Album "Chcem byť sám" je viac než len hudobné dielo; je to emocionálne a umelecké dedičstvo slovenského hudobníka Marka Brezovského. Tento neoficiálny štúdiový dvojalbum, vydaný krátko po jeho predčasnej smrti v roku 1994 jeho otcom Alim Brezovským pre najbližších, zachytáva širokú škálu Brezovského talentu v oblasti populárnej hudby. Jeho komplexnosť a hĺbka rezonujú s poslucháčmi aj po desaťročiach, pričom každý nový posluch môže odhaliť ďalšie vrstvy jeho geniálnej tvorby.
Počiatky a vznik projektu
"Chcem byť sám" predstavuje jedinečnú zbierku skladieb, ktoré boli realizované v dvoch odlišných štýloch, odrážajúcich rôznorodosť Brezovského hudobného cítenia. Prvý disk obsahuje artrockové skladby v interpretácii skupiny Art M Trio, zatiaľ čo druhý disk ponúka punkrockové skladby v podaní skupiny Avanavany. Táto dualita nie je len o žánroch, ale aj o rôznych fázach a inšpiráciách, ktoré formovali Brezovského ako umelca.
Vydanie albumu bolo iniciatívou jeho otca, Aliho Brezovského, ktorý sa rozhodol uchovať pamiatku svojho syna a jeho hudobné dedičstvo pre blízke okolie. Vzhľadom na okolnosti vzniku a distribúcie, album pôvodne nebol široko dostupný, čo dodávalo jeho získaniu a počúvaniu istý pátos a exkluzivitu. Táto intímna distribúcia len podčiarkovala osobný charakter celého projektu.
Umelecká hodnota a interpretácia
Hudobné kompozície na albume "Chcem byť sám" si poslucháčov získavajú hneď po prvom stretnutí, čo je pri takýchto náročnejších dielach pomerne vzácny jav. Ide o art rock tej najčistejšej substancie, v ktorej sa prekrývajú všetky možné emócie - od tých veselých cez melancholické až po tóny, ktoré vyvolávajú v človeku číro číru bezcieľnu anómiu. Pestrosť hudobných motívov zaručuje relatívne neprichádzajúcu "opočúvateľnosť". Album má svoje chytľavé refrény, ale vo väčšine sa tam nachádza precítená umelecká hodnota a kreativita hudobných nástrojov, ako sa na správny art rock patrí.
O hudobnom nadaní protagonistov, ktorí nahrali túto nahrávku, netreba hlbšie analyzovať. Samotné mená hovoria za seba. Z psychologického pohľadu je mimoriadne zaujímavé, že v každej jednej skladbe je nesmierne a silne cítiť psychický a emocionálny stav skladateľa, ktorý prežíval v tej konkrétnej etape svojho života. Lásku na prvý posluch umocnil ešte živý koncert v zostave Oskar Rózsa (spev, basová gitara), Martin Valihora (bicie nástroje) a Vladislav Šarišský (klávesy). Tento koncert je považovaný za jeden z vrcholov slovenskej hudobnej tvorby.
Vzťah k "Hraně" a live nahrávkam
Album "Chcem byť sám" je úzko spätý s projektom "Hrana". Ako uvádza jeden z poslucháčov, pôvodné vydanie z roku 1999 bolo pod hlavičkou Marek Brezovský a Oskar Rózsa. Oskar Rózsa v podstate nahral všetko, čo z týchto pesničiek Marek nestihol dokončiť, a čo nestihol naspievať, aj to naspieval. Treba povedať, že mal naozaj pekný hlas. Tento prístup znamenal, že album bol akýmsi "sprostredkovaným" dielom, ktoré však napriek tomu dokázalo preniesť silu Brezovského pôvodných nápadov.
Niektorí poslucháči vnímajú "Hranu Live" ako ešte lepšiu interpretáciu tohto materiálu, kde sa potenciál skladieb naplno ukázal. Iní si postupne kúpili aj Marekovu komornú hudbu a opätovne sa zamilovali do tohto počinu, pričom album "Chcem byť sám" zostáva pre nich najobľúbenejším práve kvôli jeho jedinečnej atmosfére.
V roku 2011 vyšla reedícia albumu s novým obalom a dvoma bonusovými skladbami: "Vietor" a "Čertovská". Táto reedícia priniesla nielen rozšírený obsah, ale aj nový vizuálny kabát, ktorý mnohí považujú za krajší ako pôvodný. Aj keď pôvodné vydanie z roku 1999 malo svojich fanúšikov, novšie vydanie s dvoma skladbami navyše prinieslo ďalší rozmer k už aj tak bohatému hudobnému zážitku.
Emócie a nostalgiou pretkané vnímanie
Pre mnohých poslucháčov je "Chcem byť sám" albumom, ktorý vyvoláva silné emócie. Od prvého po posledné počúvanie sa na človeka valí nepokoj, emócie aj radosť. Krásne inštrumentálne smutné skladby sa striedajú s ešte krajšími spievanými skladbami, ktoré sú taktiež často ladené do melancholického tónu. Tento album pripomína ďalší talent, ktorý zhasol príliš skoro, hudobníka, ktorý nám tu dnes veľmi chýba.
Nostalgia za Brezovským a za priateľmi, ktorí dopadli podobne, je citeľná v mnohých reakciách. Niektorí priznali, že pôvodne album ignorovali práve kvôli tejto nostalgii a kvôli tomu, že im vadil Oskarov spev. Avšak po opätovnom objavení sa albumu, či už v podobe "Hrana Live" alebo komornej hudby, sa ich vnímanie zmenilo a opätovne sa zamilovali do tohto umeleckého počinu.
Napriek tomu, že album je niekedy označovaný ako "precenený", mnohí ho považujú za dielo s dušou, patriace k tomu najlepšiemu, čo slovenská hudobná scéna ponúka. Jeho emocionálna hĺbka a umelecká hodnota sú nepopierateľné, čo z neho robí nadčasové dielo, ktoré si zaslúži pozornosť aj u nových generácií poslucháčov.
Hrozný príbeh sídla Bramshill House: tajomstvo prvého majiteľa | Dokumentárny film
Kritické pohľady a diskusia
Nie všetci poslucháči vnímajú album "Chcem byť sám" rovnako pozitívne. Objavujú sa aj názory, že ide o "rozsov fetis a nič viac", ktorý je "hlboko pod Oskarovou úrovňou". Títo kritici uznávajú, že sa to "počuť dá", ale nevidia na tom nič úžasné. Zostávajú záhadou, prečo bol tento projekt "znova oživený".
Tieto kritické pohľady však často kontrastujú s prevládajúcim obdivom. V diskusii sa objavuje aj výmena názorov týkajúca sa iných hudobných diel, ako napríklad "Christmas time" od Fera Griláka, čo naznačuje širší záujem o slovenskú hudobnú scénu a jej menej známe perly. Tieto diskusie len podčiarkujú, aký silný dopad má Brezovského hudba na svojich poslucháčov, aj keď sa ich názory na jej kvalitu môžu líšiť.
Celkovo je album "Chcem byť sám" svedectvom nesmierneho talentu Marka Brezovského. Napriek tragickému osudu a skutočnosti, že vydal len tento neoficiálny dvojalbum, jeho hudba pretrváva a naďalej oslovuje srdcia mnohých. Je to výzva k zamysleniu, k precíteniu emócií a k objaveniu jedného z najvýnimočnejších umelcov slovenskej hudobnej histórie.