Slovensko, krajina s bohatou kultúrnou históriou, čelí v súčasnosti výzve adaptácie svojich kultúrnych stánkov na moderné potreby spoločnosti. Kým v minulosti boli dominantou mestského života veľké kinosály a domy kultúry, dnes sa dynamika mení a s ňou aj požiadavky na priestory, kde sa odohráva umenie a spoločenské dianie. Príkladom tejto transformácie je bratislavský Istropolis, ktorý po rokoch útlmu prechádza zásadnou obnovou, ale aj snahy o oživenie kultúrnych centier v iných mestách, ako napríklad v Košiciach s projektom obnovy kina Družba.
Obnova Istropolisu: Nový život na mieste ikony
Istropolis, kedysi významné kultúrne a spoločenské centrum Bratislavy, prechádza obdobím obnovy a hľadania novej identity. Pôvodný Dom ROH, dokončený v roku 1981 po takmer 25 rokoch výstavby a viacerých úpravách, bol architektonickým skvostom svojej doby. Projekt Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla, realizovaný na mieste bývalého Centrálneho trhoviska, mal ambíciu stať sa centrom kultúry, techniky a spoločenského života. Svedčí o tom aj charakteristický obklad z kubánskeho mramoru, dar Fidela Castra, a celková koncepcia budovy, ktorá bola v čase svojho dokončenia považovaná za vrchol slovenskej architektúry 20. storočia.
Historická budova disponovala viacerými sálami, vrátane veľkej kongresovej sály s kapacitou 1280 miest, spoločenskej sály s variabilnou kapacitou a kinosály s kapacitou 513 sedadiel, ktorá bola v tom čase jednou z najväčších na Slovensku. Kinosála bola vybavená modernou klimatizáciou a vďaka svojej akustike umožňovala aj iné kultúrne aktivity ako filmové premietania. Objekt bol tiež obohatený o umelecké diela od renomovaných umelcov, ako napríklad vitráž Milana Dobeša či keramická plastika Zverokruh od Juraja Martha.
Napriek svojej pôvodnej funkcii a architektonickej hodnote, v posledných rokoch budova chátrala a jej využitie klesalo. V roku 2017 ju odkúpila spoločnosť First SPV, za ktorou stoja developeri YIT a Immocap, s víziou vytvoriť multifunkčný priestor, ktorý si zachová kultúrno-spoločenskú funkciu.
Developerská spoločnosť Immocap predstavila inovovanú podobu nového Istropolisu, ktorý má ambíciu premeniť Trnavské mýto na vstupnú bránu do Nového Mesta a vytvoriť nové miesto stretnutí pre celú Bratislavu. Projekt, ktorý má už právoplatné územné rozhodnutie a počíta so začiatkom výstavby v lete 2025, zahŕňa kombináciu bývania, kancelárskych priestorov a predovšetkým moderného kultúrno-spoločenského centra.
Srdcom celého projektu sa stane kultúrno-spoločenská hala s kapacitou 3-tisíc ľudí, ktorá bude navrhnutá s dôrazom na flexibilitu a multifunkčnosť. Architektonické riešenie, na ktorom sa podieľajú renomované zahraničné štúdiá KCAP a Cityförster v spolupráci so slovenským ateliérom Pantograph, čerpá inšpiráciu z ikonických stavieb ako Royal Albert Hall. Oválny pôdorys sály, modulárne časti a možnosť flexibilného delenia priestoru umožnia organizáciu širokej škály podujatí - od koncertov, cez konferencie a kongresy, až po firemné večierky či mestské trhy. Kapacita sály sa bude líšiť v závislosti od typu podujatia, pričom pri státí môže dosiahnuť až 5000 fanúšikov pri popových a rockových koncertoch, zatiaľ čo pri klasických koncertoch sa počíta s 2017 návštevníkmi.
Okrem kultúrnej haly projekt zahŕňa aj štyri bytové domy s 600 bytmi, tri administratívne budovy s kancelárskymi priestormi pre približne 5-tisíc zamestnancov, ako aj rozsiahle verejné priestranstvá, zelené námestia a vnútroblokový park. Dôraz je kladený na udržateľnosť a princípy ESG (Environmental - Social - Governance), čo zahŕňa využitie pokročilých technológií, energetickú efektívnosť, racionálny stavebno-fyzikálny návrh a centrálny energetický koncept využívajúci obnoviteľné zdroje a tepelné čerpadlá.
Projekt počíta aj s revitalizáciou okolia, vrátane úpravy Škultétyho ulice a vytvorenia zelenej zóny. Zóna bez áut má prispieť k vytvoreniu príjemného prostredia pre bývanie, prácu a oddych. Okrem toho sa plánuje zachovanie a integrácia niektorých pôvodných umeleckých diel z Istropolisu, ako napríklad fontány Pavla Mikšíka a vitráže Milana Dobeša, čím sa vytvorí prepojenie medzi minulosťou a budúcnosťou tohto významného miesta.
Kino Družba v Košiciach: Občianska iniciatíva pre kultúrny stánok
Súbežne s ambicióznymi plánmi v Bratislave prebiehajú aj snahy o oživenie kultúrnych priestorov v iných mestách. V Košiciach sa občianske združenie Chi3 ujalo iniciatívy na obnovu bývalého kina Družba, ikonickej stavby z roku 1973, ktorá sa nachádza na sídlisku Terasa. Mesto Košice prenajalo objekt združeniu na 25 rokov za symbolické jedno euro ročne.
Podľa predstaveného investičného zámeru za štyri milióny eur by sa z kina malo stať multikultúrne centrum. Snahou je zachovať ikonickú podobu stavby s minimálnymi zásahmi do jej pôvodnej architektúry, ale zároveň jej vdýchnuť nový život. Okrem filmovej produkcie by priestory mali slúžiť aj na divadelné predstavenia, koncerty, výstavy, kongresy, vedecké konferencie a workshopy. Plánuje sa aj vytvorenie zázemia pre umelcov, vrátane nácvikových sál v suteréne, a ekologický rozmer v podobe zelenej strechy.
Realizácia stavby by sa podľa plánov mohla začať už v decembri 2022 a samotná rekonštrukcia by mala trvať približne štyri roky. Financovanie má byť zabezpečené z viacerých zdrojov, vrátane eurofondov. Iniciátor projektu, Igor Timko, frontman skupiny No Name, zdôrazňuje potrebu kultúrneho stánku v Košiciach a prirovnáva snahu o záchranu kina Družba k podobným projektom v iných mestách.
Hoci sa projekt stretáva s podporou, vyvolal aj kontroverzie, najmä po stretnutí Igora Timka s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom, ktoré niektorí vnímali ako politické ovplyvňovanie. Iniciátori však zdôrazňujú svoju snahu o získanie podpory naprieč politickým spektrom s cieľom zachrániť kultúrny stánok.
Výzvy a budúcnosť kín na Slovensku
Príbehy Istropolisu a kina Družba ilustrujú širšiu problematiku kultúrnych priestorov na Slovensku. Mnohé kiná, najmä v menších mestách, čelia po roku 1989 existenčným problémom. Zastaralé technické vybavenie, nepohodlné sedadlá a nedostatočné financovanie obmedzujú ich konkurencieschopnosť voči moderným multiplexom.
Príkladom sú kiná ako Vrútky, kde sa v zime premieta pri nízkych teplotách, alebo Martin, kde veľkosť sály predstavuje skôr záťaž. V Žiline a Bratislave dokonca kinosály zanikli z finančných dôvodov alebo kvôli vysokým nárokom na prenájom.
Distribútori filmov často preferujú multiplexy, ktoré zaručujú vyššiu návštevnosť a rýchlejšiu návratnosť investícií. To znamená, že menšie kiná dostávajú nové filmy so značným oneskorením, čo ďalej znižuje ich atraktivitu.
Napriek týmto výzvam existujú aj pozitívne príklady. V Košiciach kiná Capitol a Úsmev, prevádzkované firmou Kinocentrum, dokázali vďaka investíciám do rekonštrukcie udržať svoju návštevnosť. V Bratislave sa firma Istropolis Cinema snaží osloviť aj náročnejších divákov prostredníctvom menších klubových kín, ako je Charlie Centrum, ktoré si zachovávajú komornejšiu atmosféru.
Filmové kluby, často prevádzkované nadšencami na univerzitách či v kultúrnych centrách, predstavujú dôležitú súčasť filmovej kultúry. Ich existencia však často závisí od dobrých podmienok prenájmu a podpory zo strany inštitúcií.
V súčasnosti sa na Slovensku presadzujú aj nové trendy v oblasti kultúrnych priestorov, ako napríklad koncept "15-minútových miest", kde sa obyvatelia dostanú k základným službám a kultúrnym podujatiam v pešej dostupnosti. Projekty ako Nový Istropolis v Bratislave, ktoré kombinujú bývanie, prácu a kultúru v jednom polyfunkčnom celku, naznačujú budúcnosť mestského rozvoja.
Kľúčom k úspechu bude pravdepodobne kombinácia moderných technológií, flexibilných priestorov a silnej komunitnej podpory, ktorá dokáže oživiť nielen veľké kultúrne centrá, ale aj menšie lokálne kiná a kultúrne domy. Investície do kultúrnej infraštruktúry nie sú len otázkou ekonomickej návratnosti, ale aj investíciou do kvality života a sociálnej súdržnosti spoločnosti.
tags: #istropolis #prenajom #kinosaly