Nezisková organizácia Depaul Slovensko si v roku 2026 pripomína významné jubileum - dvadsať rokov od začiatku svojej činnosti zameranej na pomoc ľuďom bez domova. Táto organizácia sa stala synonymom nádeje a podpory pre tých, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. V priebehu dvoch desaťročí prešla organizácia značnou transformáciou, rozširujúc svoje služby od základnej nocľahárne až po komplexnú pomoc, ktorá sa snaží riešiť korene problému bezdomovectva. Táto cesta však nie je bez prekážok, ako zdôrazňuje riaditeľ Jozef Kákoš, pomoc nestačí, ak chýba systém.
Od nízkoprahovej pomoci k systémovým riešeniam
Počiatky Depaul Slovensko na Slovensku siahajú k skromným začiatkom, no organizácia postupne rozširovala svoje služby. Z nízkoprahovej nocľahárne sa vyvinula inštitúcia poskytujúca komplexnejšiu podporu. Táto expanzia bola nevyhnutná vzhľadom na rastúci počet ľudí bez domova, najmä v hlavnom meste. Napriek snahám a zmenám, ktoré sa v uplynulých rokoch udiali, počet ľudí bez domova v Bratislave stále rastie. Jozef Kákoš vo svojich vyjadreniach poukazuje na potrebu systémových zmien, ktoré by adresovali príčiny bezdomovectva, nielen jeho dôsledky.
Osobná skúsenosť: Pohľad klienta
Každodennú realitu ľudí, ktorí využívajú služby Depaul Slovensko, vykresľuje osobná skúsenosť pána Antona, klienta Útulku svätého Vincenta. Jeho príbeh, zdieľaný v podcastovej epizóde "Ulica nie je domov", ponúka pohľad na okolnosti, ktoré ho priviedli do zariadenia, na jeho pracovné a životné skúsenosti, ako aj na jeho pohľad na uplynulý rok. Tieto osobné svedectvá sú neoceniteľné pre pochopenie výziev, ktorým ľudia bez domova čelia, a pre uvedomenie si dôležitosti práce organizácií ako Depaul.
AI a lokálna žurnalistika – smrť epistemickej suverenity
Výzvy a nádeje do nového roka
Vstup do nového roka prináša so sebou nielen bilanciu uplynulého obdobia, ale aj pohľad dopredu. Pre riaditeľa Jozefa Kákoša a celú organizáciu Depaul Slovensko sú kľúčové výzvy spojené s rokom 2026, potreba ďalších systémových zmien a predovšetkým vízia spoločnosti, v ktorej má každý človek miesto, ktoré môže nazývať svojím domovom. V podcastoch sa často objavujú priania do nového roka, ktoré sa týkajú nielen organizácie, ale aj konkrétnych potrieb ľudí bez domova.
Integrácia a návrat do spoločnosti: Práca ako kľúč
Jednou z najväčších výziev pre ľudí bez domova je návrat do aktívneho života a nájdenie si zamestnania. Diskusia "Choďte pracovať!", ktorá prebehla počas festivalu Doma dobre 2025, poukázala na komplexnosť tejto problematiky. Sociálni pracovníci programu zamestnávania Krok za krokom, Soňa Pobiecka a Lukáš Kulísek, spolu s klientom pánom Petrom, zdôraznili, že hoci má pán Peter po šesťdesiatke, v práci našiel zmysel života a dosahuje úspechy. Zamestnávatelia často oceňujú jeho pracovné nasadenie, čo potvrdzuje jeho výrok: „Ako dokáže muž takto upratovať?“
Diskusia odhalila každodenné prekážky, s ktorými sa ľudia bez domova stretávajú pri hľadaní práce. Patrí sem strata domova, pretrhnutie väzieb s rodinou, zápis v registri trestov a stigma. Tieto faktory sťažujú ich reintegráciu do spoločnosti aj po odpykaní trestu. Otázka, akú perspektívu začlenenia do bežného života majú na Slovensku ľudia so skúsenosťou s výkonom trestu, zostáva naliehavá. Ako sa žije s nálepkou trestanec či kriminálnik a môžeme ako spoločnosť prispieť k tomu, aby dostali férovú šancu začať odznova?
HIV/AIDS: Prekonávanie stigmy a mýtov
Napriek pokroku v medicíne môžu pojmy HIV či AIDS dodnes v spoločnosti vyvolávať strach a množstvo otázok. Pravdou však je, že medicína urobila obrovský pokrok v liečbe HIV. Vďaka modernej terapii dokážu ľudia s HIV žiť plnohodnotný život bez toho, aby predstavovali riziko pre svoje okolie. Infektológ Ricardo Massmann a sociálna pracovníčka Katarína Krettová z ošetrovne sv. Alžbety organizácie Depaul Slovensko v podcaste "Ulica nie je domov" rozoberajú otázky prenosu, ochrany a liečby HIV.
Ochorenie je síce doteraz nevyliečiteľné, ale od roku 1996 je dostupná účinná dlhodobá antiretrovírusová liečba, ktorá dokáže množstvo vírusu v krvi znížiť. Už po niekoľkých mesiacoch liečby je vírus u väčšiny pacientov nedetekovateľný a neprenosný. "Človek, ktorý je správne liečený, nepredstavuje pre svoje okolie žiadne riziko," potvrdzuje infektológ Massmann. Napriek tomu sa s touto diagnózou stále spája množstvo mýtov a predsudkov, ktoré sú prekážkou pri hľadaní pomoci. Katarína Krettová z Depaulu vysvetľuje, ako HIV vnímajú a aké možnosti liečby majú ľudia bez domova, ktorí sú často dlžníkmi na zdravotnom poistení.
Infekčné choroby a ľudia bez domova: Realita verzus predsudky
Aké veľké je riziko nákazy infekčnou chorobou od človeka bez domova? Ide o reálnu hrozbu alebo skôr predsudok? V podcaste "Ulica nie je domov" lekárka Alena Koščálová a Daniela Štrba, vedúca Denného centra a ošetrovne sv. Alžbety organizácie Depaul Slovensko, vysvetľujú, prečo sú niektoré infekčné choroby stále sprevádzané stigmou a hanbou, hoci sú často dobre liečiteľné.
V podcaste zaznejú informácie aj o posune v liečbe hepatitídy typu C, ktorá je dnes dostupná, relatívne krátka a veľmi účinná. Epizóda obsahuje aj autentické výpovede klientov Depaul Slovensko, ktorí liečbu žltačky typu C nedávno podstúpili.
Mladí ľudia z detských domovov a riziko bezdomovectva
Prepojenie medzi detskými domovmi a bezdomovectvom je alarmujúce. Podľa sčítania ľudí bez domova v Bratislave z roku 2023 takmer 15 % z nich strávilo časť života v detskom domove. Otázka, ako sú mladí ľudia pripravení na život po odchode z ústavnej starostlivosti a kde systém zlyháva najviac, rezonuje v podcaste "Ulica nie je domov". Marko Roháček, zakladateľ a riaditeľ občianskeho združenia Návrat, a Agi Tuchyňová, vedúca nízkoprahovej Nocľahárne svätého Vincenta de Paul, diskutujú o tejto problematike.
V detských domovoch, dnes známych ako centrá pre deti a rodiny, vyrastá na Slovensku približne päťtisíc detí. Roháček zdôrazňuje, že kľúčové je dostať čo najviac z nich do prirodzených rodinných prostredí, pretože centrum pre deti a rodiny označuje za umelé prostredie, nevhodné na dlhodobý život. Len malé percento mladých ľudí vyrastajúcich v ústavnej starostlivosti sa dostane na vysokú školu, problémy majú aj s nájdením stabilného zamestnania. Agi Tuchyňová, ktorá má osobnú skúsenosť so životom v detskom domove, vysvetľuje, že mnohí vyrastajú v prostredí, kde im niekto celý život riadi rozhodnutia, a keď sa ocitnú sami, bez podpory to často nejde.
V epizóde zaznievajú aj výpovede mladých ľudí, ktorí si po odchode z detského domova nedokázali udržať bývanie či prácu a aktuálne sú klientmi organizácie Depaul Slovensko. Ich spomienky odhaľujú systémové medzery. "Dostaneš 150 eur a staraj sa," hovorí jeden z respondentov. "Keby tam bol niekto, kto by ma sprevádzal, možno by som to zvládol inak," dodáva ďalší.
Duševné zdravie a prechod z ulice do bývania
Strata bezpečia, sociálna izolácia, chudoba a život v neustálom strese sa výrazne podpisujú na duševnom zdraví ľudí bez domova. K odbornej pomoci sa však dostávajú len ťažko. V podcaste "Ulica nie je domov" psychologička Katarína Gajdošová a vedúca Integračného programu bývania organizácie Depaul Slovensko, Patrícia Ivančíková, rozoberajú, prečo sa niekedy psychický stav klientov Depaul zhorší práve vtedy, keď sa ich situácia zdanlivo zlepší.
Keď sa človek dostane do bývania, mení sa absolútne všetko. Na ulici bojuje o prežitie, v bývaní tento tlak opadne a vtedy sa začnú vyplavovať všetky skryté problémy, ktoré človek potláčal. Vyriešiť ich je ďalšie kolo boja. Sociálni pracovníci sprevádzajú klientov na ich ceste, získavajú ich dôveru a podporujú ich pri riešení životných situácií. Psychologička Katarína Gajdošová vysvetľuje, ako vyzerajú stretnutia zamerané na psychickú podporu, a zdôrazňuje, že najdôležitejšia je motivácia klienta.
AI a lokálna žurnalistika – smrť epistemickej suverenity
Podcast prináša aj autentické nahrávky klientov organizácie Depaul Slovensko, v ktorých opisujú svoje skúsenosti s odborníkmi na duševné zdravie aj pocity pri prechode z ulice do stabilného bývania. Tieto svedectvá podčiarkujú, že prístup k odbornej pomoci je kľúčový pri prevencii a ukončovaní bezdomovectva.
Vianoce pre ľudí bez domova: Obdobie kontrastov
Pre ľudí bez domova je vianočné obdobie často náročné, plné spomienok na stratené teplo domova a rodinné väzby. V špeciálnej vianočnej epizóde podcastu "Ulica nie je domov" sa klienti neziskovej organizácie Depaul Slovensko delia o svoje skúsenosti s prežívaním sviatočného obdobia. Pán Peter spomína na Vianoce v záhradnej chatke, kde si musel vytvoriť vlastný priestor a skultúrniť ho, aby sa tam cítil príjemne.
Obaja hostia vianočného špeciálu sú klienti Integračného programu bývania neziskovej organizácie Depaul Slovensko a vďaka tomu strávia Vianoce v bývaní. "Mám teraz v podstate skoro všetko. Momentálne bývam krásne, chcem, aby to vydržalo čo najdlhšie," hovorí jeden z nich. Niektoré zo zariadení organizácie Depaul fungujú počas Vianoc v zvláštnom, rozšírenom režime, aby poskytli čo najviac podpory tým, ktorí ju potrebujú.
Obchodovanie s ľuďmi: Skrytá hrozba aj pre ľudí bez domova
Obchodovanie s ľuďmi sa týka aj Slovenska a každý rok je v Európskej únii zaregistrovaných viac ako 7 000 obetí. Skutočné číslo je však oveľa vyššie, pretože množstvo prípadov zostáva neodhalených. Väčšina obetí sú ženy a dievčatá, stúpa však aj počet mužov, najmä v prípade nútených prác. V podcaste "Ulica nie je domov" sa Dominika Uhlárová rozpráva s projektovou manažérkou rehoľnou sestrou Bohumilou Ľudmilou Hajtolovou a s Agápiou Tuchyňovou, vedúcou nízkoprahovej nocľahárne sv. Vincenta de Paul.
Častými obeťami obchodovania s ľuďmi bývajú práve ľudia bez domova. Agápia Tuchyňová približuje, ako postupujú, keď zistia, že sa klienti stali obeťami. Sestra Bohumila Hajtolová hovorí o prípadoch z praxe a príbehoch ľudí, ktorým pomohli pri úteku aj s návratom do nového života. Súčasťou epizódy je aj nahrávka pána Richarda*, ktorý sa stal v minulosti obeťou núteného žobrania v zahraničí a ktorému sa nakoniec podarilo utiecť domov na Slovensko.
Sociálna práca: Potrebná, zmysluplná, no nedocenená
Čo je sociálna práca a aký zmysel má v našej spoločnosti? Koľko absolventov štúdia sociálnej práce na Slovensku nakoniec ide vo svojom odbore aj do praxe? Michal Oláh, vedúci katedry a profesor sociálnej práce na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety, a Mária Tóthová, sociálna pracovníčka z nízkoprahovej Nocľahárne sv. Vincenta de Paul, diskutujú o tejto téme v podcaste "Ulica nie je domov".
Zhodujú sa v tom, že práca sociálneho pracovníka nie je na Slovensku dostatočne ohodnotená, na druhej strane je však veľmi potrebná, žiadaná, zmysluplná a môže byť aj veľmi rôznorodá. "Hoci výsledky nie sú niekedy rýchlo viditeľné, moja práca mi dáva zmysel. Baví ma v ľuďoch objavovať ich hodnotu a odstraňovať z nich nálepku človek bez domova," vysvetľuje Mária Tóthová.
V podcaste sa tiež rozoberá problém s hľadaním zamestnania pre ľudí bez domova. Veta "Choďte pracovať!" zaznieva často, no dochádzať do zamestnania z nocľahárne alebo priamo z ulice je dlhodobo nemožné. Napriek tomu mnohí z nich prácu majú, čo potvrdzujú aj dáta z posledného sčítania obyvateľstva, podľa ktorých do zamestnania dochádza až 20 % ľudí bez domova.
Pre viac informácií o aktivitách organizácie Depaul Slovensko, možnostiach pomoci, dobrovoľníctve alebo pracovných príležitostiach navštívte webovú stránku www.depaul.sk.