S príchodom jesene a chladnejších dní sa nevyhnutne otvára aj otázka vykurovania bytov a domov. Mnohí z nás sa už stretli so situáciou, kedy vonkajšie teploty naznačujú potrebu tepla v interiéri, no radiátory zostávajú chladné. Kedy presne sa začína povinné vykurovanie a aké legislatívne rámce túto problematiku upravujú?
Legislatívny rámec a definícia vykurovacieho obdobia
Problematiku dodávky tepla na vykurovanie upravuje na Slovensku najmä Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a jeho vykonávacia Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. Tieto predpisy definujú vykurovacie obdobie ako určený čas dodávky tepla na vykurovanie. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) a ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 151/2005 Z. z. sa toto obdobie začína spravidla 1. septembra príslušného kalendárneho roka a končí sa 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.
Je dôležité poznamenať, že tieto dátumy sú skôr orientačné. Reálny začiatok a trvanie vykurovacej sezóny závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od poveternostných podmienok.
Podmienky pre spustenie a prerušenie vykurovania
Zákon a vyhláška jasne definujú, kedy sa má vykurovanie začať a kedy môže byť prerušené. Vykurovanie sa začína, ak vo vykurovacom období (1. september - 31. máj) vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich dní pod 13 °C. Klúčovým predpokladom je tiež, že podľa predpovede vývoja počasia sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu.
Naopak, dodávateľ tepla je povinný prerušiť vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch po sebe nasledujúcich dní nad 13 °C a podľa predpovede sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu. Táto podmienka je definovaná v § 17 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. a v § 2 ods. 3 vyhlášky č. 152/2005 Z. z.
Ako sa vypočítava vonkajšia priemerná denná teplota?
Presný výpočet vonkajšej priemernej dennej teploty je kľúčový pre určenie spustenia alebo prerušenia vykurovania. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. sa vonkajšia priemerná denná teplota vypočíta z vonkajších teplôt meraných v tieni o 7:00 hod., o 14:00 hod. a o 21:00 hod. Pri tomto meraní je potrebné vylúčiť vplyv sálania okolitých stien bytových domov. Priemer sa získava, keď sa súčet všetkých štyroch hodnôt - teplota nameraná o 21:00 h sa započítava dvakrát - vydelí štyrmi.
Dohoda o vyššej teplote pre začiatok kúrenia
Hoci legislatíva stanovuje hranicu 13 °C pre spustenie kúrenia, niekomu sa táto hodnota môže zdať príliš nízka, najmä ak v byte pociťuje chlad. Preto vyhláška umožňuje dodávateľovi tepla dohodnúť sa so správcom bytového domu (či už spoločenstvom vlastníkov bytov alebo bytovým družstvom) aj na vyššej teplote, pri ktorej má začať kúriť. Táto dohoda môže zabezpečiť vyšší komfort bývania počas prechodných období.
Vykurovacie obdobie v rodinných domoch vs. bytoch
Situácia týkajúca sa vykurovacej sezóny sa líši v závislosti od typu bývania. V rodinných domoch si vykurovacie obdobie stanovuje majiteľ individuálne. Má väčšiu mieru voľnosti a kúriť si môže podľa vlastnej potreby a uváženia. Rodinné domy sú zvyčajne lepšie izolované a majú lepšiu akumuláciu teploty, čo umožňuje flexibilnejšie riadenie kúrenia.
V bytových domoch pripojených na centrálny zdroj tepla (CZT) je situácia iná. Vykurovacia sezóna sa riadi spomínanou vyhláškou č. 152/2005 Z. z. a jej spustenie je závislé od vonkajších teplôt a kalendárnych dátumov, ako bolo podrobnejšie opísané vyššie. Väčšina bytových domov na Slovensku je pripojená na centrálny zdroj tepla, no menej časté sú aj domy s vlastnou kotolňou alebo byty s individuálnym kúrením.
Prečo máme v zime po vyvetraní miestnosti suchý vzduch?
Výsledná teplota v priestoroch a jej odchýlky
Zákon a vyhláška tiež definujú požadovanú vnútornú teplotu v obytných priestoroch. Teplo na vykurovanie musí byť dodávané tak, aby bola dosiahnutá výsledná teplota ti vo vykurovaných priestoroch podľa prílohy k vyhláške. Táto teplota by mala byť v maximálnej odchýlke (ti - 1) °C až (ti + 3) °C. Výslednou teplotou ti je vnútorná teplota v miestnosti meraná podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona č. 657/2004 Z. z.
Príloha k vyhláške č. 152/2005 Z. z. špecifikuje požadované výsledné teploty pre rôzne typy priestorov:
- Obytné budovy:
- Obývacie miestnosti: 20 °C až 22 °C
- Spálne: 18 °C až 20 °C
- Kuchyne: 20 °C
- Kúpeľne: 22 °C až 24 °C
- Chodby a schodiská: 15 °C
- Sklady: 15 °C až 20 °C
- Garáže: 10 °C
- Sanitárne priestory: 22 °C
- Obchody: 18 °C až 20 °C
- Kancelárie: 20 °C
- Sklady liekov: 15 °C až 20 °C
Je dôležité dodržiavať tieto odporúčané teploty, pretože príliš vysoká teplota v byte môže viesť k zdravotným problémom, ako je vysušovanie slizníc a zníženie vlhkosti vzduchu, a zároveň k zbytočnému plytvaniu energiou.
Prípravné opatrenia pred začiatkom vykurovacej sezóny
Aby bola vykurovacia sezóna čo najefektívnejšia a najúspornejšia, je vhodné pred jej začiatkom vykonať niekoľko opatrení:
- Termostatické hlavice: V čase, keď sa nekúri, a predovšetkým pred začiatkom vykurovacej sezóny (pred 1. septembrom), je dobré nechať termostatické hlavice naplno otvorené. Pri začatí vykurovania ich otvorte na najvyššiu hodnotu a overte funkčnosť radiátora.
- Odvzdušnenie radiátorov: Na začiatku vykurovacej sezóny je potrebné odvzdušniť radiátory v bytoch, najmä na vrchných poschodiach, pokiaľ nie sú nainštalované samoodvzdušňovacie ventily.
- Regulácia ÚK v bytovom dome: Bytový dom má svoju UK miestnosť (na reguláciu ústredného kúrenia), kde možno centrálne upraviť prietočnosť systému.
- Zateplenie: Absolútne najväčší vplyv na vykurovanie v byte a náklady za kúrenie má tepelná izolácia konštrukcie bytovky. Nejde len o zateplenie fasády, ale aj strechy a izoláciu spodnej konštrukcie.
- Umiestnenie a orientácia: Faktory ako umiestnenie bytu (prízemie nad pivnicami, strecha, okraje) tiež vplývajú na spotrebu tepla.
- Správne vetranie: Vetrajte krátko a intenzívne (2 - 4 minúty). Za tento čas sa vzduch v priestore vymení a ochladí, no steny zostanú teplé. Dlhodobé pootvorené okno alebo vetračka spôsobuje únik tepla.
- Nezakrývanie radiátorov: Radiátory by nemali byť zakryté nábytkom, drevenými panelmi, záclonami či sedacou súpravou, aby teplo mohlo voľne prúdiť do miestnosti. Krátke záclony siahajúce po parapetnú dosku sú ideálne.
- Správna vlhkosť vzduchu: Správna vlhkosť vzduchu (ideálne 40-60%) ovplyvňuje tepelnú pohodu a spotrebu tepla.
Rozpočítavanie nákladov na teplo
V prípade bytových domov s centrálnym zdrojom tepla sa časť nákladov za odobraté teplo spravidla rozpočítava pomerne. Tento spôsob môže byť založený na ploche bytu alebo na skutočnej spotrebe nameranej meračmi. V minulosti bolo bežnejšie rozpočítavanie podľa podlahovej plochy, no platná legislatíva pri rozpočítavaní tepla na vykurovanie pomerovým rozdeľovačom tepla prikladá menšiu váhu. Obyvatelia domu by mali byť informovaní o pomere medzi podlahovou plochou bytu a meračmi tepla (napr. 60 % - 40 %).
Úspora energie počas vykurovacej sezóny
Aj malé zmeny v správaní môžu priniesť značné úspory. Zníženie potreby tepla počas vykurovacieho obdobia priemerne o 1 °C prináša úsporu až 5 % pôvodných nákladov. Ak nie ste v danej miestnosti, znížte v nej kúrenie, no úplne ho nevypínajte. Miestnosť tak nevychladne a jej následné vykúrenie nebude energeticky náročné. Pri odchode z bytu termostatické hlavice úplne nevypínajte, teplotu len znížte o jeden stupeň.
Používanie programovateľného termostatu môže účty za vykurovanie znížiť až o 20 %. Taktiež je vhodné zvážiť investíciu do úsporných LED svietidiel a žiaroviek, ktoré počas dlhších zimných večerov môžu priniesť dodatočné úspory na elektrickej energii.
Dodávatelia tepla pozorne sledujú vývoj počasia a systémy sú schopné efektívne prispôsobiť dodávku tepla. Počas teplých dní dochádza k primeranému útlmu kúrenia a vo večerných hodinách sa kúrenie opäť zintenzívni. Tento prístup zabezpečuje tepelnú pohodu a zároveň zamedzuje zbytočnému plytvaniu energiou.