Park je ohradený plotom a v západnej a východnej časti ho vymedzujú dvojpodlažné hospodárske budovy.
Súčasnosť a pamiatková ochrana
Súčasný stav kaštieľskeho parku je dobrý a slúži svojmu účelu. Obec Markušovce leží na trase Gotickej cesty a v jej blízkosti sa nachádza prírodná zaujímavosť - Markušovský skalný hríb. Park je situovaný severne za kaštieľom v centre Markušoviec.
V areáli kaštieľa sa nachádza aj hospodárska budova, ktorá prešla celkovou rekonštrukciou v 80. rokoch. V súčasnosti slúži ako depozitár a predajné miesto múzea. Budovu dal v roku 1745 postaviť František Mariássy so svojou manželkou Zuzanou Szontághovou, čo dokazuje reliéf nad jedným z portálov s ich rodovými erbami. Potomkovia rodu Mariássy žili v areáli až do roku 1933.
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi realizovalo v roku 2019 projekt "Kúria Zuzana - Zážitok v múzeu" s cieľom obnoviť hospodársku kúriu a nainštalovať nové expozície s interaktívnymi prvkami a modernými technológiami. Cieľom projektu je využiť rozšírenú realitu na personalizáciu historických zbierok a umožniť návštevníkom interaktívnejšie spoznávanie histórie a tradícií regiónu Spiš.
Markušovský kaštieľ a jeho areál predstavujú cennú pamiatku s bohatou históriou, ktorá sa vyvíjala od stredovekej pevnosti cez renesančné panské sídlo až po romantický park. Súčasné snahy o obnovu a modernizáciu expozícií prispievajú k zachovaniu tohto kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.
tags: #kastiel #markusovce #podorys