Na skalnatom hrebeni, na východnom výbežku Súľovskej vrchoviny, sa majestátne týči jeden z najzachovalejších stredovekých hradov a druhý najväčší hrad na Slovensku - Lietavský hrad. Jeho počiatky siahajú do poslednej štvrtiny 13. storočia, kedy na tomto strategickom mieste položil základy niekto z rodu Balašovcov. Predpokladá sa, že hrad bol postavený na mieste staršieho hradišťa z predhistorickej doby, čo naznačuje dlhú históriu osídlenia tejto oblasti. Pôvodné stavebné úsilie sa sústredilo na najvyššiu časť skaliska, kde bola vybudovaná štvorpodlažná veža štvorcového pôdorysu, doplnená menším palácom a hradbou tiahnucou sa na severovýchod od veže. Táto počiatočná stavba slúžila ako administratívne a vojenské centrum.
V rukách mocných pánov: Od Balašovcov k Matúšovi Čákovi
V priebehu 14. storočia sa hrad Lietava stal významným strategickým bodom. Začiatkom 14. storočia hrad obsadil Matúš Čák Trenčiansky, mocný feudál známy ako „pán Váhu a Tatier“, ktorý bol prvým súkromným držiteľom hradu. Jeho vplyv v regióne bol nespochybniteľný a Lietava pod jeho správou zosilnela. Po jeho smrti v roku 1321 však hrad obsadili vojská kráľa Karola Róberta, ktorý ho vrátil pôvodným majiteľom, rodu Balašovcov. V druhej polovici 14. storočia kráľ Ľudovít Veľký hrad daroval Štefanovi Bebekovi za jeho verné vojenské služby, čím sa hrad dostal do rúk ďalšej vplyvnej rodiny. Nový kráľ Žigmund Luxemburský koncom 14. storočia hrad Bebekovcom odňal a jeho osud sa opäť menil, keď sa stal kráľovským majetkom, udeľovaným „pro honore“ rôznym významným osobnostiam.
Pavol Kiniži a renesančné prestavby
Významný zlom v histórii Lietavského hradu nastal v roku 1474, keď kráľ Matej Korvín hrad daroval Pavlovi Kinižimu, vojenskému veliteľovi a županovi. Kiniži bol mužom činu a na hrade vykonal rozsiahle stavebné úpravy, ktoré zásadne zmenili jeho podobu. Hrad rozšíril a dôkladne opevnil. Juhozápadným smerom od hlavnej veže postavil honosný palác, ktorý zakončil stavbou veľkej obytnej veže. Do jej nárožia dal zamurovať svoj do pieskovca vytesaný erb, ktorý dodnes svedčí o jeho vlastníctve. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, napojenej na severozápadnej strane do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. Tieto úpravy dali hradu novú, monumentálnejšiu podobu a upevnili jeho obrannú funkciu.
V znamení Thurzovského rodu: Renesančné skvosty a postupný úpadok
Po Pavlovi Kinižim sa vlastníkom hradu stal Štefan Zápoľský, ktorý ho získal do zálohu okolo roku 1490 a neskôr aj do dedičného vlastníctva. Jeho syn zdedený hrad daroval bratom Kostkovcom. Po smrti jedného z nich sa vlastníkom hradu stal jeho zať František Thurzo, ktorý bol v tom čase najmocnejšou feudálnou osobnosťou v severozápadnom Slovensku. František Thurzo dal hrad prestavať v duchu renesancie. Opevnil ďalšie, druhé predhradie a opravil existujúce budovy. Fragmenty tejto rozsiahlej prestavby, ako napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafito výzdoby, zdobia hrad dodnes. Na hrade bol v tom čase vybudovaný posledný hradobný okruh, otvárala ho nová vežová brána. Hradba sa ďalej tiahla na sever a ďalšia brána, nazývaná Orlová, vznikla pri valcovej veži.
Františkov syn, palatín Juraj Thurzo, pokračoval v zveľaďovaní panstva aj samotného hradu. Po jeho smrti sa však začal pozvoľný úpadok hradu. Vlastníctvo sa rozdrobil medzi dedičov v ženskej línii, ktorí hrad síce istý čas spoločne udržiavali, no neskôr hrad začal pustnúť. Od polovice 18. storočia je hrad opustený a za viac ako dvestopäťdesiat rokov chátrania sa pamiatka dostala do havarijného technického stavu. Strechy a stropy sa prepadávali, murivo sa rozpadávalo vplyvom poveternostných podmienok.
Záchrana v rukách nadšencov: Združenie na záchranu Lietavského hradu
Napriek postupnej skaze sa Lietavský hrad nestal len kopou neforemnej sutiny. Jeho romantická zrúcanina, ktorá je dodnes symbolom okolia, sa vďaka úsiliu nadšencov začala opäť prebúdzať k životu. V roku 1999 vzniklo Občianske združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré sa stalo propagačným, organizačným a informačným centrom pre túto významnú pamiatku. V roku 2008 združenie získalo hrad do vlastníctva. Všetci jeho členovia pracujú dobrovoľne, bez nároku na finančnú odmenu, s hlavným cieľom a poslaním záchrany Lietavského hradu, čiastočnej citlivej obnovy a rekonštrukcie, aby sa mohol využívať ako turistická atrakcia a obrovský zdroj poznania našej minulosti.
Hrad Lietava - Záchrana veľkého výlomu
Členovia združenia organizujú pracovno-relaxačné tábory, pamiatkarske a reštaurátorské workshopy s odborníkmi. Počas celého roka organizujú rozličné kultúrne a historické podujatia a početné akcie spojené s hradom, zvykmi a životom v stredoveku, často v originálnych dobových kostýmoch. V roku 2017, pri príležitosti 450. výročia narodenia Juraja Thurzu, boli v zrekonštruovaných priestoroch hradu otvorené stále expozície. O rok neskôr pribudla aj hmatová expozícia, ktorá umožňuje návštevníkom hrad spoznať aj prostredníctvom dotyku.
Architektonické detaily a historické zaujímavosti
Lietavský hrad je dnes typickým reprezentantom konzervačnej metódy obnovy, preferovanej na Slovensku v poslednej vlne hradných obnov. Metodika obnovy sa zameriava predovšetkým na stabilizáciu narušených múrov formou obnovy a rekonštrukcie nosných prvkov, ako sú oblúky, záklenky, špalety okien a lícne plochy muriva. Cieľom je zachovanie Lietavy ako zrúcaniny bez ambície rekonštrukcie ktoréhokoľvek z objektov.
Jadro hradu tvorila veľká hranolová štvorpodlažná veža, situovaná čelom k šiji prístupového hrebeňa. Severne od tejto veže bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi. Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na severe a západe, prístupné hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na juhovýchode od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu Pavla Kinižiho. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na severovýchode valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od severu a západu, prístupné ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom. Predhradie bolo spevnené polygonálnou baštou na severozápade a oblou vežou na severovýchode.
Medzi zaujímavosti hradu patrí aj runový nápis situovaný na západnej stene zlepencového brala, na najvyššej skale, ktorá je súčasťou hradného areálu a na ktorej sa vypína najstaršia budova hradu - donjon. Runy, starogermánske hranaté písmo z 1. storočia, sú svedectvom toho, že na brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno aj pred jeho vznikom. Skalisko sa vypína nad horným hradným nádvorím, na ktorom je do skaly vytesaná studňa.
Na nároží paláca stredného hradu sa zachoval pieskovcový erb Pavla Kinižiho, ktorý bol v poškodenom stave. Reštaurovaním sa podarilo doplniť jeho chýbajúce časti a vytvoriť jeho odliatok, ktorý je umiestnený v hradnej expozícii. Nad klenbou okna druhého poschodia horného hradu je nápis z obdobia Františka Thurzu z roku 1568: „Ústupčivosť priateľov, pravda nenávisť plodí.“ Tento nápis pod omietkou v roku 1944 odhalil Štefan Lučančin.
Na Lietavskom hrade bola v minulosti vybudovaná cisterna na zachytávanie vody. Neskôr tureckí zajatci namiesto nej vykopali studňu, hlbokú okolo 104 metrov, pravdepodobne aj s únikovou miestnosťou, kde sa panstvo mohlo skrývať pred nepriateľmi.
Turistické lákadlá a dostupnosť
Lietavský hrad sa nachádza v Súľovských skalách medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Z krajského mesta Žilina je obec Lietava vzdialená len 10 km a je tu najlepšia dostupnosť vďaka pravidelnej autobusovej doprave. Pre kúpeľných hostí v Rajeckých Tepliciach je hrad tiež na skok, len 13 km. Parkovať je možné v obci Lietava, časť Majer (parkovisko býva často vyťažené), alebo na lúke pred Lietavskou Svinnou.
Výstup k hradu odporúčame po modrej turistickej trase z obce Lietava-Majer alebo po zelenej trase z obce Lietavská Svinná. Cestou sa prejdete po príjemnom lesnom chodníku mierne do kopca a za odmenu vás čakajú nádherné výhľady na okolie. Návštevníkov poteší aj malý hradný bufet s občerstvením a suvenírmi. Vstup do celého areálu hradu je celoročne a bez obmedzení zdarma. Expozícia je zvyčajne otvorená cez víkendy a sviatky, alebo počas organizovaných podujatí. V prípade záujmu o návštevu expozície je najlepšie vopred kontaktovať správu hradu a dohodnúť si čas návštevy. Vstup do expozície je zdarma, no združenie uvítá dobrovoľný príspevok na podporu ich činnosti.
Lietavský hrad, svedok mnohých historických udalostí a majstrovských stavebných úprav, dnes patrí medzi najzachovalejšie zrúcaniny na Slovensku. Je to miesto, kde sa minulosť stretáva s prítomnosťou, a kde úsilie dobrovoľníkov zaisťuje, že táto monumentálna pamiatka bude aj naďalej pútavou turistickou atrakciou a zdrojom poznania našej bohatej histórie.
Aj keď sa Lietavský hrad spomína už okolo 13. storočia, predpokladá sa, že bol postavený na mieste hradišťa z predhistorického obdobia. Vraj tam kedysi stálo obetište bohyne Lietvy. Základy hradu však položil až rod Balašovcov, a to vežu s menším palácom a hradným opevnením. Istý čas, začiatkom 14. storočia, hrad obsadil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa hrad vrátil Balašovcom. Neskôr sa vystriedalo viacero majiteľov. Významným vlastníkom však bol následne vojenský veliteľ a župan Pavol Kiniži, ktorý dostal hrad do daru od kráľa Mateja Korvína. Začiatkom 16. storočia získal Lietavský hrad Mikuláš Kostka a následne jeho zať František Turzo. Ten ho veľkoryso prebudoval na renesančný sloh. V 17. storočí vymrel rod Turzovcov po meči a vlastníctvo hradu sa rozdrobil. Chvíľu ešte slúžil ako sklad obilia a dočasné ubytovanie pre povstalecké vojská Františka Rákocziho. Skaza hradu však už bola započatá. Postihol ho osud podobných stavieb v širokom okolí, ktoré boli na niekoľko storočí buď opustené, vypálené alebo dokonca na rozkaz kráľa zbúrané.
Jeden z najrozsiahlejších hradov na Slovensku sa nachádza neďaleko Žiliny smerom na Rajecké Teplice. V zastrešených a zrekonštruovaných priestoroch hradu nájdete stálu expozíciu venovanú histórii hradu, palným zbraniam a archeologickým nálezom. Vznik Lietavského hradu je možné predpokladať v poslednej štvrtine 13. storočia. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu, menší palác a hradbu severovýchodne od veže. V 14. a 15. storočí bol hrad prevažne kráľovským majetkom udeľovaným „pro honore“ krajinským sudcom, ale aj do zálohy alebo vlastníctva. Medzi významných majiteľov, ktorí hrad neskôr prestavali a rozšírili, patril Pavol Kiniži (†1494), Mikuláš Kostka (†1556) a František Turzo (†1574). Za Pavla Kinižiho bol vybudovaný palác juhozápadným smerom od hlavnej veže, ktorý bol zakončený stavbou veľkej obytnej veže. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, na severozápadnej strane napojenej do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. Tu sa hradba v pravom uhle zalomila na východ, kde bola ukončená veľkou štvorpodlažnou podkovovitou vežou. Mikuláš Kostka vybudoval novú bránu prerazením severnej obvodovej hradby a postavil tiež veľký rondel na východnej strane hradu. František Turzo dal hrad renesančne prestavať. Fragmenty tejto prestavby zdobia hrad dodnes, napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafito výzdoby. Počas jeho vlastníctva bol na hrade vybudovaný posledný hradbový okruh. Otvárala ho nová vežová brána, ďalej sa tiahla hradba na sever. Pri valcovej veži vznikla ďalšia brána - nazývaná Orlová. Od polovice 18. storočia je hrad opustený a za 250 rokov chátrania sa pamiatka dostala do havarijného technického stavu. V roku 1999 vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré sa o hrad začalo starať. V roku 2008 sa združenie na základe darovacej zmluvy stalo oficiálnym vlastníkom stavby hradu. V roku 2017, pri príležitosti 450. výročia narodenia Juraja Thurzu, bola na hrade Lietava v zrekonštruovaných priestoroch otvorená stála expozícia. O rok neskôr pribudla aj hmatová expozícia.
Na nároží obytnej veže stredného hradu sa zachoval erb majiteľa hradu Pavla Kinižiho. Slávny uhorský vojvodca z protitureckých vojen dostal od kráľa Mateja Korvína viaceré majetky na území Slovenska, medzi nimi aj hrad Strečno. Málo známou skutočnosťou je aj to, že počas druhej svetovej vojny na hrade prebiehali opravné práce (leto 1941), ktoré vykonávali Židia.
Výstup k hradu odporúčame po modrej turistickej trase z obce Lietava-Majer alebo po zelenej trase z obce Lietavská Svinná. V Lietave, časť Majer je malé parkovisko, v hlavnej sezóne môže byť preplnené. V Lietavskej Svinnej je veľké parkovisko pri futbalovom ihrisku. Autobusová zastávka Lietava, Majer pri moste, príp.
Na skalnom brale sa majestátne týči jeden z najzachovalejších stredovekých hradov a druhý najväčší hrad na Slovensku, známy Lietavský hrad. Hrad Lietava patrí medzi najzachovalejšie zrúcaniny. Počiatky jeho stavby boli skromné, avšak postupne sa zväčšoval a pristavoval. Základ hradu tvorila rozmerná hranolová veža so štyrmi podlažiami a menší palác. Nádvorie bolo opevnené a kopírovalo členitý tvar terénu. Neskôr k nemu pribudla gotická kaplnka, obytné a hospodárske budovy, okrúhla bašta a valcovitá veža. Vstup do hradu bol cez ďalšiu veľkú hranolovú vežu s padacím mostom a priekopou. Dnes sú z mohutných rozmerov Lietavského hradu zachované hradné múry jednotlivých stavieb, otvory okien a hradné vstupy. Hrad vyše dvoch storočí chátral, až kým sa nenašli nadšenci a dobrovoľníci, ktorí založili občianske združenie a systematicky sa venujú jeho záchrane, čiastočnej obnove a konzervácii. Pred niekoľkými rokmi sa im dokonca podarilo zásluhou finančnej zbierky a sponzorov zaviesť na Lietavskom hrade aj elektrické vedenie. V roku 2017 bola na hrade Lietava v zrekonštruovaných priestoroch otvorená stála expozícia. Tento termín nebol vybraný náhodou, keďže v tom istom roku bolo 450. výročie od narodenia známeho grófa, palatína a veľmoža lietavského panstva - Juraja Thurza. O rok neskôr pribudla aj hmatová expozícia. Áno, tušíte správne, že vás tu nikto nebude okrikovať, aby ste sa ničoho nedotýkali. Práve naopak, tu je to vítané a dovolené. Samozrejme, nájdete tu aj malý hradný bufet s občerstvením a suvenírmi.
Aj keď sa Lietavský hrad spomína už okolo 13. storočia, predpokladá sa, že bol postavený na mieste hradišťa z predhistorického obdobia. Vraj tam kedysi stálo obetište bohyne Lietvy. Základy hradu však položil až rod Balašovcov, a to vežu s menším palácom a hradným opevnením. Istý čas, začiatkom 14. storočia, hrad obsadil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa hrad vrátil Balašovcom. Neskôr sa vystriedalo viacero majiteľov. Významným vlastníkom však bol následne vojenský veliteľ a župan Pavol Kiniži, ktorý dostal hrad do daru od kráľa Mateja Korvína. Začiatkom 16. storočia získal Lietavský hrad Mikuláš Kostka a následne jeho zať František Turzo. Ten ho veľkoryso prebudoval na renesančný sloh. V 17. storočí vymrel rod Turzovcov po meči a vlastníctvo hradu sa rozdrobil. Chvíľu ešte slúžil ako sklad obilia a dočasné ubytovanie pre povstalecké vojská Františka Rákocziho. Skaza hradu však už bola započatá. Postihol ho osud podobných stavieb v širokom okolí, ktoré boli na niekoľko storočí buď opustené, vypálené alebo dokonca na rozkaz kráľa zbúrané. Ak ste však nadšencami stredovekých hradov, určite navštívte okolité hrady Strečno, Starý hrad Varín alebo Považský hrad.
V období, keď Tatári obsadili krajinu, pre miestnych obyvateľov nastali ťažké časy. Tatárski neverci dovliekli Lietavčanov, ktorí sa ukrývali v kostole, na strmé skaly a nútili ich vzdať sa viery. Kto odmietol, toho zhodili do priepasti s nastraženými kolmi. Keď prišiel rad na starého kňaza, strhla sa búrka a pri jeho páde nebolo počuť žiadny výkrik. Tatári sa zľakli a zutekali kade-ľahšie. Kňazova sutana sa zázračne zachytila na kroch a on vyviazol bez škrabanca. I veru zišlo sa raz panstvo z okolitých stolíc na Lietavskom hrade a tam sa prekrútene radilo ako len lapit zbojníckeho kapitána Jánošíka. Jeden z urodzených pánov si spomenul na blížiaci sa jarmok v Žiline, kde sväto-sväte Jánošík príde a tam ho vskutku pandúri chytia. Všetci chceli vidieť tú slávu, keď ho dolapia. Vybrali sa teda hradní páni na jarmok. Aké bolo však ich prekvapenie po návrate na svoje panstvá. Kým oni Jánošíka v Žiline čakali, tak im zbojníci hrady vyplienili a všetko cenné odniesli. Tým urodzeným pánom, ktorý im tak poradil, totižto nebol nikto iný ako samotný Jánošík.
Na Lietavskom hrade bola vybudovaná aj cisterna na zachytávanie vody. Neskôr však tureckí zajatci namiesto nej vykopali studňu. Na zlepencovom brale, na ktorom hrad stojí, sa našlo aj runo. Ide o starogermánske hranaté písmo z 1. storočia. Postupným bádaním sa dokázalo, že existoval obraz z čias Pavla Kinižiho, ktorý zachytával zázračný pád kňaza z povesti. Maľba dlhé obdobie visela v lietavskom kostole až do 19. storočia.
Lietavský hrad sa nachádza v Súľovských skalách medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná - Babkov. Z krajského mesta Žilina je obec Lietava vzdialená len 10 km. Odtiaľto je aj najlepšia dostupnosť, premáva tu pravidelná autobusová doprava. Kúpeľní hostia v Rajeckých Tepliciach, ktorí si chcú voľný čas skrátiť výletmi, majú Lietavský hrad tiež na skok, len 13 km. Premáva tu tiež pravidelná autobusová doprava, treba však počítať s prestupom v Lietavskej Lúčke. Parkovať môžete v obci Lietava, časť Majer - len vás chceme upozorniť, že toto parkovisko býva často vyťažené. Druhé parkovisko je na lúke pred Lietavskou Svinnou. Medzi pravidelné akcie patria Valentín nielen pre zamilovaných, letný festival s rockovými koncertmi Rock Lietava a s ním spojená Noc hradných zrúcanín. Z hradu je nádherný výhľad na okolie. Ako bonus nás potešil malý bufet s milou obsluhou, kde sme sa zohriali a dali kávu. V prípade potreby nájdete na hrade aj suché WC :). Návštevu tohto hradu určite odporúčam. Roky sme ho obdivovali len z diaľky, a tak som rada, že sme ho konečne videli aj z inej stránky. Krásna a ľahko dostupná, zachovalá zrúcanina hradu Lietava. Cestou sem sa prejdete po príjemnom lesnom chodníku mierne do kopca a za odmenu budete mať skvelé výhľady z hradu, kde je v letnej sezóne aj malá krčmička priamo v hrade. Patricius Z. Vstup do celého areálu hradu Lietava je celoročne a bez obmedzení zdarma. Múzeum dopravy je síce rozmermi menšie, ale o to zaujímavejšie a útulnejšie. Nájdete ho, možno pre niekoho prekvapivo, na železničnej zastávke v Rajeckých Tepliciach. Chvíle strávené v rajeckých kúpeľoch si môžete krátiť rôzne. Ak ste typ, ktorý neobsedí, poďte sa prejsť náučným chodníkom cez lesy a lúky.
Patrí k najrozsiahlejším slovenským hradom (považuje sa za druhý najväčší hrad na Slovensku). Nachádza sa vo výške 664 m medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Počiatky hradu spadajú do konca 13. storočia. Jeho staviteľmi boli s najväčšou pravdepodobnosťou Balašovci. V 15. storočí hrad rozšírili Bebekovci. Na konci 15. storočia bol majiteľom hradu Pavel Kiniži, ktorý sa zaslúžil o najrozsiahlejšiu prestavbu hradu. Posledným významným majiteľom hradu Lietava bol uhorský palatín Juraj Thurzo začiatkom 17. storočia. Základ hradu tvorila hranolová veža. Vo východnom smere bol k veži pristavený palác ukončený kaplnkou. Dodnes nesú jeho múry architektonické detaily. Západným smerom od veže sa nachádza piata brána hradu a ďalej na západ stoja ďalšie obytné budovy a palác. Na severovýchodnej strane od vnútorného hradu je predhradie ukončené podkovovitou vežou a valcovou delovou baštou. Rovnobežne s prvým predhradím sa tiahne druhé predhradie ukončené vstupnou bránou. Panstvo obývalo hradný palác v hornej časti hradu. Podľa záznamov mal hrad približne 90 miestností. Panské obytné komnaty boli zariadené prepychovo a vybavené honosným zariadením, v hrade sa kúrilo v peciach a krboch. V strednej časti hradu bol tzv. thurzovský palác. Thurzovci tu mali zariadený byt s tajnými chodbami, v ktorom ukrývali peniaze a cennosti. Posledných zhruba dvestopäťdesiat rokov bola zrúcanina hradu opustená a jej stav bol alarmujúci. Ľahostajnosť voči tejto pamiatke nenechala chladných dobrovoľníkov, ktorí v roku 1999 založili Združenie na záchranu Lietavského hradu. Jeho cieľom je záchrana, obnova a konzervácia hradu Lietava. Od roku 2003, po podpísaní zmluvy o prenájme pozemku, prebieha na hrade úspešné postupné odstraňovanie jeho havarijného stavu. Od 21. 10. 2010 bola na hrade Lietava zavedená elektrická energia. V tomto dieli predstavíme metodiku a architektonické riešenie obnovy hradu Lietava. Článok vznikol ako súčasť projektu: Obnova hradov v stredoeurópskom priestore. Autori: doc. Ing. arch. Jana Gregoroá, prof. Ing. arch. Pavel Gregor, Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD., Ing. arch. Slovensko. Publikované: 23. 4. 2014. Hrad Lietava je typickým reprezentantom konzervačnej metódy preferovanej na Slovensku v poslednej vlne hradných obnov. Obnovu hradu začal pred jedenástimi rokmi Lubomír Chobot s pár nadšencami za účelom "hrad, ku ktorému máme citový vzťah trochu opraviť." Združenie na záchranu Lietavského hradu spolupracuje pri obnove s odborníkmi v danej oblasti a na hrade sa vykonáva aplikovaný výskum. Prebiehajú tu testy najvhodnejšieho zloženia murovacej malty, najvhodnejšieho stabilizovania korún hradných murív. Práce na obnove Lietavského hradu začalo Združenie na záchranu Lietavského hradu roku 2003. Základom plánovanej obnovy bol statický pasport, ktorý určil mieru ohrozenia jednotlivých objektov. Naň nadviazali čiastkové architektonicko-historické výskumy, ktoré stanovili aj celkový prístup k záchrane hradu. Celkovým zámerom je zachovanie Lietavy ako zrúcaniny bez ambície rekonštrukcie ktoréhokoľvek z objektov hradu. Prístup k záchrane hradu vychádza z poznatku, že zrúcanina obsahuje veľké množstvo pôvodných detailov, ktoré nepotrebujú žiadne rekonštrukčné zásahy. Metodika obnovy hradu je zameraná predovšetkým na stabilizáciu narušených múrov formou obnovy a rekonštrukcie nosných prvkov ako sú oblúky, záklenky, špalety okien a lícne plochy muriva. Prvé roky prác na záchrane hradu sa niesli v znamení statickej stabilizácie najviac ohrozených častí paláca a veže. V paláci prebehlo domurovanie kaverien a rozpadnutých záklenkov a predovšetkým v čiastočná obnova klenby arkiera 3. podlažia, ktorá podchytila kriticky narušené murivo atiky. V týchto intenciách bola realizovaná aj obnova bočnej steny obytnej veže 1. predhradia s narušeným arkierom. Prvotné zásahy na veži, paláci, budove tzv. piatej brány a obytnej veži predhradia neboli z hľadiska metodického prístupu mimoriadne zložité. Výskum sa tu zameral na zistenie tvarového riešenia otvorov bez doplnenia chýbajúcich tvaroslovných prvkov. Pri obnove budovy tzv. prvej hradnej brány sa pôvodný zámer realizovať práce výlučne konzervačnou metódou ukázal ako nereálny. Výrazne rozpadnuté múry a otvory horného podlažia vyžadovali rozsiahlejšie domurovanie. Preto pri príprave obnovy boli ako podklad využité dobové fotografie hradu a predovšetkým detailné zameranie hradu z roku 1973-1974. Na základe týchto pokladov bola realizovaná obnova zaniknutých častí otvorov na hornom podlaží, čím sa dosiahlo významné scelenie obvodového muriva. Medzi čiastkové rekonštrukčné zásahy realizované s cieľom stabilizovať silne narušené nárožie patrí aj obnova nároží brány vybudovaných z dekoratívnych opracovaných kvádrov. Podobný prístup charakterizovaný čiastočnou rekonštrukciou úplne zaniknutých detailov navrhnutých na základe dobovej fotodokumentácie a zamerania hradu z roku 1973-1974 sa uplatnil aj pri obnove podkovovitej veže 1. predhradia. Napriek dobrému stavu zachovania značnej časti stavieb zámer obnovy nepočíta s ich zastrešovaním. Výnimkou je bránová veža 1. predhradia a hradná veža. V súvislosti s jej komplexnou obnovou bolo potrebné riešiť problém vytvorenia zastrešeného zázemia pre práce na hrade. Veža bola vzhľadom na rozsah zachovania cenných prvkov vytypovaná pre zastrešenie skrytou pultovou strechou. Pohľadové prekrytie strechy bolo realizované náznakovou rekonštrukciou časti atikového múru. V interiéri stavby boli na základe projektu obnovené pôvodné podlažia tak, aby stavba mohla slúžiť ako zázemie pre potreby združenia zachraňujúceho hrad. Využitie veže si vyžiadalo uzatvorenie jednotlivých otvorov. V tomto prípade bol zvolený rôzny prístup podľa zachovanej situácie. Na 2. a 3. podlaží boli na základe zachovaných pôvodných detailov vyrobené kópie kľúčovej strieľne a gotického okna. V prípade úplne deštruovaného ostenia okna na 3. podlaží boli pri obnove použité len minimálne zásahy. Kvality lokality Lietavského hradu sú vnímateľné už v širšom merítku - vďaka polohe na ostrohu vápencových brál je areál výraznou krajinnou dominantou. Samotný areál hradu fascinuje rozsiahlymi stojacimi torzami impozantných palácových a fortifikačných architektúr. Majú stále presvedčivú výpovednú hodnotu a poskytujú aj laikovi ucelenú predstavu o pôvodnej podobe. Napriek nadregionálnemu významu na hrade neprebehli necitlivé práce v štýle 2.pol. 20. stor., areál ruín hradu bol až donedávna zachovaný bez umelých zásahov. V r. 2003 sa začali výskumné a prvé praktické stavebné práce občianskeho Združenia na záchranu lietavského hradu. Už návrhom na obnovu v architektonicko-historickom výskume bola vytýčená prevažne konzervačná metóda obnovy. Neprístupnosť štandardnou cestnou komunikáciou zaraďuje areál hradu do kategórie „ruiny v prírode“. Niekoľkokilometrová pešia trasa lesom prirodzene prefiltruje typy návštevníkov a zaisťuje najlepší predpoklad pre rozvoj trvalo udržateľného „mäkkého“ turizmu. Prídu len tí, ktorí majú nízke nároky na komfort, vedia sa bezpečne pohybovať v zložitom aj nebezpečnom teréne. Stanovuje sa tak miera nárokov na komfort a pohyb návštevníkov zo strany architekta. Romantický zážitok je pre nich hlavným magnetom. V mojom ponímaní je "nedotknutá" podoba ruiny najcennejšou formou prezentovania takto rozsiahlych zachovaných zvyškov hradných architektúr. Prvoradá je snaha o zakonzervovanie jestvujúceho torzálneho stavu a spomalenie prirodzeného starnutia historickej stavebnej podstaty murív. Nesie to so sebou porozumenie procesu prirodzenej degradácie nezastrešených murív, pochopenie a usmernenie režimu toku zrážkových vôd. Murivá sa konzervujú výhradne v takom stave, v akom sa zachovali. Doplnenia sa obmedzujú na lokálne vymurovanie vypadnutých plôch líc so snahou retušovať nové plochy okopírovaním skladby muriva - druh a veľkosť kameňa (prednostne použitý materiál zo sutín), riadkové kladenie, princíp klinovania menšími kameňmi. Škárovanie sa zhotoví podľa povahy okolitých plôch buď ustúpené od líca, alebo sa pretiahne aj mierne cez líca kameňa a pripodobní nie celkom zvetranú jadrovú vrstvu omietky. Koruny muriva sa zásadne sanujú bez prestrešenia, zvetrané riadky sa premurujú v jestvujúcej zvlnenej siluete a nadmurujú sa o cca dva ochranné riadky. Priečny profil sa zhotoví výraznejšie vyspádovaný prednostne do tej strany, kde vzniknú menšie škody na povrchoch s prípadnými historickými omietkami, alebo na plochu, ktorá je spoľahlivejšie povrchovo odvodnená. Na povrch koruny sa kladú mačiny miestnych suchomilných tráv - jedna vrstva s koreňmi nahor, druhá s koreňmi nadol. Súvislé pokrytie vegetačným kobercom sa považuje za najspoľahlivejšiu ochranu nezastrešeného muriva. Predhradia - fotografia pred obnovou. Brána 3. predhradia - fotografia po obnove. Bývalá bránová veža 1. predhradia - fotografia pred obnovou. Bývalá bránová veža 1. predhradia - fotografia po obnove. Obytná veža 1. predhradia - fotografia pred obnovou. Obytná veža 1. Fakulta architektúry STU - Vzdelávacie a vedecko-výskumné centrum v Banskej Štiavnici a platforma „Načo sú nám pamiatky?“ Menovite: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD., doc. Ing. arch. Jana Gregorová PhD., Ing. arch. Zuzana Ondrejková PhD., Ing. arch. Odborná platforma „Načo sú nám pamiatky?“ vznikla na Fakulte architektúry STU v roku 2013 s cieľom popularizovať problematiku pamiatkovej obnovy. Platforma sa snaží systematicky pripravovať akcie s hlavným cieľom propagovať pamiatky, a to nielen v radoch študentov, ale aj širokej verejnosti. Podklady poskytli: Ing. arch. Zuzana , PhD. Ondrejková Ing. arch. Silvia Petrášová, PhD. Poloha dieladoc. Ing. arch. Jana Gregoroáprof. Ing. arch. Pavel GregorIng. arch. Zuzana Ondrejková, PhD.Ing. arch. Skalnatý hrebeň na východnom výbežku Súľovskej vrchoviny si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14. stor. zabral hrad Matúš Čák, ale po jeho smrti roku 1321, obsadili hrad vojská kráľa Karola Róberta a hrad vrátili Balašovcom. V roku 1393 dal panovník hrad do zálohy a neskôr o rok do vlastníctva Deziderovi z Kaply. Žigmund Luxemburský uhorský kráľ za zatiaľ bližšie neznámych okolností Lietavu odobral Deziderovi a hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Panovník nespravoval hrad prostredníctvom svojich ľudí, ale opäť udelil Lietavu „pro honore“ kaliszskému vojvodovi Sandziwojovi zo Szubina, svokrovi Stibora st. zo Stiboríc. Pravdepodobne po smrti Sandziwoja prešla Lietava spolu s okolitými hradmi do rúk jeho vnuka Stibora ml. zo Stiboríc, ktorý ju prenechal ako sídlo Mikulášovi Szarlejskému, svojmu bratrancovi. Mikuláš Szarlejský sa ako jediný žijúci mužský príslušník rodu Stibor snažil získať celé dedičstvo po smrti Stibora ml. zo Stiboríc pre seba, avšak ho krivo obvinili z nevernosti voči kráľovi. S pomocou Donina zo Skrzyna, príbuzného Mikulášovej matky, a posledným správcom hradu Rajec pred jeho zánikom, si Mikuláš vojensky udržal aj hrad Lietavu. Mikuláš sa v roku 1437 stiahol do Poľského kráľovstva a hrad Lietava si vojenskou silou udržal Donin, ktorý sa stal kapitánom Lietavy a trvale tu sídlil. Ďalším známym pánom Lietavy sa v roku 1474 stal Pavol Kiniži, ktorý rýchlo pristúpil k mohutnej prestavbe pevnosti. Juhozápadným smerom od hlavnej veže postavil palác zakončený stavbou veľkej obytnej veže. Na jej nároží sa zachoval Kinižiho erb. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, na severozápadnej strane napojenej do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. V prvej polovici 16. storočia sa na Lietave usadil Mikuláš Kostka. Rozohnal kráľovské vojsko, ktoré mu malo hrad odobrať a neskôr nechal v mestečku Rajec palicovať kráľovského poverenca tak, že úbohý Ján Lukáči ranám podľahol. Kostka sa do dejín hradu vpísal taktiež stavebnou činnosťou. Ďalší pán František Thurzo (od roku 1558) dal hrad renesančne prestavať. Fragmenty tejto prestavby zdobia hrad dodnes, napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafitovej výzdoby. Počas jeho vlastníctva bol na hrade vybudovaný posledný hradobný okruh. Otvárala ho nová vežová brána, ďalej sa tiahla hradba na sever. Pri valcovej veži vznikla ďalšia brána - nazývaná Orlová. Františkov syn, palatín Juraj Thurzo, pokračoval v zvelebovaní panstva, aj hradu ale po jeho smrti sa pozvoľna začína skaza hradu. Od polovice 18. storočia je hrad opustený. Podrobne preskúmané dejiny hradu, výsledky archívneho výskumu 2013-2014, Mgr. Študentská vysokoškolská odborná vedecká činnosť 2003/2004, Mgr. Súbor PDF (66 strán) : Lietavský hrad v prvej polovici 17. storočia.