Slovenská republika sa už dlhé roky potýka s nedostatkom dostupného bývania, pričom téma štátom podporovaných nájomných bytov rezonuje v politickom diskurze už od roku 2020. Napriek tomu, že bola nájomná výstavba kľúčovým bodom programových vyhlásení vlád a bola zriadená aj špecializovaná agentúra, prvé štátom podporované nájomné byty sú stále skôr vzdialeným snom než hmatateľnou realitou. Kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a vládne audity však odhalili rozsiahle problémy v príprave, riadení a financovaní tohto kľúčového projektu, ktoré poukazujú na systémovú neefektívnosť a potenciálne zneužívanie verejných zdrojov.
Agentúra pre nájomné bývanie: Milióny eur v nedohľadne
Jedným z najvýraznejších príkladov neefektívneho nakladania s verejnými financiami je činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Táto agentúra, zriadená v júli 2022 s cieľom zabezpečiť realizáciu štátom podporovaného nájomného bývania, stála štát od roku 2021 do júla 2024 viac ako päť miliónov eur. Napriek týmto nemalým nákladom však dodnes nebola zahájená výstavba jediného nájomného bytu. Dôvodom sú pretrvávajúce nejasnosti ohľadom zvoleného modelu financovania.
Kontrola NKÚ odhalila, že zamestnanci agentúry nedokázali predložiť žiadne podstatné činnosti súvisiace s hlavným cieľom, pre ktorý bola zriadená. Finančné prostriedky sa vynakladali na chod agentúry, rástol počet zamestnancov a od septembra minulého roka sa pridali aj významné výdavky spojené s prenájmom priestorov. Agentúra podpísala nájomnú zmluvu na dobu určitú do roku 2032 v hodnote viac ako milión eur, pričom podmienky odstúpenia sú nevýhodné pre štát. Vážne nedostatky boli zistené aj v systémoch riadenia a transparentnosti. Príkladom je schvaľovanie materiálov na členských schôdzach tými istými osobami, ktoré ich predkladali. V decembri 2023 sa jeden z dvoch členov predstavenstva vzdal funkcie, čím sa agentúra stala prakticky nefunkčnou až do apríla 2024, kedy bol zvolený nový člen.
Vládny audit rezortu financií z roku 2024 potvrdil a dokonca rozšíril zoznam nedostatkov zistených NKÚ. Audítori hodnotia fungovanie agentúry ako neefektívne a nehospodárne. Audit tiež poukázal na možný konflikt záujmov verejného funkcionára v procese schvaľovania investičného partnera. Šéf NKÚ označil spôsob vzniku aktuálneho modelu nájomného bývania, jeho schvaľovanie a doterajšie kroky za príklad zlej praxe a legislatívneho chaosu.
Cesta k nájomným bytom: Od sľubov k legislatívnemu zmätku
Programové vyhlásenie vlády z roku 2020 sľubovalo podporu vzniku funkčného modelu výstavby dostupného nájomného bývania. Na jeho vypracovanie si úrad vtedajšieho podpredsedu vlády najal súkromnú spoločnosť za takmer 1,9 milióna eur. Spracovateľ však v dokumentoch neupozornil na limitujúce riziko možnej nepovolenej štátnej pomoci, najmä v prípade navrhovanej daňovej úľavy pre investorov a nezdaniteľného príspevku na nájomné. Napriek pripomienkam rezortu financií a Protimonopolného úradu týkajúcim sa nedodržania európskych pravidiel, poslanci parlamentu napokon návrh zákona schválili.
NÁJOMNÉ BYTY: Potrebné zákony a legislatívne rámce pre tento veľký projekt sú pripravené
Kritiku na adresu vlády Roberta Fica (Smer-SD) vyjadril aj podpredseda PS a člen Výboru Národnej rady SR pre hospodárske záležitosti Michal Truban. Podľa neho, bez riadneho verejného obstarávania sa potrebné peniaze stratia v "smeráckych korupčných schémach". Verejné obstarávania majú zabezpečiť vznik čo najväčšieho počtu bytov z dostupných financií, avšak Ficova vláda aj v tomto projekte ukázala svoju neschopnosť.
Marek Lackovič (PS), člen Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poukázal na to, že premiér vzal samosprávam stovky miliónov eur v rámci konsolidácie a teraz im chce vrátiť len symbolické sumy na výstavbu nájomných bytov. Poslanec Dávid Dej (PS) dodal, že vláda zrušila nenávratné dotácie, bez ktorých mestá a obce nemôžu financovať výstavbu nájomných bytov cez Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). "Toto nie je reforma, ale rezignácia na transparentnosť a efektívnosť pri nakladaní s verejnými financiami," uviedol Dej.
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na tieto výhrady oznámil, že vláda zvažuje oslobodiť mestá a obce od komplikovaného verejného obstarávania pri výstave obecných a mestských nájomných bytov. Chce im umožniť výber zhotoviteľa v zjednodušenom konaní z troch ponúk, čo si však vyžiada zmenu pravidiel verejného obstarávania.
Banská Bystrica: Absolventi, jednorodičia a segregácia
Situácia v Banskej Bystrici ilustruje komplexnosť problému dostupného bývania naprieč rôznymi skupinami obyvateľstva. Mesto, ktoré dlhodobo profitovalo z prítomnosti vysokých škôl a prilákalo mnohých absolventov, v súčasnosti čelí odlivu mladých ľudí. Obdobie lacných hypoték a relatívne dostupných nehnuteľností sa skončilo, ceny bytov na kúpu aj prenájom dlhodobo stúpali. Po skončení štúdia mnohí absolventi, ktorí si v Banskej Bystrici vytvorili sociálne zázemie a väzby, nedokážu kvôli vysokému nájomnému a nízkym platom zostať. Musia sa buď vrátiť do domovských miest, alebo odísť za prácou do Bratislavy.
Príbeh kamarátky Kristíny Makovej to potvrdzuje: "Kamarát ešte pred skončením štúdia začal pozerať ceny nájmov a porovnávať ich s Bratislavou. Zistil, že ceny nájmov nie sú až tak odlišné. To sa však nedá povedať o platoch - tie sú v Bratislave oveľa vyššie."
Jednorodičia, predovšetkým slobodné matky, patria medzi najohrozenejšie skupiny. Čelia diskriminácii pri hľadaní podnájmu, keďže prenajímatelia sa obávajú problémov s neplatičmi a vysťahovaním. Dana Boháčiková ako jednorodič zdôrazňuje potrebu lokálne dostupných nájomných bytov: "Čo by nám pomohlo ako jednorodičom - keby sa viacej stavalo nájomných bytov, ktoré by ale boli aj lokálne dostupné. Pretože tí rodičia sú sami a pokiaľ dieťa navštevuje škôlku napríklad v Sásovej a ona pracuje v Radvani tak nemá šancu behať cez celé mesto."
Najväčšie problémy v Banskej Bystrici sa týkajú aj rómskych komunít. V komunite na Cementárenskej ceste, kde sú pozemky často nevysporiadané a obydlia v nevyhovujúcom stave (bývalé robotnícke ubytovne), absentuje funkčná kanalizácia. Mnohí obyvatelia sa chcú odsťahovať, no narážajú na rasové predsudky. Aj napriek solídnemu príjmu a zaradeniu do strednej triedy je pre nich prenajatie bytu v bežnom sídlisku problém. Realitní makléri potvrdzujú, že nejde ani tak o samotného prenajímateľa, ale o celú susedskú komunitu. Jedinou reálnou možnosťou pre Rómov sú nájomné byty v správe mestskej spoločnosti MBB, tá však väčšinu rómskych nájomníkov sústreďuje do bytového domu na Internátnej 12, ktorý trpí vážnymi problémami.
Seniori, rodiny s deťmi a bezdomovci: Špecifické potreby a bariéry
Seniori, ktorí počas produktívneho života nemali možnosť získať vlastné bývanie a boli odkázaní na podnájom, čelia po odchode do dôchodku vážnym problémom. Evanjelický farár Daniel Koštial, ktorý celý život pracoval za minimálnu mzdu a býval na fare, sa obáva, čo bude po odchode do dôchodku, keďže jeho nástupca obsadí aj jeho doterajšie bývanie.
Mnohodetné rodiny, ako napríklad Veronika Kosková s 3 deťmi, tiež zažívajú problémy pri hľadaní podnájmu, často kvôli neochote prenajímateľov prijať rodinu s deťmi. V začiatkoch im pomohli rodičia s bytom po starých rodičoch za symbolické nájomné.
Banská Bystrica má rozvinutý systém služieb pre ľudí bez domova, avšak predsudok o "slobodnej voľbe" alkoholizmu bráni efektívnej pomoci. Odborníci zdôrazňujú, že alkoholizmus nie je slobodná voľba a nízkoprahové zariadenia pomáhajú dostať ľudí do systému a pracovať s nimi. Komunita Sant´Egídio a Bystrická kresťanská platforma sa snažia o vytvorenie takéhoto zariadenia.
Bezbariérovosť a dedičstvo: Paradoxy bytovej politiky
Osobitnou skupinou sú rodiny so zdravotne znevýhodnenými členmi, najmä ľudia odkázaní na invalidný vozík. V kopcovitom meste ako Banská Bystrica je pre nich pohyb náročný. Hoci boli postavené dva bezbariérové bytové domy na Uhlisku, chodníky k nim nie sú bezbariérové, čo predstavuje obrovskú prekážku. Paradoxne, kvôli legislatíve z 90. rokov sa väčšina týchto bytov mohla odkúpiť do súkromného vlastníctva. Mnohí pôvodní hendikepovaní obyvatelia už umreli a byty zdedili ich príbuzní, z ktorých je minimálne množstvo odkázaných na invalidný vozík. Ľudia odkázaní na invalidný vozík tak často bývajú v bežných domoch, kde musia odstraňovať bariéry ako úprava vstupu do vchodu či montáž špeciálnych zdvihákov k výťahom.
Nové Mesto nad Váhom a Bratislava: Príklady dobrej praxe
Skupiny ohrozené nedostupnosťou bývania sa dobre žije v mestách, kde je táto téma dlhodobo prioritou samosprávy. Nové Mesto nad Váhom je príkladom mesta, kde dostupnosť bývania prostredníctvom výstavby mestských nájomných bytov je prioritou už niekoľko desaťročí. Bratislava v posledných rokoch robí pokroky v dostupnosti bývania viacerými spôsobmi, vrátane novej metodiky získavania nájomných bytov od súkromných developerov, ktorá v blízkej budúcnosti prinesie stovky nových mestských bytov. Cieľom je, aby sa aj banskobystrická mestská samospráva začala téme dostupnosti bývania konečne venovať dostatočnú pozornosť.